O MESIAC NESKÔR

Sedel som vo svojej kancelárii a premýšľal, čo asi robí a ako sa má Mia. Myslí na mňa? To vôbec netuším. Vyrušil ma telefonát. Pozrel som na displej a bola tam fotka, na ktorej sa usmievala Mia. Hovor som zodvihol.

,,Áno?"

S Miou som si všetko vyjasnil a povedal, že sa to nebude opakovať. Verila mi. Povedala, že tu ženskú v živote nechce vidieť a je rada, že ju nepozná. Musel som sa zasmiať. Vyzerala roztomilo, keď žiarlila.

,,Travis, musím sa ťa na niečo opýtať," prehovorila, keď som zodvihol.

,,O čo ide?" spýtal som sa nedočkavo. Počul som ako sa  zhlboka nadýchla.

,,Ty si kúpil byt kde som predtým bývala s Chloe?" spýtala sa. Usmial som sa.

,,Áno. Prečo sa pýtaš?"

,,Ale nič. Iba som chcela vedieť. Nič vážne som nechcela.... Vlastne ako sa máš?" zmenila tému.

,,Zatiaľ sa mám dobre. A čo ty?"
Nadýchla sa. ,,Tiež dobre."

Započul som ako niekomu niečo hovorí. A potom sa vrátila k telefónu.

,,A ako sa má Layla?"

Vedel som, že sa usmieva. Ona milovala deti, aj keď sama odišla zo svojho domu a presťahovala sa sem do NY.

,,Veľmi dobre. Teraz pozerá rozprávku, tak som odišla, aby som ju nerušila. Je presne taká istá ako ty," zasmiala sa. Usmial som sa.

,,Aspoň máš ju a môžeš na mňa spomínať... Vieš... Chýbaš mi..." povedal som nakoniec.

,,Ja viem, viem. Aj ty mne, Travis," odpovedala a to ma strašne potešilo.

Vydýchol som a pozrel cez okno, kde autá jazdili z jedného konca mesta, až do druhého. Slnko už zapadalo a začala sa prejavovať noc. Začali sa rozsvecovať pouličné lampy. Niekedy som v robote ostal dlhšie, aby som na tu krásu pozeral. Bolo to očarujúce.

,,Travis, počúvaš ma?" ozvala sa Mia. Hneď som pokrútil hlavou a prehovoril.

,,Prepáč. Trochu som zamyslel." Zachichotala sa sladko.

,,To sa ti stáva furt, keď sa spolu rozprávame..." odvetila.

Usmial som sa.

,,Nie stále. Iba sa ti to zdá," odpovedal som. Tentoraz sa zasmiala.

,,Neklam ma, ani seba. Ty dobre vieš, že je to pravda." povedala so smiechom. Nakoniec som sa neudržal a zasmial sa s ňou. Mala strašne nákazlivý smiech. Keď sme sa ukľudnili , tak sme sa začali konečne rozprávať.

,,Dobre, priznávam. Máš pravdu." Vzdal som to a priznal sa. Zachichotala sa, zase sa mi na perách objavil úsmev.

,,To si na tebe vážim...." Chvíľu bola ticho a potom dodala. ,,Už budem musieť končiť, lebo malá má zajtra prvý deň v škole a ja ešte idem do práce. Potom ti zavolám."

,,Tak dobre. Tak dobrú noc a ľúbim vás," povedal som.

,,Dobrú noc. Papa." Zrušila hovor.

Zosmutnel som, keď mi neodpovedala na moju vetu 'Ľúbim vás'. Až tak ma nenávidí alebo ma už nemiluje? Myšlienky kvôli tomu mi lietali kade-tade a nemohol som nájsť niečo pozitívne. Možno je pravda, že sa jej hnusím, ale tak potom by so mnou nemohla telefonovať. Možno medzi nami niečo bude. To neviem. Možno raz.

* * * *

V TEN VEČER

Prišiel som domov a počul som hlasy, keď som vošiel na chodbu. Tie hlasy som veľmi dobre poznal, iba som nevedel koho sú. Blížil som sa k obývačke, kde sa svietilo. Vošiel som dovnútra a uvidel svoju rodinu a pár ľudí, ktorých som veľmi dobre poznal. Boli to moji spolužiaci z výšky. Vstal Harry, ktorý tu bol tiež. Vykročil ku mne a objal ma okolo ramien.

,,Kde si bol toľko, kámo? Každý už na teba čakal dosť dlho. Tak som im nejako pomohol trochu sa uvoľniť," odvetil s úsmevom.

Mračil som sa. Nechcel som tu nikoho, ale tak nechcel som ich ani vyhodiť preč z môjho domu. Keď už prišli tak aspoň sa s nimi porozprávam. Rodičov som ignoroval a privítal som ostatných. Sadol som si vedľa Harryho a zobral pohár šampanského. Pripili sme si a veselo sa rozprávali. Rodičia však boli celý čas ticho alebo sa medzi sebou rozprávali. Avšak nevnímal som o čom. Začal som sa rozprávať s Erikou a Filipom.

Boli to vlastne moji najlepší kamoši zo základnej. Nakoniec spolu skončili a majú spolu malú dcéru. Ešte som ju nevidel, ale určite je pekná ako Erika. Erika sa usmiala a objala Filipa okolo pása.

,,Tak ako sa máte?" spýtal som sa. Filip sa usmial a venoval mi pohľad.

,,Úžasné a čo ty, brácho? Sto rokov som ťa nevidel, ale si fešák. Keby som bol žena, určite by som neváhal a chodil s tebou... A..." Chcel pokračovať, keď ho Erika buchla urazene do rebier. Zakňučal a masíroval svoje ubolené rebrá.

,,No tak, láska, iba som srandoval. Nemusela si ma zbiť," odvetil smutne. Erikina tvár zmäkla a diabolsky sa usmiala.

,,Ešte uvidíš, aká som zlá v posteli. Len počkaj, keď sa vrátime domov..." povedala a ja som dostal záchvat smiechu. Obidvaja sa ku mne tiež pridali. Nakoniec sme sa prestali smiať a utreli sme si slzy, ktoré počas smiechu vybehli na povrch.

,,Tak ja vás nechám osamote, idem na chvíľu na vzduch," odvetil som a oni prikývli.

Otočil som sa a kráčal von na záhradu, kde bol prikrytý bazén. Už som v ňom nebol dosť dlho. Možno odvtedy ako odomňa odišla Mia. Zosmutnel som, že ju tu nemôžem mať. Možno by som mohol byť šťastný kvôli nej. Vydýchol som a vyšiel von na trávu. Sadol som na ňu a ľahol. Začal som pozorovať hviezdy.

,,Malý voz, Veľký voz..." začal som menovať hviezdy. Hneď na to ma niekto vyrušil, keď prehovoril.

,,Travis, môžeme sa spolu porozprávať?" spýtal sa opatrne Daniel. Môj nevlastný otec. Neodpovedal som. Hneď som si sadol a pozeral na hladinu bazéna. Počul som ako si vzdychol a sadol vedľa mňa. Chvíľu sme boli ticho, až kým on neprerušil ticho.

,,Viem, že sa hneváš. A my dobre vieme prečo. Ale mrzí nás to. Chceme aby si nás pochopil. Tvoju mamu to veľmi mrzí..." prerušil som ho.

,,Nevlastnú mamu..." vzdychol.

,,Tvoju nevlastnú mamu to veľmi mrzí. Chce aby si jej odpustil. Celé dní sa trápila a nevychádzala z izby. Bál som sa, že si ublíži, ale nestalo sa. Iba chceme aby si nám odpustil. Viem, že ťa to bude bolieť..."

,,Odpúšťam vám." Pozrel som sa na neho. ,,Verím vám a nechcem vás stratiť."
Hneď na to som ho objal.

Bol šokovaný, ale objal ma. Chvíľu sme tam boli, až kým sme sa nevrátili dovnútra. S mamou som si všetko vyjasnil a s úsmevom išla domov. Nakoniec som ostal doma sám s myšlienkami. Po schodoch som si to namieril do spálne a zvalil sa na posteľ. Tak strašne som bol unavený, že sa mi nechcelo ísť do kúpeľne a osprchovať sa.

Tak som sa vyzliekol a ľahol si do postele. Ešte predtým ako som išiel spať, napísal som Mii. Ona o všetkom vedela, aj o tom, čo mi povedali rodičia. Bola šokovaná, ale chápala ich. Takúto ženu sa nikde nedá nájsť a presne takúto som aj našiel. Je úžasná. Veľmi ďakujem pánovi Bohovi za takú to ženu.

ja:
- Dobrú noc a vyspinkaj sa pekne. :* dúfam, že sa čoskoro  uvidíme. <3

Stlačil som 'Odoslať' a správa sa poslala.
Usmial som sa a ľahol si na chrbát. Po chvíli moje oči začali upadať a ja som nakoniec zaspal po dlhom týždni.