Kýchol si. ,,Na zdravie." Povedali sme spolu s knihovníčkou. Chalan sa poďakoval a všetko pokračovala tak ako predtým. Ja som sa naďalej venovala svojej knihe, on tej svojej a knihovníčka monitoru.

Dnes mi prišiel iný. Neviem prečo. Možno mal inak učesané vlasy. Nie, nemal. Mal ich tak ako doteraz. Možno mal iný sveter, nový. Nie, aj ten som na ňom už videla. Nohavice tiež. Topánky tie isté. Áno! Viem čo to bolo. Mal nové ponožky! Tie mi tak bili do očí. Boli biele ako sneh. Čistučké. Prečo si ho tak prezerám? Všimol si to? Vždy nosil iné ponožky, tmavé, nikdy nie biele...

Po zistení záhady dňa som sa opäť vrátila ku knihe a jej deju, ktorý som úplne hltala. Celú knihu som hltala písmenko po písmenku, slovo po slove, vetu po vete.

Ahojte :) Už sa tam niečo stane nebojte sa :D Buď ďalšiu kapitolu alebo až tú ďalšiu po tej ďalšej :D