Prehltla som guču v hrdle a postavila som sa. Zatiaľ som nevydala zo seba žiaden hlások. Bola som úplne v šoku. Ten človek, ktorého neznášam a ublížil mi, stojí priamo predo mnou a usmieva sa od jedného kútika k druhému.

,,Mia, tak som rád, že ťa vidím. Celé roky som ťa nevidel a vyzeráš inak ako keď si odo mňa odišla."

Chcel ma objať, ale v rýchlosti som sa odtiahla. ,,Nedotýkaj sa ma."

,,Ja asi pôjdem," odpila si z kávy Charlotte a vstala.

,,Charlotte, nemohla by si ešte ostať?" opýtala som sa jej a ona sa na mňa nevinne usmiala.

,,Prepáč, ale fakt sa ponáhľam," vstala a odišla.

,,Ako som tak na ňu pozeral, nebolo by to s ňou zlé v posteli..." poznamenal Erik a oblizol si spodnú peru.

,,Si nechutný. Je mi z teba zle, Erik."

,,Ale, ale, naša princezná je drzá. Kto ťa naučil takéto reči? Travis?" zasmial sa, keď uvidel moju tvár v šoku. Nechápala som, o čo mu ide. Toho som sa veľmi obávala. Že mi ublíži a to isté urobí ľuďom, ktorých ľúbim.

,,Určite sa pýtaš, odkiaľ viem o ňom a o tvojej spolubývajúcej," hlesol, prešiel vedľa mňa a sadol si na miesto, kde sedela Charlotte.

,,Sadni si. Predsa nebudeš stáť. Chcem sa s tebou porozprávať."

,,S tebou sa nemám o čom rozprávať. Už dávno som s tebou skončila. Daj mi pokoj a aj všetkým ľuďom, ktorých poznám. Nič ti neurobili," mierne som sa rozkričala.

,,Hm..."

Položil si prst na ústa a prehovoril: ,,Taká si nikdy nebola. Poviem ti, že si ma sklamala. Myslel som si, že si nájdeš lepšieho muža bez problémov a klamstiev."

,,O čom to hovoríš? Je to moja vec a nie tvoja," odvrkla som. Chcela som odísť, ale chytil mi zápästie a vtlačil ma na stoličku.

,,Nikam nepôjdeš, pokým si to nevyjasníme," zavrčal mi pri uchu a v jeho hlase bol hnev. Keby sme neboli v tejto reštaurácii, dávno by som od neho dostala facku a zase by mi ublížil.

,,Chcem ísť domov a s tebou som už dávno skončila. Prečo ma nenecháš ísť? Prečo je to pre teba také dôležité, že sa musíš so mnou rozprávať? Išlo ti iba o jedno, Erik," začala som po ňom kričať a on sa pri tom usmieval a nič si z toho nerobil.

Ľudia pri stoloch sa na nás pohoršenie pozerali a popritom sledovali divadielko. Erik vstal zo stoličky a podišiel ku mne. Odstúpila som o krok dozadu, ale chytil ma a pritiahol si ma k sebe.

,,Aby si vedela, žiadnu som nemal, odvtedy, čo si ma opustila. Hľadal som ťa po celej Amerike, len aby som ťa našiel. A teraz, keď ťa vidím pred sebou, úplne som stratil dych. Len preto, lebo si krásna," odvetil pokojne, ale v jeho očiach som videla chlad.

Bála som sa ho, ale nechcela som to dať najavo. Okolo nás boli ľudia, ktorí nás sledovali, tak som to musela prelomiť.

,,Daj mi pokoj! Je ti to jasné?! Nedotýkaj sa ma, nevolaj mi, nepíš mi SMS-ky a nevyhrážaj sa mi. Keď mi ešte raz zavoláš, pôjdem na políciu a poviem všetky detaily o tebe a čo si mi urobil v ten deň!" kričala som a ľudia okolo nás si začali niečo mrmlať. Erik sa na mňa nenávistne pozrel.

,,Tak sa môžeš pripraviť na to, že z tvojho života urobím peklo. Každý, koho poznáš, sa dozvie pravdu o tebe. Neviem koľko si im o sebe povedala, ale určite budú chcieť nejaké informácie o tvojej minulosti," zodvihol obočie a usmial sa. ,,Polícia ti nebude veriť, keď im to povieš. Nemáš dôkazy."

,,To sa ešte uvidí. Mám veľa dôkazov, takže mi nebude robiť problém ich použiť. Zbohom, Erik." Otočila som sa a už ma nechytil. Nechal ma na pokoji. Keď som sa otočila, už ho tam nebolo.

Vyšla som z reštaurácie a vykročila som domov. Po ceste mi aj tak prichádzali od neho SMS-ky a ja som ich ignorovala. Keď som vošla do bytovky, začal mi zvoniť mobil. Pozrela som sa na displej a bolo tam meno Travis a jeho fotka. Zodvihla som.

,,Áno?"

V telefóne niečo zašuškalo a ozval sa jeho hlas. ,,Mohla by si prísť ku mne?"

,,Prečo?" opýtala som sa a v telefóne sa ozvalo nadýchnutie.

,,Chcem sa s tebou porozprávať o tej hádke. Prosím, príď."

,,Prepáč, Travis, ale nemôžem. Práve som prežila ďalšiu hádku a nechcem ešte jednu," ozvala som sa a nadýchla sa.

,,Ale ja sa fakt chcem s tebou rozprávať."

,,Nie. Ahoj," zložila som a vopchala som mobil do vrecka. Vošla som do bytu, vkročila som do obývačky a sadla som si na gauč.

,,Raz ma tie problémy pochovajú zaživa," povedala som si sama pre seba. V tom som si uvedomila, že nikto nie je doma.

,,Haló?" ozvala som sa po byte. ,,Je tu niekto?"

Po byte sa ozývalo moje volanie, ale nikto sa neozval. Mykla som plecami a pustila si televíziu. Na jednom kanáli púšťali nejaké pesničky, tak som zvýšila hlasitosť a začala si tancovať pri tom. Začala som si spievať na plné hrdlo, ale vyrušil ma zvonček, ktorý zazvonil. Išla som otvoriť dvere. Keď som ich otvorila, stál v nich Travis s kyticou červených ruží. Hudba naďalej spoza mňa hrala. Prehltla som guču v hrdle.

,,Mia, odpustíš mi tú našu hádku?"