Hodina literatúry. Najlepšia hodina aká môže byť! Všetci vravia, že je nudná a len sa tam číta, ale mňa práve to čítanie na tom baví. Tie zaujímavosti o tých spisovateľoch, ich diela, všetko. Milujem tú hodinu. Po nej však nasledujú ďalšie...Už nudnejšie.

Len čo vytiahnem päty zo školy už aj idem do knižnice. Cestou k nej rozmýšľam nad tým tajným dievčaťom. Pozdravíme sa raz alebo aspoň niečo si povieme? Príde dnes vôbec? Bude to takto vždy?

Opatrne otvorím dvere do knižnice a potichu za sebou zavriem. Ona tam už sedí začítaná do knihy. Inej ako včera, ďalšej. Jej pohľad na chvíľu venuje mojej postave, ale len na stotinu sekundy.. Svoje veci odložím vedľa tých jej. Milej knihovníčke sa pozdravím. Ona nás tu má ako deti. Tiché deti. Je to taký rituál, zvyk.