M I A

Chvíľu sme sedeli v tichu až kým dovnútra nevstúpila Chloe a môj otec. Chloe hneď pribehla ku mne a vzala ma do náručia.

,,Bože... Chýbala si mi."

Hladila som ju po pleciach a utešovala som ju. ,,Už je to v poriadku. Bolia ma rebrá. Mohla by si ma pustiť."

Odtiahla sa a ospravedlňujúco sa usmiala. ,,Prepáč."

,,V pohode. Oci!" zvýskla som od nadšenia a jemne som ho objala. Objatie mi opätoval.

,,Zlatíčko moje... Chýbala si mi a aj tvojej mame. Mama nemohla prísť kvôli chorobe, ale pozdravuje ťa. Mala by si prísť k nám..." prerušila som ho.

,,Vlastne v ten deň, keď som chcela ísť za tebou, sa stalo toto."

,,To je v poriadku. Keď ti bude lepšie, tak môžeš prísť. Radi ťa privítame."

Travis po pár minútach vstal a pozrel sa mi do očí. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma na čelo. A potom aj na pery. Bol to bozk plný citov.

,,Tak ja idem." Ešte raz ma pobozkal na pery a odišiel. Videla som, ako zatvoril dvere, ale nevnímala som, čo mi hovorí Chloe. Nakoniec sa pred mojimi očami zjavila ruka.

,,Mia, ty ma nepočúvaš!"

,,Chloe, nebuď na ňu zlá. Pred pár hodinami sa zobudila a je trochu zmätená," odvetil ustarostene otec.

,,Prepáč, ale je to priveľa na mňa. Možno keby si prišla zajtra alebo pozajtra, tak by mi to nevadilo. Rada by som si chcela ešte pospať, keď môžem."

Pozrela som sa na obidvoch a otec vstal. Priblížil sa ku mne a objal ma, pobozkal ma na čelo a usmial sa.

,,Som rada, že si späť. Travis bol bez seba, keď si tu nebola. Každý deň a noc bol pri tebe a čakal, kedy sa zobudíš. Viem, že sa teraz cítiš zvláštne, ale začni počúvať svoje srdce, Mia."

S tými slovami odo mňa odišla. Nevedela som, čo mám teraz robiť. Tak by som chcela byť doma u Travisa. Pomaly som zaspávala, keď do izby vstúpila osoba. Otvorila som jedno oko a uvidela Erika, ako sa na mňa pozerá. Nemal by tu byť. Keby tu bol Travis, tak by ma pred ním ochránil. Počúvala som, či sa pohne, ale nepohol sa. Asi stále na mňa pozerá. Nakoniec som počula, ako kráča k mojej posteli. Sadol si na kreslo a nadýchol sa.

,,Viem, že nespíš. Počujem, ako dýchaš," odvetil potichu a slabo sa zasmial.

,,Ale pokojne predstieraj, že spíš. Mne to nebude vadiť."

Nakoniec som otvorila oči a uvidela jeho prenikavý pohľad. Cítila som v jeho pohľade iba chlad. Naklonil sa ku mne. Moje srdce začalo rýchlo biť. Musela som sa zhlboka nadýchnuť.

,,Ako vidím, ešte si s tým imbecilom.   Stále ti nepovedal svoje tajomstvá, ktoré skrýva?" nechápavo som na neho pozrela.

Zasmial sa. ,,No, ako vidím, asi nie. Ale nebudem ti to hovoriť. Sám ti to musí povedať," chcela som sa odtiahnuť, ale priblížil sa ku mne ešte bližšie. Cítila som vôňu silnej voňavky a šampónu. Nechcela som otvárať oči.

Nakoniec som ucítila jeho dych na mojom uchu. ,,Stále budeš moja," zašepkal mi do ucha a počula som otváranie dverí a následné zatváranie. Jedným okom som sa pozrela dookola s úmyslom zistiť či tu je, ale nebol. Otvorila som obidve oči a vzdychla som si.

Travis mi naozaj niečo tají, alebo hrá, že chce byť so mnou? Musím to zistiť, a to čím skôr. Mohla by som si zatiaľ prečítať tie pravidlá, čo mi dal. Napíšem Chloe, či by mi ich mohla doniesť. Poobzerala som sa po stolíku a uvidela som svoj mobil. Zobrala som ho do ruky a otvorila. Našla som číslo na Chloe a napísala jej správu.

ja:
- Ahoj, vedela by si mi doniesť pravidlá, čo mi dal Travis? Určite budú v mojej izbe.

Chloe:
- Jasné. Donesiem ti ich. Budem tam ako na koni.

Po pár minútach vošla do izby a mávala tou knihou nad sebou. Podala mi ju.

,,To si sa ako sem dostala? Lietadlom?"

,,Nie. Priviezol ma sem Erik. Ostal v aute pre prípad," odvetila. Stála pri dverách a pozorovala ma. Mám jej povedať, že tu bol? Radšej to nechám tak. Nechcem dnes žiadne hádky.

Usmiala som sa. ,,Ďakujem. Si zlatá."

,,O nič nejde. Trošku som sa prešla. Tak ja idem, aby na mňa nezačal zase kričať, kde som zase toľko bola. Tak čau!" odvetila a mávla mi pozdrav. Odzdravila som ju a dvere sa za  ňou zatvorili. Pozrela som sa na knihu pravidiel, ktoré som mala na kolenách. Vzdychla som si a otvorila stranu, kde som skončila.