epilóg
O ŠESŤ MESIACOV NESKÔR
Stála som pred zrkadlom v svadobných šatách. Pozerala som na seba ako sa nervózne usmievam a pritom si hryziem spodnú peru. Všetko sa začína o tridsať minút a ja som sa začala upokojovať, lebo som bola naozaj nervózna.
'Musím sa upokojiť,' pomyslela som si.
O nič nejde. Je to iba svadba. Prejdem po chodbičke medzi lavicami a budem konečne držať ruku svojho muža. Muža, ktorý ma stále miluje, aj keď som od neho odišla pred piatimi rokmi. Usmiala som sa. Niekto zaklopal na dvere. Otočila som k nim. Vošla dovnútra osoba, ktorú som chcela vidieť. Priblížila sa ku mne a objala ma.
,,Tak som rada, že sa moja dcéra vydáva za muža, ktorého miluje celým svojím srdcom," zašepkala mi do ucha. Pohladkala ma po chrbte a odtiahla sa.
,,Konečne je z teba žena, drahá dcérka," usmiala som sa.
,,Mami. Ale nič na tom nezmení, že som vaša dcéra. Lebo ňou budem stále," povedala som s úsmevom.
,,Si nervózna, však?"
,,Áno," odpovedala som. Pozrela som sa späť do zrkadla. Stála vedľa mňa a usmievala sa od ucha k uchu.
,,Mám niečo pre teba."
Otočila som sa k nej a ona držala retiazku, ktorú nosila vždy na ruke.
,,To je..."
,,... moja retiazka. A venujem ti ju. Chcem, aby si ju potom dala Layle, keď sa bude vydávať."
,,Ale ja to nemôžem prijať."
Mama sa usmiala. ,,Zlatko, mne to nebude vadiť, keď svojej jedinej dcére dám nejaký darček."
,,Naozaj?"
Prikývla. ,,Áno."
Jemne mi chytila zápästie a navliekla naňho retiazku. Tá zablikala vo svetle. Usmiala som sa a hodila mame do náručia.
,,Ďakujem ti, mami."
Zasmiala sa. ,,Za máličko. Dobre, ja už pôjdem, zlatko. Držím ti palce," povedala.
Pobozkala ma materinsky na čelo a objala ma. Zatvorila som oči a užívala si jej teplo. Mamine teplo. Po chvíli mi zakývala pri dverách a za nimi sa aj stratila. Po niekoľkých minútach prišli, aj družičky spolu s Chloe. Keď ma uvidela, s výskotom ku mne pribehla a drtila ma v objatí. Obidve sme sa smiali. Strašne mi chýbala. Odtiahli sme sa. V tom som si všimla čo má na sebe. Mala na sebe ružové šaty, ktoré jej siahali po kolená.
Nad prsiami mala ramienko, ktoré sa držalo na jednom boku ramien. Na krku mala prívesok a na konci bolo srdiečko, a v nich fotka jej a Erika. Vlasy mala v drdole a slabý mejkap na tvári. Vyzerala úžasne.
,,Neverím, že sa moja najlepšia kamarátka už vydáva." Tešila sa so mnou.
,,Tak sme dve ženy, ktoré majú, aj budú mať na krku mužov do smrti," odvetila som. Zasmiali sme spolu s ostatnými družičkami. Prešlo pár minút a prišiel jeden muž. Otvoril dvere.
,,Začíname o päť minút!" zvolal, a zmizol za dverami.
Začala som panikáriť. Strašne som sa bála. Čo keď to zle dopadne? Dievčatá ma začali upokojovať a posledné detaily dokončili. Pomohli mi vyjsť na chodbu a kráčali po nej, až kým sme nezastali pred dverami, ktoré viedli do kostola. Zase ten istý muž prišiel a povedal, že všetko je pripravené a môžeme ísť.
Naposledy som vzdychla a pozrela na ostatné družičky. Tie sa na mňa povzbudivo usmiali. Chloe mi ešte chytila ruku a stisla ju, keď sa dvere otvorili. Družičky vyšli ako prvé a ja hneď za nimi. Zastala som pred dverami. Podišiel ku mne otec a požiadala som ho o rameno.
,,Neboj sa, miláčik. Som tu s tebou. A stále aj budem. Ty vždy budeš moja dcéra." Pozrela som mu do očí a usmievavo prikývla.
,,Pripravená?"
,,Áno."
Prikývla som. A vykročili sme. Hudba, ktorá na svadbách hrá, začala hrať. Išla som po boku otca a pomaly dýchala. Pozrela som pred seba a pri oltári stál on. Tá osoba, ktorá mq miluje a aj ja ju. Celý život som čakala na tento okamih a stalo sa to. Splnilo sa mi to. Pri oltári ma otec dal do rúk Travisovi, ktorému niečo zašepkal do ucha a ten sa zasmial. Otec si sadol späť na miesto vedľa mami, ktorá sa na mňa povzbudivo usmiala. Opätovala som jej úsmev a venovala Travisovi pohľad. Držali sme sa za ruky a kňaz začal hovoriť.
,,Stretli sme sa tu pred Bohom, aby sme týchto dvoch ľudí spojili..."
Vôbec som ho ďalej nepočúvala. Vnímala som ľudí okolo seba. Ľudí, ktorých mám rada, a ktorí tu práve sedia. Pozerajú sa na mňa a usmievajú. Sú šťastní, že som aj ja šťastná. Potom ma vyrušil z myšlienok Travis. Stisol mi ruku.
,,Ja, Travis Black si ťa beriem za svoju ženu a tu pred všetkými a pred Bohom sľubujem, že ťa milujem, že si ťa budem ctiť a vážiť, budem sa o teba starať a zotrvám pri tebe v zdraví aj v chorobe, v šťastí i smútku, po všetky dni svojho života až kým nás smrť nerozdelí," dopovedal, držal v jednej ruke obrúčku a vložil mi ju na prst. Potom som bola ja na rade.
Chytila som tú druhú obrúčku a držala ju pri Travisovej ruke. Ruky sa mi strašne potili a to nehovorím o tele.
,,Ja, Mia Greenová si ťa beriem za svojho muža a tu pred všetkými a pred Bohom sľubujem, že ťa milujem, že si ťa budem ctiť a vážiť, budem sa o teba starať a zotrvám pri tebe v zdraví a aj v chorobe, v šťastí i smútku, po všetky dni svojho života až kým nás smrť nerozdelí."
Keď som to dopovedala, zo srdca mi spadol kameň a vložila mu na prst obrúčku. Chytili sme sa za ruky.
,,Týmto vás vyhlasujem za právoplatných manželov Blackovcov. Môžete pobozkať nevestu, pán Black."
Vyhlásil kňaz a Travis sa predklonil a pristál mi na perách. Po celom kostole bolo počuť ako všetci kričia na slávu a tlieskajú. Konečne som šťastná. No nikto nevie aký bude nasledujúci rok. Ale ja viem, že bude úžasný. Lebo mám úžasného muža, ktorého nevymením.
Láska je silná, iba vtedy, ak dvaja ľudia chcú dokázať lásku medzi sebou. Bojujú o svoju polovičku. Keď mi niekto neverí, presvedčíte sa iba vtedy, keď si môj príbeh prečítate ešte raz.
KONIEC
__________________________________________
A je to tu! Definitívny koniec tohto príbehu. Dúfam, že vám príbeh páčil lebo mne strašne. To všetko čo som prežívala s Miou bolo krásne.💞💞 príbeh zatiaľ bude na úprave, ale teraz už sa k nemu nevrátim. Možno.👆😂 ale 100% to neviem. Dúfam, že teraz neplačete lebo nechcem aby ste plakali.😭😭😍 usmejte sa!
No asi tu poďakujem všetkým, ktorý má podporili a podporujú. Mená nemusím hovoriť, keďže už viete sami💞. Ďakujem strašne, že som mohla s vami stráviť toľko času a písaním toho to príbehu.
Na tento príbeh chcela by som názor a dosť dlhý prosím!! Čo si o ňom myslíte?? Úprimné!💕
Dobre už budem končiť... tak čitatelia... Lúčim sa z vami a veľa šťastia vám prajem💞❤💖.
Zbohom!👋👋💞
S pozdravom
Vaša Ewe❤️
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro