"Tak my už ideme" prehovoril Niall a s Liamom sa postavili od hrejúheho ohňa.

Bolo jedenásť hodín večer a vonku bola poriadna kosa. Ani ten oheň moc nepomáhal. Neviem či to v noci zvládnem. Určite stanem prechladnutý. Teda ak sa Louis so mnou nepodelí o spacák. No, určite by sa aj podelil. Len nechcem byť tak blízko.

Fajn. Viem, že má Louis priateľa, že mám len trinásť, že o mňa určite nemá ani zaujem. No je to divné obtierať sa v noci o gaya.

"Mali by sme ísť aj my" prehovoril Louis chvíľku po odchode tých dvoch zaľúbencov a postavil sa.

"A Louis?" zastavil som ho pred tým než sa vyzul a išiel do stanu.

"Áno, krpec?" zadvihol jendo obočie.

Nemam rád keď mi niekto hovorí krpec. Ja za to nemôžem, že som sa narodil neskôr než oni.

"No. Vieš. Ne-nezašiel by si so mnou trochu ďalej za stromy? Chce-chcem sa vyci-vycikať" zašepkal som. Louis sa zasmial ale keď videl ako sa cítim trápne tak sa snažil krotiť svoj smiech. Hanbil som sa za môj strach.

"No poď" povedal s úsmevom a spoločne sme išli trochu ďalej. Zastali sme pri nejakom strome a ja som si rozopol poklopec. Bolo mi trápne čúrať pred ním.

"Čo všetko si vypil?" zasmial sa, keď som ešte stale 'značkoval' strom. V tej chvíli mi bolo ešte trápnejšie a moje líca naberali červenú farbu. Konečne som dokonal svoju potrebu a zapol zips.

V trápnom tichu sme prišli až ku stanom, kde sme sa vyzuli a vošli dnu. Zasvietil som si mobilom a poriadne si zapol bundu. Na kraji som sa dal do klbka a dal si pod hlavu ruky aby mi poslúžili ako vankúš.

"Nechceš ísť pod spacák?" zasmial sa Louis. Ten sa tam rozvaľoval na karimatke zabalený v teplom spacáku.

"Nie, vydržím to" povedal som neistým hlasom. Bola mi zima. A to dosť. Na čo som sem tak chcel ísť?!

"Ako myslíš, dobrú" povedal a potom bolo ticho. Boli počuť len zvuky prírody, no po chvílo som mohol počuť aj Louisove pravidelné dýchanie. Ako mohol tak skoro zaspať? Bojím sa byť hore sám.

Ľahol som si na chrbát, no bolo to dosť nepohodlné. Zem bola tvrdá a cítil som tam aj nejaký hrbol. Podobalo sa to na šišku. Dal som sa na pravý bok a tak to bolo ešte horšie. Preto som znova zmenil polohu a ľahol si na chrbat. Pohľad som mal na 'strop' stanu a pozoroval tiene stromov. Bolo to celkom strašidelné a tak som zavrel oči. Mal som ich silno privrené k sebe keď v tom praskol konár a ja som sa bez rozmýšľania prilepil na Louisa.

"Vedel som, že si to rozmyslíš" zasmial sa Louis otvoril zipsom spacák a ja som bez váhania do neho vošiel.

•Ahoj•

•Áno viem, že to moc predlžujem ale prisahám, že v ďalšej časti dojde aj na akciu 3:D•

•Názor?•

•Aj láf jú•