Opäť doma. Teda v dome, v ktorom prespávam a v každom úradnom papieri zapísanom ako moje bydlisko, môj domov. Otca znovu nikde a mama zavretá pravdepodobne v izbe tiež s fľašou alkoholu. Ako inak. Ako inak by to mohlo vyzerať v našej domácnosti?

Zavrela som sa do svojej skromnej, ale za to útulnej, izby. Sadla som si na posteľ a chrbát oprela o stenu. Hlavu zaklonila a hľadela na strop. Rozmýšľala som. Rozmýšľala som nad svojim životom, rodičmi, knihami. Nad všetkým. Mám celkom nudný život. Čo celkom, dosť nudný.