Od prehliadky u lekára prešiel už mesiac a o týždeň budú Vianoce. Moje bruško sa už pomaly ukazuje na svet a Travisovi sa vyhýbam najviac ako viem. O tom, že som tehotná, vedia iba moji rodičia a Chloe, ktorá mi sľúbila, že to nikomu neprezradí. Ja jej verím.

Práve som kráčala po zasnežených uliciach a rozsvietených obchodoch. Vedľa mňa kráčala Chloe a držala v rukách dve tašky. Zatiaľ mám darčeky nakúpené pre Travisa, čo ona netuší, a taktiež pre rodičov. Zajtra tiež prídem do mesta, keďže budem musieť ešte kúpiť darček pre Chloe a Erika, pretože budú s nami na Vianoce. Problém bude skryť tehotenské bruško. Tak veľmi sa teším na to malé.

Vošli sme do obchodného centra a posledného obchodu s topánkami. ,,Aha, pozri, tieto sú pekné," skonštatovala Chloe a ukázala na topánky s malým opätkom. Na prstoch mali kvietok a boli ozdobené ružovými guľôčkami.

Prikývla som. ,,Páčia sa mi. Vyskúšam si ich a pozriem, či mi budú sedieť," povedala som a zobrala topánky s mojou veľkosťou.

Obula som si pravú topánku, a bola presne tak pohodlná ako vravela Chloe, ktorá za mnou stála a tiež si obzerala nejaké topánky pre seba.

,,Neviem, ktoré topánky si mám vybrať, lebo všetky sa mi páčia. Ale najviac tieto." Zodvihla jednu topánku a ukázala mi ju. Boli to topánky značky Nike.

,,Súhlasím. Poďme zaplatiť a vyrazme domov, lebo ma už bolia nohy," povedala som a Chloe ihneď súhlasila. Išli sme k pokladni a zaplatili sme. Vyšli sme von z obchodu do mrazivého večera. Nasadli sme do auta a vyštartovali sme domov.

,,Kedy hodláš povedať Travisovi, že si tehotná? Možno by bol prekvapený, keby si mu to povedala pri večeri alebo najlepšie pri rozdávaní darčekov. Určite sa poteší," hovorila s úsmevom, ale ja som sa netvárila, tak nadšene.

,,Netvár sa tak," pokarhala ma Chloe. Pozrela som jej do očí a odvrátila som pohľad k oknu.

,,Nemôžem mu to povedať," zamrmlala som.

,,Prečo? Povedala si to mne a rodičom. Mal by to vedieť, keďže bude otcom. Dúfam, že ťa nenabúchal nejaký neznámy chlap, lebo potom budeš mať problém, dievča," povedala pobavene.

Zasmiala som sa a buchla som ju do ramena.  ,,Krava," zanadávala som so smiechom.

Vyplazila mi jazyk. ,,To som chytila od teba.“

Chloe hneď zase zvážnela. ,,No tak prečo?" spýtala sa zúfalo.

Pokrútila som hlavou a slzy som mala na krajíčku. ,,Nezvládla by som to. Aj tak má teraz veľa práce a nechcem mu robiť ďalšie problémy," povedala som.

Vzdychla si a zastala pred našou bytovkou. ,,S tebou je to ťažké. Neviem, čo ti chodí hlavou, ale skús o tom porozmýšľať a nakoniec mu to povedať. Možno sa na teba bude chvíľu hnevať, ale pochopí ťa. Ja tomu verím," povedala s úsmevom a vyšla von z auta.

Urobila som tak ako ona. Chceli sme vojsť dovnútra, keď sa zrazu zo zákruty vyrútilo auto a prudko zastalo. V prvom momente som osobu vystupujúcu z auta nespoznala, ale akonáhle si moje oči zvykli na tmu, uvidela som Travisa. Blížil sa k nám dosť rýchlym tempom, až nakoniec zastal vedľa nás.

Chloe nakoniec otvorila dvere a pozrela sa na mňa. ,,Nechám vás samých," povedala a hneď sa pratala preč dovnútra.

Nevládala som sa mu pozrieť do očí, a preto som sa zamestnávala tisnutím kabáta čo najbližšie k brušku.

,,Musíme sa porozprávať," povedal bez žiadnej emócie v hlase.

,,O čom?" zamrmlala som potichu.

Prestúpil z jednej nohy na druhú, akoby bol nervózny. Videla som ako si rukou prehrabal vlasy a pozrel sa niekam za mňa. ,,Je pravda, že si tehotná?" spýtal sa a moje srdce na malý moment prestalo biť. ,,Mia, čakám na odpoveď," povedal o trochu hlasnejšie.

Strhla som sa a odstúpila som od neho o dva kroky dozadu. Pozrela som mu do očí. ,,Odkiaľ o tom vieš?"

Prižmúril oči. ,,Nie som až taký sprostý, aby som si nevyhľadal informácie od lekára, u ktorého si bola. Sklamala si ma. Myslel som si, že sa to dozviem v ten deň, ale ty si radšej požiadala lekára, aby mi klamal. Mala by si sa hanbiť!" zavrčal nahnevane.

Hneď mi slzy začali tiecť po lícach. ,,N-Nechcela som t-ti too povedať, lebo by sa na mňa hneval a ja som n-nechcela, aby si si myslel, že ti pokazím celý ž-život," rozplakala som sa. Nezvádala som sa na neho pozerať, tak som si tvár skryla do dlaní.

,,Srdiečko, ty by si mi nikdy nedokázala pokaziť život. Veľmi dlho som chcel mať dieťa a to, že ho budem mať s tebou je len bonus," povedal pokojne a pocítila som jeho ruky na mojich. Dal mi dole z očí ruky a prinútil ma pozrieť sa na neho.

,,Neviem, prečo si si to myslela, ale sľubujem ti, že sa budem o vás starať ako sa len bude dať. Ver mi, srdiečko. Si moje všetko. Nedokázal by som ti ublížiť, ani tomu dieťaťu," povedal a pobozkal ma jemne na pery, akoby sa bál, že som z porcelánu.

Opätovala som mu bozk, ale o trochu drsnejšie. Odtiahli sme sa. ,,Verím ti," zašepkala som.

,,Ľúbim vás," povedal.

Pozrela som sa na neho a usmiala som sa. ,,Aj my teba," odpovedala som.

Usmial sa a objal ma. Chvíľu sme stáli na mieste, až sme sa rozhodli ísť hore, keďže nám už bola obom zima. Vystúpili sme z výťahu a otvorila som dvere od bytu. Vošli sme dovnútra a hneď som ucítila na tele príjemné teplo.

Vzdychla som si. ,,Ach, chýbalo mi toto teplo."

Travis sa ku mne priblížil a objal ma okolo pása odzadu. Pobozkal ma na krk. ,,Ale mne si chýbala hlavne ty. Chloe sa ako o nás dozvedela?" opýtal sa.

Mykla som plecami. ,,Povedala som jej, ale nemusíš sa báť. Nepovie to nikomu." Hneď som ho upokojila. ,,Ale..."

Pozrel na mňa. ,,Ale?"

,,Ale ešte o tom nevie Erik a bojím sa, že on to niekomu vytára."

Travis mávol rukou. ,,Neboj sa, mám na to ochranku," pobavene povedal.

,,Môjho frajera sa ani nedotkneš, rozumel si?" ozvala sa za mnou Chloe.

V jej hlase bolo počuť pobavenie a zároveň aj karhanie. Otočili sme sa k nej a ona sa na nás usmievala. ,, Vitaj u nás Travis. Dlho som ťa nevidela."

,,Ani ja teba, Chloe," povedal Travis.

,,Poďte dnu, práve zohrievam polievku. Určite ste hladní," poznamenala a odkráčala naspäť do kuchyne. Počula som vianočné pesničky, ktoré hrali v rádiu.

,,No, poď." Chytila som Travisa za ruku a vošli sme spoločne do kuchyne, kde si Chloe veselo spievala. Sadli sme si za stôl, kde už boli položené príbory. Tá vôňa bola fakt skvelá. Po chvíli pred nás Chloe položila tanier s polievkou, z ktorej sa ešte stále parilo. Nakoniec si aj ona sadla a začali sme spoločne jesť.

,,Kedy ste sa dali dokopy?" spýtala sa a odložila tanier do umývačky. Pozrela som sa na Travisa a on na mňa.

Mykla som plecami. ,,Ani my nevieme. Prišlo to dosť rýchlo."

,,A kedy ste naposledy spolu spali?"

,,Chloe," pokarhala som ju.

Pozrela sa na mňa nevinne. ,,No, čo je? Iba som zvedavá. Chcem vedieť od Travisa, a keď mi to on povie, budem vedieť, že mi neklameš," povedala s úsmevom.

Od šoku sa mi otvorili ústa. Postavila som sa a prstom som ukázala na jej tvár. ,,Akože... Kedy by som ti mala klamať? Stále som ti hovorila pravdu. Mala by si mi veriť."

,,Ale no tak, srdiečko. Nerozčuľuj sa," povedal pokojne Travis. ,,Iba sa pýtala, nič viac."

Pozrela som na neho. ,,Ešte aj ty ju obraňuješ?"

Ukázal prstom a zamával s ním z jednej strany na druhú. ,,To nie je pravda. Iba konštatujem."

,,Tak nekonštatuj."

Odišla som z kuchyne. Prešla som po chodbe, vošla som do svojej izby a poriadne som tresla dverami. Prešla som k posteli a sadla som si na ňu. Skryla som si tvár do dlaní a vzdychla som si.

,,Ach, bože. Prečo sa takto správam?" zamrmlala som si pre seba.

Chvíľu som sedela na posteli, až ma vyrušilo zaklopanie na dvere. ,,Odíď preč, prosím. Chcem byť sama," povedala som dostatočne nahlas, aby ma dotyčná osoba počula.

Dvere sa otvorili a ja som ihneď vedela, kto vstúpil. ,,Odíď prosím, Travis," zašepkala som a slzy mi tiekli po tvári.

Odkryla som si oči a pozrela som sa na neho. Bol iba pár metrov odomňa a svetlo z pouličnej lampy mu svietilo do tváre. Bolo vidieť, že sa nehnevá, iba mu je to ľúto. Aj mne bolo ľúto.

Po chvíli sa posteľ vedľa mňa prehla a pocítila som jeho ruky okolo môjho pása. Pobozkal ma na temeno hlavy. ,,No tak, srdiečko. Nehnevaj sa, iba sa pýtala, nič viac. Vieš o tom, že by som jej to nepovedal. Sama si vedela, že žartovala," ozval sa a hladkal ma po ramene na pravej strane ruky.

Vzdychla som si. ,,Nehnevám sa," povedala som potichu.

,,To som rád. Nejdeme naspäť? Možno pôjde nejaký film v televízii," odvetil.

Prikývla som. ,,Môžeme."

Vstala som a to isté aj urobil Travis. Ruka v ruke sme vyšli z izby. Vošli sme do obývačky, v ktorej svietil iba televízor.

Chloe si nás všimla. ,,Prepáč, Mia. Iba som žartovala. Nemyslela som tak," ospravedlnila sa.

Mávla som rukou a sadla som si vedľa nej. ,,Je to v pohode."

,,Aký film pôjde?" spýtal sa Travis, ktorý si sadol vedľa mňa a objal ma okolo pása. Pritúlila som sa k nemu.

,,Asi Ironman," odpovedala Chloe.

Konečne som sa nemusela báť, že sa medzi mnou a Travisom niečo pokazí. Travis je šťastný, že bude otcom a ja som šťastná, lebo aj on je šťastný. Tak dlho som sa hodlala mu to povedať, ale aspoň sa to dozvedel a nemusím sa báť ničoho. Nehnevá sa a to som nesmierne rada.

Ruku položil na moje bruško, ktoré rastie a pohladkal ho. Naklonil sa k
môjmu uchu. ,,Ľúbim ťa, srdiečko."
Usmiala som sa a na chvíľu som zatvorila oči, lebo som si užívala ten pocit, že je so mnou. ,,Aj ja teba."