Pride parades (sprievody hrdosti), taktiež známe aj ako pride marches (pochody hrdosti), pride events (podujatia hrdosti) a pride festivaly, sú podujatia podporujúce homosexuálnu, bisexuálnu, transexuálnu a intersexuálnu komunitu, kultúru a hrdosť. Zároveň sú i demonštráciou voči nerovnosti a snažia sa zrovnoprávnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity.

Väčšina pride events sa koná pravidelne každý rok a mnoho prebieha v období júna na počesť Stonewall riots (Stonewallské demonštrácie). 

Stonewallské demonštrácie (známe aj ako Stonewallská vzbura či Stonewallská rebélia)bola séria násilných a spontánnych demonštrácií mierených proti policajnej razii.

Odohrali sa v ranných hodinách 28. júna 1969 v Stonewall Inn (gay bar, nachádzajúci sa v Greenwitch Village, ktorá susedí s Manhattanom, New York City).

Podľa všetkého sú Stonewallské demonštrácie najdôležitejšou udalosťou, ktorá viedla ku hnutiu oslobodenia LGBT komunity. 

V dekádach 1950 a 1960 členovia LGBT komunity v Amerike čelili systému, ktorý im život neuľahčoval. I napriek tomu vznikali rôzne bary a podniky, v ktorých sa ľudia, nezapadajúci do systému, stretávali. V týchto rokoch sa v Stonewall Inn objavovali najmä drag queens, transexuáli, mužskí prostitúti a mládež bez domova. 

Policajné razie v podobných baroch boli každodenná rutina, no pokiaľ ide o Stonewall Inn, tu policajti rýchlo stratili kontrolu nad situáciou. Napätie medzi newyorkskou políciou a obyvateľmi Stonewall Inn vyústila do otvoreného protestu, ktorý trval niekoľko dní.

Krátko pred poldruhou v noci do baru cez dvojité dvere vtrhla polícia a ozvalo sa "Polícia! Zaberáme toto miesto!"

Razia však nenapredovala podľa plánu. Štandardným postupom bolo zoradiť všetkých zákazníkov baru, skotrolovať ich totožnosť a následne ženy z policajného zboru zobrali všetky osoby oblečené ako ženy na toalety a overili ich skutočné pohlavie.

V tú noc však tí, ktorí boli oblečení ako ženy, odmietli poslúchnuť a muži odmietli prezradiť svoju totožnosť. 

Po tom, ako polícia oddelila cross - dressed (oblečených v oblečení opačného pohlavia) osoby do miestnosti v zadnej časti baru, rozhodla sa odviesť všetkých prítomných na stanicu. 

Alkohol, ktorý patril baru, zhabali tiež a keďže vozne, v ktorých mal byť prevezený, tam ešte neboli, zákazníci boli donútení čakať v rade viac ako 15 minút.

Tí, ktorých nezatkli, pustili von prednými dverami, no oni neodišli tak, ako to bolo zvykom. Namiesto toho sa pred barom začal zhromažďovať dav.

Behom niekoľkých minút tam stálo viac ako 100 ľudí. Tí, ktorí vyšli z baru, i tí, ktorých prilákali policajné autá, stáli pred barom a sledovali situáciu. 

Keď dorazil prvý vozeň, dav desaťnásobne narástol a väčšinu z neho tvorili príslušníci LGBT komunity.

Všetko stíchlo.

Po príchode druhého vagóna, jeden z okolostojacich vykríkol "Gay power!". Pridal sa i ďalší so slovami "mali by sme ich premôcť".

Dav reagoval pobavene a s dávkou humoru, vďaka čomu napätie a nepriateľstvo narástlo ešte o niečo viac. 

Jeden z policajtov vrazil do tranzvestitnej ženy, ktorá ho na oplátku trafila kabelkou do hlavy za bučania davu.

Autor Edmund White, ktorý prechádzal okolo, povedal "Každý bol nespokojný, nahnevaný a živý. Nikto nemal slogan, nikto nemal stanovisko, no niečo sa dialo."

Pivové fľaše i mince boli hádzané na vozeň, keď davom preletelo, že na zákazníkov vnútri je vyvíjané fyzické násilie. 

Všetko sa začalo vo chvíli, keď z baru vyviedli ženu a ona sa opakovane snažila utiecť a bojovala so štvoricou policajtov, nadávajúc a kričiac. Jeden z policajtov ju udrel obuškom po hlave pre to, že sa údajne sťažovala na príliš tesne utiahnuté putá.

Žena sa pozrela na dav naokolo a nahlas sa opýtala "Prečo nič neurobíte?" Strážnik ju strčil do vozňa a v tom momente sa dav rozbesnil. 

Polícia sa snažila dav zadržať, niekoľko ľudí zhodila na zem, no z nestráženého vozňa uniklo pár ľudí a vzduchom lietali plechovky, kamene, tehly, dokonca i popolnice. Policajti sa márne snažili ukľudniť rozhorčený dav.

Dav nebol nijako organizovaný, celý protest bol úplne spontánny

Muž menom Michael Fader povedal:

"Všetci sme mali dosť tých sračiek. Nebolo to nič konkrétne, čo bolo povedané, boli to celé tie roky, ktoré nás zrazu dostihli na určitom mieste, v určitom čase. Žiadna organizovaná demonštrácia. Každý v dave vedel, že sa už nevrátime tam, kde sme boli, bolo to ako posledná vec, ktorú sme dokázali zniesť. Bolo načase získať niečo, čo nám bolo odopierané. Rôzni ľudia, rôzne dôvody, ale zväčša to bolo absolútne rozhorčenie, hnev, žiaľ, všetko skombinované a všetko urobilo svoje. Bola to polícia, kto všetko ničil. My sme sa snažili dostať dnu a oslobodiť. A cítili sme sa konečne slobodne, prinajmenšom sme mali toľko slobody, aby sme ukázali, že chceme slobodu. Nemali sme v pláne skromne odkráčať do ulíc a nechať ich hádzať nami - bolo to, akoby sme sa konečne postavili sami za seba a to naozaj odhodlane. To bolo to, čo policajtov prekvapilo. Niečo bolo vo vzduchu, sloboda a dlh a my sme boli odhodlaní bojovať. Malo to viac podôb, no základ bol, že sme sa nechystali odísť preč. A my sme skutočne neodišli."

Okolo štvrtej nadránom sa ulice vyprázdnili, ľudia sa v malých hlúčikoch rozprávali, stále nedokázali uveriť tomu, čo sa stalo. 

Po Stonewallskej rebélii členovia LGBT komunity čelili mnohým prekážkam, kým sa z nich stala súdržná komunita.

Behom šiestich mesiacov boli v NYC založené dve organizácie podporujúce homosexualitu a troje noviny propagovali práva LGBT komunity. Behom nasledujúcich rokov bolo založených mnoho LGBT organizácii po celom svete. 

28. júna 1970 sa konali prvé Pride pochody v New Yorku, Los Angeles, San Franciscu a Chicagu ako pripomienka Stonewallskej rebélie. Mnoho ďalších pochodov sa konalo v mestách po celom svete.

Dnes sa koná množstvo pochodov a osláv práve ku koncu júna, na počesť Stonewallskej rebélie. New York City bude v roku 2019 organizovať najväčší Pride pochod, nesúci názov Stonewall 50 / WorldPride, ako pripomienku Stonewallských povstaní.

New York City je teda mesto, kde sa konal prvý pride pochod, ktorý pretrváva až do súčastnosti. Pochody a protesty však nájdeme i v mnohých iných krajinách.

Prinášame vám tie najzaujímavejšie:

Puerto Vallarta v Mexiku je destinácia otvorená LGBT komunite. Neskoro v máji sa koná Pride oslava v celom meste a i na samotných plážach. Oslava priláka takmer všetkých obyvateľov na zhliadnutie divadla, ktoré vytvárajú farebné loďky plávajúce ulicami. Na konci to vyústi v obrovskú párty a závody.

Holandsko je považované za jednu z najprogresívnejších krajín čo sa týka LGBT komunity - v krajine bola svadba medzi rovnakými pohlaviami legalizovaná v roku 1811, čo je takmer 200 rokov pred US. Amsterdam Pride sa prvýkrát konal v roku 1996. Ozdobou týždeň dlhých osláv je lodný sprievod, ktorý sa koná 8. augusta s osemdesiatimi komplikovane dekorovanými plavidlami plnými oslavujúcich. Plávajú naprieč mestom a sleduje ich viac ako pol milióna divákov. 

Pride parade "Sydney Gay and Lesbian Mardi Gras" konajúca sa v Sydney, je tak veľká, že trvá od polovicu februára do začiatku marca. Medzi takmer stovku oficiálnych udalostí by sme našli i bazénové párty, festivaly komédii i umelecké show. Vyvrcholením je obrovská párty, ktorá trvá celú noc, so živou zábavou ako napríklad Kylie Minogue alebo Cher.

Obrovské množstvo obyvateľov Írska v roku 2015 hlasovalo pre legalizovanie svadieb rovnakého pohlavia. Nikoho, kto sa zúčastnil pride pochodu v Dubline, to však neprekvapuje. Zelené kopce Írska na konci júna žiarili farbami dúhy. Dublin pride je druhou najväčšou oslavou po festivale na počesť st. Patricka.

Okrem toho, že oslavy vo veľkých mestách ako je NYC alebo San Francsico naberajú na veľkosti a popularite, LGBT pride oslavy sa dostávajú i do menších miest všade na svete. Rhode Island Pride v Providence je dobrým príkladom. Prvýkrát sa konal viac ako štyridsať rokov dozadu a zúčastnilo sa ho 75 ľudí. V súčasnosti ročne tento pochod navštívi 60 000 osôb každý jún. Je to jeden z mála pochodov na svete, ktoré sa konajú v noci.

Toronto Pride prvýkrát uzrelo svetlo sveta v roku 1981 ako časť obrovského protestu proti policajným raziám. Udalosť je známa i ako 'Stonewall Kanady'. Dnes Toronto Pride patrí medzi najväčšie pride oslavy na svete a Kanada sa radí medzi krajiny s najväčšou ochranou LGBT práv. Diverzita komunita sa odrazila i na množstve iných akcií, ktoré súvisia už priamo s jednotlivými časťami LGBT komunity, počas LGBT osláv, ako napríklad Trans Pride.

I my na Slovensku máme svoj pride pochod, ktorý nesie názov Dúhový PRIDE Bratislava. Konal sa už sedemkrát a podľa všetkého si bude farebný dav kliesniť cestu bratislavskými ulicami i budúce leto.

Dúfame, že sa vám dnešný článok páčil a že vám i niečo skutočne dal :)

Zároveň pripomíname, že na našom profile sme nedávno odštartovali recenzie, takže ak by ste mali záujem, sú pre vás otvorené :)

Váš FreeTheLGBT tím