Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

tridsiata ôsma kapitola (1/2)

,,Srdiečko! Poď už, lebo všetci na nás budú čakať!" zdola na mňa zakričal Travis, na čo som prevrátila očami. Nakoniec ma presvedčil, aby som s ním išla na tú dovolenku. A samozrejme sme nešli sami. Išli aj jeho rodičia a príbuzní. Celá rodina.

PRED PÁR DŇAMI

Sedela som vedľa Travisa a pozerali sme televízor. Mala som svoje nohy na tých jeho a držali sme sa za ruky. Práve išla reklama, keď Travis stíšil hlas na televízore. Nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Mia?" spýtal sa opatrne.

,,Áno?" Jedným okom som sledovala obrazovku, či náhodou nezačne film.

Počula som ako si vzdychol. ,,Už si sa rozhodla, čo s tou dovolenkou?"

,,No, ešte som nad tým nerozmýšľala. Prečo?"

,,Lebo som už všetko objednal," oznámil.

Pár sekúnd som nechápala, o čom rozpráva. ,,Čo si objednal?"

,,No... Objednal som letenky," povedal až tak potichu, že som ho skoro nepočula. Vyskočila som z gauča a pozrela som sa na Travisa.

,,Čože? To si mi kedy chcel povedať, že niekam ideme? Alebo to malo byť prekvapenie? Nehovor, že ideme aj s niekým iným, lebo ma šľak trafí," vybuchla som. Travis vstal a podišiel ku mne. Hneď ma začal upokojovať. Chytil mi ruky, ktoré mi lietali okolo tela, až som mu skoro vrazila. Našťastie uhol.

,,Upokoj sa, srdiečko," povedal pokojne a ja som mu pozrela do očí. ,,Chcel som ti to povedať, keď budeme sami."

,,Chceš mi povedať, že sa bojíš niečo hovoriť, keď tu máš svoje služobníctvo?" odvrkla som. ,,Žiadnu inú sprostosť si si nevedel vymyslieť?!"

,,Bože, srdiečko. Upokoj sa. Nechcem sa hádať..." Chcel ma hneď objať, ale odstrčila som ho od seba.

,,Radšej si premysli, čo hovoríš, prosím ťa." A odišla som z obývačky. Nepočula som, že by išiel za mnou. Radšej sa idem osprchovať. Zobrala som so sebou nejaké veci a vošla som do kúpeľne. Rozhodla som sa, že si dám kúpeľ vo vani. Napustila som si teplú až mierne horúcu vodu a naliala do nej prášok s vôňou vanilky.

Hneď na to, ako som sa umyla a chcela vyjsť, tak niekto zaklopal. ,,Mia?" ozval sa Travis, ktorý stál za dverami.

,,Áno?" ozvala som sa otrávene z našej hádky, na ktorú som si spomenula.

,,Môžem sa s tebou rozprávať?"

Prevrátila som očami. ,,Nemôžeš počkať, kým vyjdem von a povieš mi to do očí?"

,,Tak dobre. Počkám." A už som ho nepočula. Vyšla som z vane a utrela som sa ružovým uterákom. Omotala som si vlasy uterákom, aby nebola na nich voda a obliekla som sa do pyžama. Dala som na seba župan a vyšla von z kúpeľne. Travis sedel na posteli a tvár mal vloženú v dlaniach. Keď počul, ako sa otvorili dvere, tak sa pozrel mojim smerom. Zastala som.

Kráčal ku mne pomalým tempom, a keď už bol pri mne, tak zastal odo mňa iba pár centimetrov. Cítila som jeho vôňu a stále tú kolínsku. Naklonil sa ku mne a rukou mi zdvihol bradu. Pozrela som sa mu do očí. Uvidela som jeho pohľad, že ho to mrzí a nakoniec som mu dovolila ma pobozkať. Bozkával ma nežne a jemne. Nakoniec som mu ich aj ja opätovala. Chytil ma do náručia a položil na posteľ. Stále sme mali pery k sebe prilepené.

,,Mrzí ma to, že som ti to nepovedal," ospravedlnil sa mi pomedzi naše bozky. Odtiahla som sa od neho. Pohladila som ho po líci.

,,Je to v pohode. Iba vieš,... Mám..." Nedokončila som a on ma prerušil.

,,Viem. Máš svoje dni."

Zamračila som sa. ,,Ako si to vedel?" nechápavo som na neho pozrela. Rozosmial sa ešte viac a vstal zo mňa.

,,Úplne normálne. Takto sa správala aj moja mama, takže už viem. Vždy za niečo vybuchla, tak som musel vypadnúť z domu na čerstvý vzduch. A keď som prišiel domov, tak už ležala v náručí môjho otca a sladko sa na neho usmievala. Bola úplne vymenená," zasmial sa.

,,Musela to byť sranda, však?" spýtala som sa s úsmevom.

,,Tak to áno. Boli to krásne časy. Ale zmenilo sa to, keď prišla na svet moja mladšia sestra. Už som nebol ten jej malý chlapček. Už aj zabudla, aké to je mať ma pri sebe. Preto som nemohol odmietnuť tú dovolenku. Keďže moji rodičia tam idú a chcú, aby si tam išla aj ty. Celá moja rodina tam bude aj príbuzní. A...." prerušila som ho.

Zamrzla som na mieste. Úsmev ma hneď prešiel. ,,Čože? Budú tam aj tvoji príbuzní?"

Objal ma okolo ramien a dal mi pusu do vlasov. ,,Ale no tak, srdiečko, nemusíš sa báť. Iba ťa predstavím a potom budeme sami. Oni budú niekde inde, dobre?" utešoval ma a hladkal po ruke.

Vzdychla som si a pozrela na svoje ruky. ,,Ale bojím sa. Čo, keď sa im nebudem páčiť?"

,,Mia."

,,Čo, keď urobím niečo trápne a budú sa na mne smiať?"

,,Mia."

,,Alebo..." Travis mi chytil tvár.

,,Mia, upokoj sa. Takto ešte zhoršíš situáciu. Bude najlepšie, ak na to nebudeš myslieť," odvetil a pozeral do mojich očí.

,,Iba sa upokoj a nadýchni sa," povedal.

Prikývla som a nadýchla sa. Usmiala som sa, keď si Travis začal vyzliekať svoje biele tričko a nohavice. Ostal iba v boxerkách. Otočil sa a ja som odvrátila hlavu.

,,Aké nenápadné," vysmial sa mi a ucítila som, ako sa posteľ pohla. Pozrela som na neho a on si ľahol pod perinu. Pozrel na mňa a buchol rukou na miesto vedľa. Hneď som si dala dole župan a vedela som, že sa na mňa pozerá.

,,Vieš o tom, že si nenápadný?" spýtala som sa s úsmevom.

,,Tak ako ty." Vrátil mi to a žmurkol na mňa.

Zasmiala som sa. Ľahla som si vedľa neho a zhasla som  lampu. Travis sa ku mne pritisol odzadu. Cítila som, ako sa nadýchol a jeho teplý dych ma pošteklil na krku.

Po pár minútach som sa ozvala: ,,Dúfam, že na tej dovolenke bude pekne."

,,Bude tam krásne, ale s tebou. Poďme už spať. Dobrú noc, srdiečko," pobozkal ma na krk, a  potom aj na pery. Usmiala som sa pomedzi pery a nakoniec som v jeho objatí zaspala.

*    *    *

,,Mia? Počúvaš ma?" ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a uvidela som, ako sa Travis opiera o rám dverí.

,,Ja... Prepáč, bola som zamyslená," povedala som potichu. Počula som, ako si vzdychol a kroky, ktoré viedli ku mne. Zastal za mnou a objal ma rukami okolo pása. Otočil si ma k sebe. Pozrela som mu do očí. Pobozkal ma na nos.

,,Už musíme ísť, lebo nám to lietadlo utečie," odvetil a zobral mi kufor. Následne som ho nasledovala von z jeho domu. Po pár minútach som už sedela v aute a Travis šoféroval. O chvíľu sme zastali pred letiskom. Ako prvá som vyšla z auta a obzerala som sa okolo seba. Nevidela som nikoho.

Vedľa mňa zastal Travis spolu s našimi kuframi. ,,Tak poďme," odvetil Travis a vybral sa ku vchodovým dverám. Kráčala som vedľa neho. Vstúpili sme do haly, kde bolo dosť veľa ľudí. Travis najprv stál a pozoroval okolie, až kým sa neusmial a vykročil k nejakej skupinke neďaleko nás. Kráčala som za ním, a až vtedy som uvidela niekoho, koho som nevidela celé roky.

,,Alex?" ozvala som sa a dotyčná osoba sa otočila.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro