,,Srdiečko, vedela by si mi vyprať túto košeľu?" spýtal sa Travis za mnou a ja som sa otočila.

Práve som umývala zrkadlo, lebo bolo načase tu trochu poupratovať. ,,Iste. Polož ju tam."

Ukázala som na práčku a zohla som sa, aby som zodvihla utierku a cítila som, že Travis mi pozerá na zadok.

Otočila som k nemu hlavu a videla som ako si zahryzol do pery. ,,Nepozeraj sa mi na zadok.“

Zasmial sa. ,,Prepáč mi to, srdiečko, ale som z teba nadržaný..." Blížil sa ku mne a objal ma okolo pása. Jeho pery pristáli na mojom krku, ktorý obsypával bozkami. Zavzdychala som.

Odtiahol sa a ja som sa k nemu otočila. Pozrela som mu do očí a začala som mu rozopínať nohavice.

***

,,Milujem ťa. Preto som to urobila. Nechcela som ťa ďalej trápiť," povedala som s úsmevom a vyšla som von z kúpeľne.

Travis ma nasledoval do izby. ,,Aj ja ťa milujem," povedal a zozadu ma objal okolo pása.

Jemne prešiel rukou po brušku. Pobozkal ma na krk. Zhlboka som dýchala a on mi obsypávala krk svojimi jemnými bozkami.

,,Poďme si urobiť fotku," oznámila som a vytiahla som si mobil z tašky. Podišla som k zrkadlu a postavila som sa tak, aby bolo vidieť moje bruško. Travis sa postavil za mňa a ruky položil na moje brucho. Pozrela som na fotku a vyzerali sme zlato.

,,Ukáž," ozval sa Travis.

Ukázala som mu fotku a on sa široko usmial. ,,Z teba bude krásna mama."

Začervenala som sa a buchla som ho do ramena. ,,Prestaň. Budem sa červenať," povedala som určite celkom červená.

Zasmial sa a pohladil ma po líci. ,,Si krásna, keď sa červenáš. Ver mi, srdiečko."

Chcel ma pobozkať, keď v tom mu začal zvoniť mobil. Zadával a vytiahol si ho z vrecka. Keď uvidel meno na displeji svojho mobilu, zamračil sa. ,,Áno?... Teraz?... Sakra, prečo ma všetci musíte vyrušovať, keď mám voľno?" zanadával na dotyčnú osobu.

Videla som ako pretočil očami. ,,Fajn, prídem. Radšej buď už ticho... Fajn, čau," zrušil a pozrel sa na mňa ospravedlňujúco.

,,Prepáč, srdiečko, ale volal mi kamarát, že sa mám s ním teraz stretnúť. Zvládneš to bezo mňa?"

Prikývla som sa. ,,Jasné. Pokojne choď."

Naskytla sa príležitosť sa konečne o ňom dozvedieť celú pravdu.

Pobozkal ma na pery. ,,Drž sa. O dve hodiny som späť."

Ešte raz ma pobozkal a vyšiel z izby. Nasledovala som ho na chodbu. Obul si topánky a obliekol si kabát. Pozrel na mňa a otvoril dvere. ,,Milujem vás."

,,Aj my teba," zakričala som ako zatváral dvere.

Dvere sa zatvorili a ja som rýchlo vytiahla mobil. Naťukala som číslo na taxík a povedala som mu svoju adresu. Obula som si zimné topánky obliekla si čierny kabát. Vyšla som von na chodbu a zatvorila som za sebou dvere. Nastúpila do výťahu a stlačila tlačidlo prízemie. Výťah sa pohol a ja som bola už dole za niekoľko sekúnd. Vyšla som von pred bytovku a videla som Travisove auto ako zastalo pri križovatke. Práve prišiel aj taxík.

Nastúpila som dovnútra a ukázala na auto pred nami. ,,Choďte za tým autom, prosím," poprosila som a taxikár prikývol.

Pohol sa, aby dostihol auto. O pár minút na to jeho auto zastalo pri reštaurácii a vyšiel z neho von. Poobzeral sa dookola a kráčal k mužovi, ktorý na neho čakal.

,,Zastavte, prosím, tu," povedala som taxikárovi.

Prikývol a zastal. Zaplatila som mu a vyšla som z auta. Dala som na seba šál a čiapku oveľa nižšie, aby ma Travis nespoznal. Vošla som za nimi a sadla som si o tri stoly ďalej od nich.

Čašníčka prišla ku mne. ,,Prosíte si niečo?"

,,Stačí jahodový čaj," povedala som tak, aby ma počula a ona prikývla.

Čašníčka o pár minút doniesla čaj a ja som jej hneď zaplatila, aby som nemusela potom. Napila som sa z čaju a následne som započula otázku, ktorú som snáď neočakávala ani v najhoršom sne.

,,Ashley ťa stále otravuje?" spýtal sa.

Nevidela som výraz Travisa, ale počula som ako si vzdychol. ,,Áno. Stále mi volá a hovorí, aby som sa k nej vrátil, lebo ma udá na políciu a dieťa dá inej rodine. Lebo to dieťa nechce, keďže jej nebudem dávať na neho peniaze."

,,A koľko chce?"

,,Tisíc dolárov na mesiac," hnusne odvrkol.

,,Si vo veľkej kaši, kamoš," povedal a chvíľu boli ticho.

Ticho potom prerušil ten muž. ,,Myslíš, že je to tvoje dieťa?" opýtal sa opatrne.

,,Vôbec neviem. Viem iba, že so mnou spala pred deviatimi mesiacmi," odpovedal.

To bolo vtedy, keď som sa s ním stretla a vyspal sa so mnou po prvýkrát. Do oči sa mi začali tlačiť slzy.

,,A povedal si to aj jej?" spýtal sa zaujato.

,,Myslíš Mii?"

,,Áno. Predsa len o nej stále básniš. Kedy ma s ňou zoznámiš? Ako vidím, tak je pre teba úžasná, keďže o nej takto rozprávaš."

,,Áno. Je úžasná, teda skôr fantastická."

,,Vidím ti to na očiach. Žiaria ti, keď čo i len povieš jej meno. Takže ako? Povedal si jej o tom?" spýtal sa tu istú otázku.

,,Nie. Nechcem jej kaziť život tým, že bude žiť s mužom, ktorý má dieťa so ženou, ktorú vôbec nemiluje." Počula som v jeho hlase, akoby chcel plakať, ale ihneď pokračoval: ,,Každý deň jej o tom chcem povedať, ale nevládzem. Je to ťažké," povedal úplne smutne.

,,A kedy sa odhodláš jej to povedať? Určite viem, že nebude natešená, keď to zistí od niekoho iného."

,,Vôbec neviem kedy. Rád by som jej to povedal, ale viem, že jej tým ublížim. A to ja nechcem. Radšej si to nechám pre seba. Bude to najlepšie," povedal.

Vstala som a dala som si dole čiapku a šál a prikročila som k nim. ,,Mia? Čo tu robíš?" opýtal sa Travis šokovane.

,,Som tu, aby som zistila celú pravdu a práve som ju zistila. Ako si mohol? Ako si mi mohol toto urobiť a nepovedať mi o tom?!" skríkla som s bolesťou v hlase.

Travisovi začali tiecť slzy po tvári. ,,Prosím, vypočuj ma..."

,,Nie! Už som počula dosť a bolí ma to. Verila som ti. A ty si mi klamal. Skoro rok si mi klamal a nepovedal si mi celú pravdu. Ty by si mal hanbiť, kvôli svojim chybám a klamstvám!" kričala som.

Otočila som sa mu chrbtom a chcela som odísť, keď sa jeho dlane obtočili okolo môjho zápästia. Otočil si ma k sebe. ,,Mia, vypočuj ma aspoň. Nie je to ako si myslíš."

Vytrhla som si mu ruku z jeho zovretia a jedným pohybom som mu dala facku. Jeho hlava sa otočila doprava a na líci sa mu objavil červený fľak od mojej ruky. ,,Už sa ma nikdy nedotýkaj a nekontaktuj! A nikdy ma nehľadaj. Som pre teba neexistujúca!" skríkla som mu do tváre a vyšla som von s reštaurácie.

Moje slzy sa miešali zo snehovými vločkami a zastavila som prvý taxík. Dala som mu adresu a vyrazil. O pár minút sme zastali pri bytovke a ja som šoférovi zaplatila. Autom pôjdem k mojim rodičom a všetko im vysvetlím. Slzy mi ešte stále tiekli, keď som otvorila dvere do bytu. Hneď som zo skrine vybrala veľký kufor a dala do neho všetko, čo som tu mala. Pozrela som sa na izbu, kde už nič nebolo a spadla som na zem. Rozplakala som sa. Po chvíli som si zotrela  slzy a vybrala som papier. Začala som písať odkaz.

Milá Chloe,

Prepáč, že ti takto píšem, ale musím. Keď budeš toto čítať, tak budem už ďaleko od New Yorku. Prepáč mi to, ale musím odísť. Inak to nejde. Zavolaj mi, keď si toto prečítaš. Vysvetlím ti všetko podrobne po telefóne. Zatiaľ sa drž a opatruj! Mám ťa rada. Si ako moja sestra.

S láskou Mia

Papier som poskladala a položila na moju posteľ. Zobrala som dva kufre a pozrela som sa ešte raz na svoju izbu. Vzdychla som si a vyšla som von. Bude mi to tu chýbať.

Kľúč som odložila pod koberec pred dverami a nastúpila som do výťahu. Stlačila som prízemie. Výťah sa pohol a ja som čakala, kým zastaví. Dočkala som sa a vyšla som von. Vyšla som aj z bytovky a kráčala som k autu, ktoré som dostala od Travisa. Kufre som dala dozadu a nastúpila som dnu. Naštartovala som motor a vyrazila som na cestu k rodičom. Cesta netrvala dlho a zastala som pred ich domom. Vystúpila som z auta a kráčala ku vchodovým dverám. Zazvonila som. Po chvíli sa dvere otvorili a stál v nich môj otec.

Bol celý vysmiaty, no keď si ma všimol, hneď mu opadol úsmev. ,,Čo tu robíš, zlato? A kde je Travis? Nemali ste prísť až zajtra?"

,,Musím odísť," povedala som jedným nádychom.

Pozrel sa na mňa a zamračil sa. ,,Ale prečo? Čo sa stalo? A kam?" opýtal sa ustarostene.

,,Prišla som sa s vami rozlúčiť. Idem späť do Kalifornie," oznámila som mu.

Otec otvoril ústa. ,,Čo? To prečo, zlatko?" spýtal sa vystrašene.

,,Musím odísť, prepáč. Ponáhľam sa," objala som ho a pobozkala na obidve líca. ,,Nikomu nepovedz, kde som. Ani Travisovi. Nemôže sa o tom dozvedieť. Nikdy. Počul si, oci?!" povedala som nahlas, keď som vyšla pred dom.

Prikývol. ,,Dobre, dcérka. Opatruj sa. Ľúbime ťa."

Aj ja som mala slzy na krajíčku. ,,Dobre, oci. Aj ja vás ľúbim. Ahojte! A pozdrav mamu."

Nastúpila som do auta. Ešte raz som mu zamávala a vyrazila som na dlhú cestu. Po ceste som zavolala Helene, či by som nemohla u nich prespať pár týždňov. Súhlasila.

Cesta mi trvala približne desať hodín, počas ktorých mi párkrát volal Travis, ale nezdvihla som to. V deň, keď som mala vstúpiť do môjho rodného mesta, mi zapípala SMS-ka. Pozrela som sa na ňu a videla, že je to od Travisa. Strašne mi chýbal, ale musela som to urobiť. Inak sa to nedalo. Zastala som na kraji cesty a otvorila som správu.

Travis:
- Viem, že sa na mňa hneváš a máš na mňa rôzne nadávky, iba chcem aby si ma raz vypočula. Iba raz. Bolo to inak ako si myslíš. Milujem ťa a to malé, čo máš v brušku. Nechcel som ti ublížiť, ale bál som sa, že Ashley za tebou pôjde a všetko ti povie. Chcem ti povedať pravdu do očí, ale keď búcham na dvere, tak nikto neotvára. Dúfam, že si si nič nespravila, lebo by som to neprežil. Naozaj to ľutujem, že som ti to skôr nepovedal. Prepáč srdiečko. Keď toto budeš čítať aspoň odpíš alebo zavolaj. Musíme sa rozprávať.

Mobil som hodila na palubovku a naštartovala som auto. Nič sa tu nezmenilo. Všetko bolo rovnaké, ako keď som odišla. Odbočila som na ulicu a prešla pár metrov, keď som zastavila pri dome, kde bývajú rodičia Chloe. Vypla som motor a pozrela som sa na dom. Vystúpila som z auta a kráčala som k bránke, kde bolo napísané Reedovci. Otvorila som ju a vošla na pozemok. Nadýchla som sa a zazvonila na zvonček. Chvíľu som čakala, keď sa dvere otvorili a stálo v nich malé dievčatko. Vyzerala podobne ako Chloe, iba malo blond vlasy.

Upierala na mňa svoje modré oči. ,,Kto si?" spýtala sa svojim krásnym hlasom.

Usmiala som sa. Chcela som niečo povedať keď sa ozval iný hlas. Hlas, ktorý som dávno nepočula. ,,Bella, kto tam je?"

Vtom predo mňa vošla Helena. Vyzerala inak. Mala prefarbené vlasy, ktoré mala prirodzene blond, na čierne a opeknela. Keď si ma všimla, chvíľu sa mračila, ale po chvíli sa jej oči naplnili slzami. ,,Och, môj bože. Mia!" zvolala a hneď na to ma objala. ,,Aká som rada, že ťa vidím. Poď dovnútra, Gabriel je práve na záhrade."

Chytila mi ruku a ťahala ma dovnútra. Vtom si všimla moje bruško a vytrieštila oči. ,,Ty si tehotná?"

Prikývla som s úsmevom. ,,Áno," pohladkala som si svoje stále rastúce bruško.

,,Teším sa s tebou. Poď." Nasledovala som ju a Bella sa držala Heleninej ruky. Usmievala sa.

Vstúpila som za Helenou. ,,Gabriel, pozri kto k nám prišiel," povedala nadšene.

Jej manžel sa na ňu pozrel a keď som sa objavila vedľa nej, ihneď vyskočil na nohy. Chytil ma do svojho náručia a držal ma, až kým som ho nepoprosila, že aj ja potrebujem dýchať. So smiechom odomňa odstúpil.  ,,Aj ty si tehotná?" spýtal sa tu istú otázku ako pred pár minútami Helena.

Prikývla som. Povedali, aby som si sadla a všetko im vyrozprávala, čo sa stalo za tie roky. Povedala som im všetko. Nevynechala som nič, ani dnešok. Helena mi povedala, že u nich môžem ostať koľko len chcem, aj tak potrebujú niekoho, kto by postrážil malú.

,,Zabudni na neho. On si uvedomí, o koho prišiel," povedal večer Gabriel, keď sme večerali.

Odložila som vidličku a pozrela som sa na neho. ,,Myslíte, že som urobila správne? Že som odišla preč bez vysvetlenia?" spýtala som sa.

Pozrela som sa aj na Helenu. Uprela na mňa materinský pohľad. ,,Ver nám. Ako hovorí Gabriel, on si uvedomí, ale je tu nádej, že sa bude snažiť ťa nájsť," povedala a vložila si do úst kúsok zeleniny.

,,Čo keď nechcem, aby ma našiel?"

Obidvaja sa na mňa pozreli. ,,Je to dobrý nápad utekať pred problémami?" spýtal sa opatrne Gabriel.

Sklonila som hlavu. ,,Inak to nejde. Ja si už asi pôjdem ľahnút. Dobrú noc a ďakujem, že u vás môžem ostať."

Vstala som a odišla som z  kuchyne. Obidvaja  na mňa pozerali bez slov, až kým som po schodoch nevyšla do izby. Už vlastne do mojej izby. Zatvorila som za sebou dvere a dala zo seba všetky veci, čo som mala na sebe. Pozrela som sa na svoje bruško. Pohladkala som ho a usmiala sa, keď som pocítila ako malé koplo. ,,Prepáč, že nebudeš vidieť svojho ocka."

Ani som si  neuvedomila, že plačem. Slzy mi zase tiekli po tvári asi stíkrát za tento deň. Ľahla som si do postele a prikryla som sa príjemným paplónom. ,,Prajem ti dobrú noc, maličké. Ostalo si mi už iba ty," zašepkala som, pomaly som zatvorila oči a upadla som do ríše snov.