Bola som z toho maximálne nesvoja. On má novú priateľku? Prečo sa ukázal až teraz? Všetky otázky tohto tipu mi momentálne prechádzali hlavou. Sadla som si na stoličku pred sebou a čakala na to čo povie otec.

On sa na mňa pozeral ako na zjavenie. To ticho ma ubíjalo. ,, Otec povedz mi už niečo!" on nespravil nič. ,, Zara..." mama ho chcela chrániť ale ja som  to nevydržala a začala som kričať ,, Nie mama. Keď už došiel tak by mi mal niečo povedať, nie na mňa kukať jak keby som nebola ani jeho dcéra!"

Obidvaja sa ma zjavne zľakli lebo na mňa vyvaľovali oči. Otec sa poriadne nadýchol a začal ,,Zarka, prepáč, ale keď si tak nádherná, jednoducho som sa nezmohol na slovo. Prepáč že som odišiel a nič nepovedal ale zdalo sa mi to tak najlepšie. Sama vieš že sme sa viac ako rok s mamou stále hádali a určite ti došlo že sme si už jednoducho nerozumeli"

Ja som iba slabo prikývla. Áno viem ako to s nimi bolo. Kto by to nevedel? Však sa hádali tak nahlas že to bolo počuť aj do vedľajšej ulice. Otec sa zase poriadne nadýchol a pokračoval ,,No a tak som odišiel. Mal som dlhšiu dobu priateľku a mama sa to dozvedela a nechcela aby som odišiel tak sme sa kvôli tomu hádali. Teraz som tu aby sme vybavili rozvod."

Teraz sme si vymenili role. Ja som na neho pozerala ako na zjavenie a on bol z toho čo povedal nesvoj. Ale aj tak rozprával jediný ,, So svojou priateľkou sa chceme zobrať, ale nedá sa to keďže nie som rozvedený s tvojou mamou. Na teba prispievať budem aj keď si už skoro dospelá. Radšej tie peniaze budem dávať tebe, vieš len pre istotu a aby si si kúpila čo potrebuješ."

,,Ja nechcem aby ste sa rozviedli! Chcem mať šťastnú rodinu! Vy to všetko pokazíte! Viem nikdy ste sa o mňa nezaujímali, ale aj tak som to brala ako šťastnú rodinu!" to som kričala a na konci môjho monológu som sa rozplakala. Rozbehla som sa do izby, treskla s dvermi, padla som do postele a ďalej som nič nevnímala. Iba som plakala a plakala.

Myslím že mi niekto klopal aj na dvere ale nie som si istá. Počula som vedľa seba kroky a potom som ucítila ako sa posteľ na druhej strane prehla.
Uprela som pohľad na tu druhú stranu ale nič som cez zaslzené oči nevidela. Podľa hlasu som zistila že tam sedí môj otec ,,Zarka, prepáč mi to. S mamou som bol iba kvôli tebe. V poslednom čase som to s ňou už nevydržal, stále pila, fajčila a ja som ju už nespoznával. Hovorila mi že keď som odišiel, tak na druhý deň bola ako vymenená. Je to tak?"

Ja som nevedela čo robiť. Bola som na otca nahnevaná ale najradšej by som ho aj objala. Teraz neviem čo robiť. Má síce pravdu, že mama stále pila a fajčila ale to aj on! Nakoniec som sa premohla a začala som potichu rozprávať ,,Otec, je to síce pravda ale to aj ty. Áno bola ako vymenená ale..." dostala som sa do pomykova neviem čo ďalej povedať.

,,Ale?" otec chcel aby som pokračovala ale naozaj som nevedela ako. Chytil ma za ruku a mne to ako keby pridalo slová. ,,Ale podľa mňa jej chýbaš, ešte si nenašla robotu, neviem čo budem robiť." otec spravil face ako že chápe a ja som zatiaľ premýšľala nad budúcnosťou.

Otvorili sa dvere a zrazu vstúpila mama. ,,Môžem vojsť?" ako really? Po prvé už vošla a po druhé sa vážne pýta či môže vojsť keď vošla? Level rodičovská logika 3000. ,,Lenka však už si vošla, tak prečo sa pýtaš?" otec to teda zabil. Myslel na to čo ja a to sa nestáva často.

Mama si odsunula stoličku pri mojom "písacom" stole a sadla si na ňu. ,,Zarka, vieš že ťa máme radi ale už nám to spolu jednoducho nefunguje. Vieš že tvoj otec si našiel priateľku a chce sa s ňou oženiť, takže musíme dobrať rozvod."

,,Nie ja toto počúvať ďalej nebudem. Chcem aby sme boli aspoň všetci spolu aj keď sa nemáte radi. Otec si odíde a ja budem počúvať všelijaké blbosti od teba mami. Až teraz som si uvedomila že som mala ako tak šťastnú rodinu aj keď ste sa o mňa nezaujímali. Lenže teraz nebudem mať ani oboch rodičov."

Začala som utekať, ani neviem kam som išla, proste som niekam išla. Pôjdem tam kde ma nohy zavedú.

+++++++++++++++++

Ahojte. Máme tu novú kapitolu. Písala som ju ja SoSo_99 lebo Petra1812 nemala fantáziu. Páči sa vám táto časť? Čo na ňu poviete? Viem je to tá z nudnejších kapitol ale také bývajú v každej knihe. Dúfam že ďalšiu kapitolu už bude písať Petra. :)

Pokračovanie na budúce :)