Pohľad Eliáša

Jedol som hranolky s rezňom. Do úst som si dával slanú hranolku, ktorá sa mi rozplývala na jazyku. Robili tu celkom dobré hranolky. Oproti sedela Zara, ktorá si dávala do úst posledný kúsok orieškovej pochúťky. Jej mama sedela vedľa mňa a niečo ťukala do mobilu. Ach, tá dnešná generácia.

,,Aha Zara,'' usmievala sa jej mama do mobilu, ,,našla som tvoje fotky, keď si ešte bola malá." Ukáže mobil Zare, ktorá okamžite spozornie.

,,Mami opováž sa to ukázať..." Pred nos mi strčila mobil s fotkou na ktorej bola Zara. Mohla mať tak štyri roky. Na fotke si cumľala palec. Musel som sa pousmiať. Bola ták roztomilá.

,,Je vážne roztomilá." Poznamenal som a usmial som sa na Zaru. Tá bola červená, ako rajčina.

,,Ou a tu som ju fotila, keď bola v sprche." Chcela mi ukázať mobil, ale niečo alebo skôr niekto jej mobil vytrhol z ruky.

Pohľad Zary

Vytrhla som mame mobil z ruky. Akože naozaj? Ukazuje moje fotky Eliášovi? Bola som tak nahnevaná, že som možno bola červená aj na zadku.

,,Dosť pozerania mojich osobných vecí!" Povedala som s krčovytým úsmevom. Bola som strašne na mamu nahnevaná. Bohužiaľ som už dojedla tú božskú pochúťku, takže som nemala čo robiť. Oprela som sa o stoličku a snažila sa prísť na to že čo budem robiť. Najprv som si podupkávala nohou potom zasa klopkala prstami po stole a už som prichádzala o nervy.

Ako to môžu tak dlho jesť? Však to je taká istá porcia ako moja a pri tom som to ešte jedla pomaly. Bože môj. Takto som rozmýšľala ešte chvíľu pokiaľ Eliáš nedojedol a povedal: ,,Bolo to vynikajúce. Zara? Dúfam že si nezabudla na to že aj dnes je otvorená knižnica." ou do kelu. Úplne mi to vypadlo z hlavy.

Čo mu mám povedať? Zabudla som a čo teraz? Asi vyzerám čudne lebo sa na mňa stále pozeral takým divným pohľadom. Ja som nevedela čo robiť tak som niečo len zo seba vypľula: ,,No nie nezabudla." Asi mi neveril keď som si stále klopkala prstami po stole. Ani sa mu nečudujem.

Ešte chvíľu sme takto sedeli, konečne Eliáš dojedol svoje hranolky s rezňom a mama jej zeleninový šalát. Tak mama zakričala na okoloidúceho čašníka že chce zaplatiť. On sa vrátil a povedal: ,,Tak tu máte váš účet. Vy ste mali Hranolky s rezňom, zeleninový šalát s prvotriednou zeleninou a palacinky s orieškovou náplňou,ovocím a šľahačkou?" mama prikývne. Čašník pokračuje: ,,Poprosím 10,70€." mama si vyberie peňaženku z kabelky a podá čašníkovi 20€. On jej vydá 9,30€ a my sa už zberáme na odchod.

Keď sme vyšli z tej reštaurácie tak sa ma zasa Eliáš spýtal na tú knižnicu :,, Tak pôjdeme do tej knižnice? Za chvíľu sa otvára. Teta? Boli by ste taká dobrá a odviezli nás do knižnice?" mojej mame sa zažiarili oči a ona iba prikývla.

***

,,Tá zápcha bola teda dosť dlhá. Čo poviete?" pozriem sa na mamu ktorá parkuje na parkovisku pred knižnicou a potom na Eliáša ktorý a už odpútava. Ani jeden mi neodpovedal tak som sa odpútala a vyšla z auta, zakričala mame na pozdrav a to už som bola v knižnici.

Pohľad Eliáša

Zara vyšla veľkou rýchlosťou von z auto, chcel som aj ja lenže ma zastavila jej mama. ,, Tak ako sa ti s nami páčilo obedovať?" ja som najprv nechápal ale potom som odpovedal ,,Bolo to vážne úžasné, neradím vám aj nabudúce ukazovať Zarine fotky iným ľudom lebo to dopadne ako dnes," uškrnul som sa. To sa bez toho ani nedá povedať. Jej mama prikývla a odpovedala ,,Aha, dobre to si zapamätám. Vážne medzi vami nič nieje?" no týmto ma zarazila. Rýchlo som odpovedal ,,Nie medzi nami nič nieje a ani nebude. Dovidenia." otočil som sa na päte a už som utekal do knižnice.

Pohľad Zary

Sedela som na mieste keď do knižnice vtrhol Eliáš, ani sa nepozdravil knihovníčke a už pálil na kreslo oproti mne. Prišiel o asi 7 minút ako ja. Som zvedavá čo tam s mamou preberali. Ale radšej sa to doma spýtam mami.

***

Keď po pár hodinách sme museli ísť domov, pozdravili sme sa naraz knihovníčke a už sme išli k môjmu domu. Odvtedy čo sme zistili že bývame kúsok od seba ma Eliáš vždy odprevadí. Keď už stojíme pri mojom dome tak sa rozlúčime a už idem do domu.

,,Už som doma." zakričím na celý dom ale hneď sa zarazím. Mama na mňa zakričí ,,Zara poď do kuchyne," cítila som že sa niečo deje. Vošla som do kuchyne, kebyže niečo držím tak mi to asi vypadne z ruky. Za stolom sedela mama a oproti nej môj otec.

Rozdýchavam tento prvý dojem zatiaľ čo mama začne. ,,Zarka otec sa vrátil domov aby sme sa konečne rozišli aj na papieri, lebo má novú priateľku a chcú sa zobrať. Takže radšej tu ostane pár dní aby sme to vyriešili."

***

Tak tu je nová kapitolka. Páči sa vám? Čo myslíte ako tieto informácie zoberie Zara? S Petra1812  sme sa dohodli že raz napíše kapitolu ona a raz ja, budeme sa pod kapitoly podpisovať tak budete vidieť kto tú kapitolu napísal :)

Pokračovanie na budúce :)

SoSo_9