Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Part four

Odporúčam pri čítaní pustiť: The Weeknd-The Hills
*****
Ráno keď som sa zobudila na ten blbý zvuk budíka, spomenula som si na včerajšok ako som nestíhala školu. Tak teraz som radšej hneď vstala, spravila rannú hygienu a vrátila sa ku skrini kde som si vybrala čierne tielko, kvietkované legíny a k tomu biele sako. (obrázok) Podľa mňa je to celkom pekné a štýlové.
Zbalila som si do tašky potrebné učebnice na všetky 4 hodiny. Dnes máme málo hodín, takže skoršie pôjdem do knižnice. Jupííí. No nič, idem dole po schodoch keď uvidím, že všade je upratané, nie je cítiť žiadne cigarety ani alkohol, nie je nič porozbíjané ani podobne. No to som fakt zvedavá kto sa premohol a upratal to, a ešte z akého dôvodu.
No čo už, som dole v kuchyni a nestíhala sa čudovať aký je tu poriadok a koľko jedla je v chladničke. Narýchlo som si uchmatla rožok s maslom a salámou, a bežala sa obuť a obliecť. Dala som si čierne lodičky a čiernu tenkú bundu.
Otvorila som dvere a hneď ma ovial studený vzduch jesene. Zamkla som za sebou a išla už smerom na zastávku, keď som si uvedomila, že nemám tašku. Toto sa mi stalo asi prvý krát. Takže musela som odomknúť, zobrať si tašku, zamknúť a utekať na zastávku.
Autobus som ledva stihla, ale predsa len som ho stihla. Zas jediné voľné miesto len pri Eliášovi. Zaplatila som, sadla si a hneď sa Eliáš spýtal: ,,Kde si bola včera ráno?"
,,Ňom, zmeškala som autobus a tak som do školy bežala. A prečo si sa ma to nespýtal včera v knižnici?" asi porozmýšľal, lebo neodpovedal, ale po chvíli sa ozval.
,,No, včera ma to ani nenapadlo, ale dnes hej keďže som ťa uvidel, tak som si spomenul." Spravila som výraz, že 'aha chápem', a sedela dovtedy pokiaľ sme už neboli pri škole.
Ako vždy utekala som ku skrinke a vybrala si Chémiu. Jáj, ja tak neznášam ten predmet a ešte k tomu máme úplne priblblú učiteľku, takže fakt blbé. No nič, prišla som na hodinu, ospravedlnila sa, vybalila a počúvala tie učiteľky-ne žvásty do konca tej hodiny. Cez prestávku som si išla do skrinky pre sluchátka a mobil, ktorý mám v bunde. Je u nás síce zakázané byť na mobile, lenže keďže sa so mnou nikto nebaví, tak to nemá ani kto povedať, takže som v suchu.
Pravdupovediac ostatné hodiny prebehli v poriadku. Keďže sme mali iba 4 hodiny budem tým pádom dlhšie v knižnici. Cestou akou chodievam vždy po škole do knižnice, som nešla teraz som si povedala, že sa poprezerám trochu po okolí a pôjdem dlhšou trasou do knižnice.
No to som ani nevedela, že tu máme dve základné školy a jednu strednú školu. To ma fakt prekvapilo. Keď som konečne dorazila do knižnice, zložila som si veci na obvyklé miesto a išla som si pohľadať tú knižku, ktorú mi dal včera Eliáš. Je to pekná kniha a ja som v nej asi už v polovici. Ja zvyčajne prečítam takú knihu 400 stranovú knihu za dva dni, a keď je hrubšia tak za také 3-4. Akurát táto mi vyjde na 2 dni. To som rada.
Keď prišiel Eliáš, tak to boli presne 2 hodiny po mojom príchode. Pozdravili sme sa a on si zložil veci, a išiel si nájsť nejakú knihu. Keď sa vrátil, tak som sa ho spýtala: ,,Čo tak neskoro?"
,,Mal som 6 hodín a ty si tu čo tak skoro?"
,,Ňom, ja som mala 4 hodiny, ale aj tak som nešla tou normálnou trasou, ale dlhšou a pri tom som sa išla pozrieť po okolí," odpovedala som a usmiala sa. Začítali sme sa do svojich kníh a viac už neprehovorili.
Keď nám knihovníčka vyháňala, tak sme vrátili knihy na svoje miesta, obliekli sa, pobrali si veci, pozdravili sa a potom každý išiel domov svojou cestou. Dnes som bola doma celkom dosť rýchlo. Tak som išla hneď do kuchyne si dať niečo pod zub, keď som tam uvidela mamu ako niečo vypeká. To nie je možné, ja určite zle vidím.
Mama pečie?!? To sa mi nejak nezdá.
,,Mama, deje sa niečo?" spýtala som sa.
,,Zlatko nič sa nedeje, čo by sa malo diať? To nemôžem len tak začať piecť?" Odpovedala.
No dosť som na ňu vyvaľovala oči, ale odpovedala som v krátkosti: ,,No môžeš len sa čudujem, keďže si nikdy a to doslova nikdy nepiekla."
Wau! Toto bola asi najdlhšia konverzácia s mamou za posledných 5 rokov a to fakt neklamem. No nič, zobrala som si dva jogurty, keďže som dosť dlho nič nejedla a išla hore do izby. Dojedla som, zapla si notebook a na ňom si zapla facebook. Nič nové žiadne správy, tak som ten notebook vypla a šla som spať.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro