Zobudila som sa na zvuk môjho budíka. Pretočila som sa na druhý bok, ale budík stále neprestával zvoniť, tak som po ňom buchla rukou a pretočila som sa na chrbát. Pozerala som na plafón. Bože, zase škola. Utrela som si rukou obidve oči a vstala som z postele. Vošla som do kúpeľne a pod očami som mala kruhy. Vzdychla som si.

Umyla som si tvár. Prečesala som si vlasy a dala ich do vrkoča. Usmiala som sa na seba v zrkadle a vyšla som von. Obliekla som si prvé, čo som zbadala a napchala som všetky zošity do tašky. Vyšla som z izby a do nosa mi udrela úžasná vôňa slaniny a vajíčok. Vošla som do kuchyne a za sporákom stála Chloe, ktorá sa pohybovala do rytmu piesne, ktorá znela z rádia. Trošku som sa zasmiala a pozdravila ju.

,,Dobre ráno," otočila sa ku mne a usmiala sa.

,,Dobré ráno. Ako si sa vyspala?" opýtala sa a otočila sa späť. Sadla som si za stôl a začala som si natierať chlieb maslom.

Mykla som plecami. ,,V pohode. Čo ty? Ozval sa ti Mike?" opýtala som sa a Chloe mi položila raňajky pred nos a svoje si nechala.

Pokrútila hlavou. ,,Nie, ale bojím sa oňho. Včera, keď ste odišli, tak prišiel a vyzeral úplne zničene. Dozvedela som sa, že sa rozišiel so svojou frajerkou. Dostal fotky, ako je s niekým iným. Dosť ho to zobralo," povedala a ja som vytreštila oči.

,,Aj my, keď sme išli do mesta, sme ho videli a rozprávala som sa s ním. A videla som tiež, že mu niečo je, ale netušila som, že to bude niečo takéto. On si to nezaslúži."

,,To máš pravdu. Mali by sme tú jeho ex frajerku rovno prefackať, aby sa prebudila a uvedomila, že Mike je ten pravý," súhlasila so mnou a vložila si kúsok slaniny do úst. Pozrela som na hodiny a bolo už 07:15. Vstala som a odložila zvyšky do chladničky.

,,Tak ja už pôjdem a keby sa ti ozval Mike tak ho pozdrav."

,,Dobre. Maj sa a držím ti palce v škole," povedala mi a objala ma. Usmiala som sa a odišla na chodbu.

Obula som si biele conversky a dala tašku na plece. ,,Čau, Chloe! Drž sa!" ozvala som sa a otvorila dvere.

Zatvorila som dvere a hneď som vošla s jednou paňou do výťahu. ,,Dobré ráno, pani poštárka," pozdravila som našu poštárku, ktorá je už dávno na dôchodku.

Usmiala sa na mňa svojim typickým úsmevom. ,,Dobré ráno, Mia! Ako sa máš? Už dlho som ťa nevidela," povedala s úsmevom na perách.

,,Dobre sa mám a čo vy? Všimla som si, že vaša dcéra už s vami nebýva."

,,Aj ja sa mám dobre, ďakujem za opýtanie. Po toľkom čase mám voľno od toho chodenia po celom New Yorku. Áno áno, odsťahovala sa odomňa a je so svojím manželom v Sydney," povedala a zvierala v ruke kabelku. Výťah cinkol a vyšli sme von.

,,Ja už musím ísť do školy, ale inokedy sa u vás zastavím. Nebude vám to vadiť?" opýtala som sa opatrne a zadívala sa na auto, ktoré sa podobalo na auto Travisa.

Okná boli dosť tmavé, takže som nevidela či je vo vnútri a pozoruje ma alebo je to niekto iný.

,,Jasné, kedykoľvek si u mňa vítaná. Aj ja sa musím ponáhľať, lebo vykúpia všetky rožky. Tak ahoj!" dopovedala a odišla  preč.

Otočila som sa, ale narazila som niekomu rovno do hrude. Chystala som sa na pád, ale osoba mala rýchle reflexy a zachytila ma v správny čas. Chcela som sa poďakovať, ale keď som zdvihla hlavu, slová sa mi zasekli v krku. Predo mnou stál Travis. Rýchlo som od neho odstúpila a obišla ho.

,,Mia? Budeš ma stále len ignorovať? Včera som ti písal, ale neodpísala si. Čo som urobil zle?"

Zastala som a pozrela na neho. Vzdychla som si. ,,Ponáhľam sa, Travis. Nestíham,"

Chcela som odísť, ale on bol rýchlejší a rýchlo ma chytil za boky.

,,Tentoraz mi neujdeš. Je ti to jasné? Už nie. Musíme si to konečne vyjasniť," povedal mi a neprestal ma držať.

Rukami som sa od neho odtlačila. ,,Povedala som ti, že prídem po škole, tak prečo teraz, keď sa ponáhľam do školy?" hlesla som a odstúpila o pár krokov ďalej.

Vzdychol si. Zavrel oči. ,,Chýbala si mi. Celý večer som nemohol spať. Prehrával som si celý večer, Mia, a stále nechápem..."

Chcela som niečo povedať, ale prerušil ma. ,,Nič nehovor. Iba sleduj."

Pristúpil ku mne čo najbližšie a priložil svoje pery na tie moje. Ucítila som dobre známe motýliky v bruchu a roztriasli sa mi kolená. Jeho bozky vyjadrovali zároveň smútok a zároveň túžbu po mne. Dochádzal nám kyslík, tak sme sa od seba odlepili. ,,Prepáč, ale vážne sa ponáhľam a prídem po škole, takže sa nemusíš báť. Ahoj."

Vykročila som po chodníku a ponáhľala som sa, aby som nemala nutkanie sa vrátiť k nemu a pobozkať ho. Vošla som do triedy a sadla si vedľa Lily. Pozdravila som ju a vyrozprávala som jej, čo sa stalo za ten čas, čo sme si nevolali.

„To nemyslíš vážne! On ťa pobozkal a ešte povedal, že si mu chýbala?"

,,On je šialený, hovorím ti," uškrnula sa a začala sa smiať. Pridala som sa k nej. Už začal zvoniť zvonček na hodinu a tak sme stíchli.

Do triedy vošiel náš triedny, ktorý nás učí zároveň aj matematiku. Postavil sa pred tabuľu a mávol rukou, že si môžeme sadnúť. ,,Takže, dnes budeme opakovať na poslednú písomku, ale nebudem vás veľmi trápiť," povedal a sadol si za stôl.

Začal niečo písať a potom privolal dvoch chalanov, aby priniesli pracovné zošity. Deň sa môže začať.