,,No dobre, spýtam sa ťa to ešte raz..."Bola som napätá.,,Odkedy miluješ knihy?" spýtal sa.,,Odvtedy čo som vedela čítať," usmiala som sa, ,,a ty?",,Aj ja, a kde bývaš?"

Táto otázka ma mierne zaskočila, ale odpovedala som mu.,,Na Dubovej, číslo 13/555, a ty?" Videla som ako je zaskočený, ale pousmial sa.,,No, ja na Brezovej, číslo 3/111. Veď to je kúsok od seba takých 5 ulíc," povedal. Prikývla som a pousmiala sa.

Začali sme sa rozprávať medzi sebou o normálnych veciach.Keď sa ma zrazu spýtal: ,,Inak Zara... máš frajera?"No touto otázkou ma fakt, že veľmi zaskočil.

Ja, že či mám frajera?,,Áno, mala som ich "milión". Toľko koľko na prstoch nespočítaš. Toľko, že si ani ty tak veľa báb nemal," pomyslela som si.Po dlhom rozmýšľaní čo mu odpoviem, som povedala nakoniec. ,,No ja..., ja som ešte žiadneho chalana nemala, nie som pekná ani obľúbená... Takže tak, a ty máš frajerku?"Asi ho to tiež zaskočilo ako mňa. Ale odpovedal: ,,No, ja momentálne s nikým nechodím, ale chodil som s jedným dievčaťom, ale to len pre popularitu. Nechal som ju, keďže to nebola tá pravá, aj sa mi momentálne niekto páči, ale nie je to vzájomné." Pozrel sa na mňa smutné.

,,Síce sa do vzťahov nevyznám, ale odkiaľ vieš, že to nie je vzájomné?" opýtala som sa opatrne. Len mykol ramenami a ďalej sme to neriešili.Kúpili sme si zmrzlinu, ale platil Eliáš. Gentleman.

Potom sme sa ešte prechádzali a rozprávali, a keď už bolo na čase ísť domov. On ma odprevadil domov, už som vchádzala do domu, keď ma zastavil.,,Nešla by si aj zajtra von? O druhej pri knižnici?" opýtal sa a čakal na moju odpoveď.Asi desať sekúnd som rozmýšľala a nakoniec mu aj odpovedala: ,,Okej, sme dohodnutí."

Usmiali sme sa na seba, rozlúčili krátkym 'ahoj'. Keď som už bola v dome a smerovala si to do izby, kde si ma mama zastavila ,,Kde si bola tak dlho? Prečo si nezavolala? Kto bol ten chlapec?" hneď na mňa hrnula toľko otázok. Zase preháňala.,,V knižnici a potom vonku s týmto kamarátom." odpovedala som a usmiala sa.

Vošla som do izby, zložila si veci a ľahla si do postele, kde som po pár minútach zaspala.

***

Ráno keď som sa zobudila, tak som nebola nevyspatá, ale prekvapujúco úplne svieža. Pozrela som sa na hodiny, ktoré sú v tvare slnka, a zistila som, že už je desať hodín, a takou rýchlosťou som vyskočila z postele, že som skoro spadla.

Ešte musím toho stihnúť veľa a to stretnutie mám až dve hodiny poobede. Nabehla som do kúpeľne, spravila si rannú hygienu, a už som utekala do kuchyne na raňajky. Mama robila palacinky. Mňam. Pozdravila som ju, sadla si za stôl a čakala dovtedy pokiaľ predo mňa mama nepoložila palacinky s grankom a ja som sa do toho s radosťou pustila.

Mama si priniesla svoju porciu, prisadla si a začala jesť. Pri tom ako sme jedli, mama začala rozprávať.,,Ako sa nám Zarka vyspala?",,Celkom dobre a potom ma nečakaj b lebo o druhej idem von a neviem kedy sa vrátim domov," povedala som.Mama na mňa vyvalila oči a hneď sa začala pýtať ,,S kým ideš von? A kam pôjdete?" Trochu som rozmýšľala, až kým som jej neodpovedala na otázku ,,S chlapcom, s ktorým som bola aj včera a ešte neviem, neboj budem mať pri sebe mobil keby niečo," ubezpečila som ju.Vstala som, odniesla tanier do umývadla a namierila si to hneď do sprchy. Keď som sa osprchovala, pozrela som sa na hodiny a mám ešte 2 a pol hodiny ,,To stíham," pomyslela som si.Obliekla som si biele tričko s dlhými rukávmi, potrhané modré rifle, na to bordový sveter a doplnila to bordovými náušnicami, bordovou taškou, pery si natrela tiež na bordovo a pridala bordový batoh a červenú šatku.

Ešte som si vyžehlila vlasy, namaľovala sa a mohla už ísť. Ale predtým som ešte išla na obed, ktorý pripravila mama. Keď ma videla, tak usmiala a pochválila moje oblečenie. V tichosti sme jedli hranolky s vyprážaným syrom. Potom som len do batohu si dala mobil, kľúče, peniaze a podobne. Mala som ešte hodinu. Tak som si sadla a čakala.,,Perfektne som to stihla." pomyslela som si.

Potom keď prešla tá hodina a už sa blížili dve hodiny, tak som pozdravila mamu a už kráčala ku knižnici. On tam už čakal v celej svojej kráse. Mal na sebe oblečené biele tričko, ktoré vyzeralo akoby bolo pokreslené, čierne džínsy, na tom má rozopnutú čiernu koženku, obuté čierne airmaxy a na ruke mal čierne značkové hodinky. Wau!Keď ma uvidel prichádzať, tak sa usmial.,,Ahoj... wau, sekne ti to," žmurkol na mňa.,,Ahoj, ďakujem, a aj tebe," usmiala som sa tiež.,,Ideme sa poprechádzať po parku a potom pôjdeme na zmrzku?"

Prikývla som a už sme išli spolu do parku. Potom sa stalo, že ja ako nemotora som zakopla a už letela k zemi, ale Eliáš na stihol zachytiť, a boli sme v takej póze ako keby sme spolu tancovali, a už sa ku mne nakláňal, ale ja som sa rýchlo spamätala, a vyletela mu z náruče a smerovala si to k malému jazierku.

On ma nasledoval. Nebola som schopná povedať jedine slovo, preto mlčky som si sadla na lavičku a rozmýšľala. Z rozmýšľania ma vyrušil Eliáš s dvomi zmrzlinami v rukách. Jednu mi podal ,,Nech sa páči, a nezabudol som je to čokoládová a jahodová." usmial sa a zase žmurkol na mňa. Ja som mu poďakovala a začala lízať tú vynikajúcu zmrzku. Potom sme sa ešte prechádzali a počas toho sa nič vážne nestalo. Potom sa začalo pomaly stmievať a tak ma Eliáš odprevadil až ku dverám.,,Tak ahoj a zajtra v knižnici sa vidíme." Začala som ,,Dobre, ahoj." Odpovedal. Vošla som do domu, zavrela dvere za sebou a smerovala som do izby. V izbe som sa prezliekla, ľahla si do postele, aj keď bolo skoro, pre upresnenie bolo už sedem hodín večer, ale naozaj som bola unavená ako kôň. Za ani nie, desať minút som zaspala. Snívali sa mi nádherné dva sny prvý o....