Do letných prázdnin nám už zostávajú len dva týždne. V škole nič iné nerobíme, iba sedíme na zadkoch a nudíme sa. Od incidentu s Chloe sme sa spolu ešte nerozprávali. Párkrát mi volala, ale nezdvihla som to. Dnes je streda a rozhodla som sa, že jej napíšem a stretneme sa.
Nakoniec súhlasila. Stretli sme sa v kaviarni na rohu, pri našom paneláku. Sedela pri okne a popíjala ľadový čaj.

Podišla som k nej. ,,Ahoj," pozdravila som ju a ona sa ku mne hneď otočila. Hneď vstala a chcela na objať, ale cúvla som.

,,Ahoj. Ako sa máš?" opýtala sa a sadla si späť do kresla.

Sadla som si oproti nej. ,,Dá sa a ty?"

Mala červené oči a kruhy pod nimi. Vyzerala strašne. Ani nebola upravená. ,,To kvôli únave. Nespala som skoro dva dni," upokojila ma a odpila si z ľadového čaju.

,,Prečo?"

Pozrela sa na mňa. ,,Hovorím kvôli práci som nespala."

Pokrútila som hlavou. ,,Zle som pochopila. Prečo si mi to urobila?" opýtala som sa jej a Chloe sklonila hlavu.

,,Tak poviem Lise, aby nám niečo pripravila. Súhlasíš?"

Prikývla som a sadla som si do mäkkého kresla. Vrátil sa po desiatych minútach s dvoma pohármi zmrzliny.

,,Nech sa páči," podal mi pohár a ja som si to od neho okamžite zobrala.

,,Ďakujem," poďakovala som. ,,Ako si vedel, že presne tieto mám rada?"

Pozrel na mňa a žmurkol. ,,To je tajomstvo," povedal a ochutnal malou lyžičkou zmrzlinu. ,,Mňam. Táto je skvelá," odvetil s úsmevom.

,,Akú máš?"

,,Vanilková a malinová."

,,Mňam. Chceš ochutnať moju?" Nabrala som lyžičkou zmrzlinu a natiahla som ju k nemu. Naklonil sa a ochutnal ju.

,,Hmmm... Aj tvoja... je skvelá," odvetil s úsmevom a potichu sme jedli.

Keď sme dojedli, Travis si oznámil, že mám desať minút do odchodu. Vošla som do kúpeľne a dala na seba trošku mejkapu. Mohla som ísť. Dala som si na hlavu ešte čierny klobúk a vyšla som von. Travis tu už nebol, tak som vyšla von aj zo spálne.

Kráčala som chodbou a zišla som po schodoch dole. Počula som ho ako sa s niekým rozpráva cez telefón. ,,A nemôžeš to rezervovať dnes?... Áno, dnes... Dobre. Tak o pár minút tam budeme.... Dobre, neboj sa, mami... Pa," zložil.

Otočil sa ku mne a keď videl, že som počúvala jeho rozhovor, usmial sa. ,,Počula si môj rozhovor s mamou?"

Prikývla som. ,,Ale viac ti nemôžem povedať. Je to tajné."

,,Ja viem," odpovedala som úsmevom. ,,Ideme?"

Travis prikývol a zobral kľúče od auta. Už pár minút sme išli autom a stále sme nezastavovali. Stále som nevedela, kam ideme. Konečne sme zastavili pri veľkej bráne. Nevidela som na nadpis, ale bolo tu dosť veľa ľudí a ešte viacej detí. Niektoré mali balóny v tvare dinosaura. Pozrela som na Travisa, ale ten vyšiel z auta a obišiel ho. Otvoril dvere a mne sa pohľad naskytol na nadpis.

"Jurský park."

Pozrela som na Travisa, ktorý sa škeril od ucha k uchu.

,,Takže toto je to prekvapenie?" opýtala som sa.

Prikývol. ,,Áno. Vadí?"

Pokrútila som hlavou. ,,Nie," pobozkala som ho. ,,Určite sa zabavíme. Poďme!"