Neprišla ani na ďalší deň. Stále som sa otáčal za každým mihnutím. Nevnímal som dej knihy. Nevedel som sa na ňu sústrediť. Stalo sa jej niečo? Je v poriadku? Prestala čítať knihy? Dookola mi v hlave vírili takéto otázky.

Bol víkend. Knižnica bola zatvorená. Nechápal som prečo, ale stále som mal v hlave to dievča. Pritom som s ňou prehodil pár slov. Vytváral som si v hlave všelijaké scenáre. Negatívne som vyhodil z hlavy preč. Určite je len chorá a cez víkend sa vylieči. V pondelok ju znovu uvidím. Áno, tak to je!