epilóg
„Spomienky sú tie najkrajšie.
Lebo na ne nezabudneš.
Vždy zostanú s tebou.“
Ako zmätenej sa mi motali nohy a rútila som sa do kancelárie ako vrtuľa. Spadla som na zem a otočil sa ku mne Pán Black. Keď som si ho všimla, na malý moment som zadržala dych. Jeho krátke čierne vlasy a modré oči, ktoré vyzerali ako nebo nado mnou.
Zažmurkala som a podišiel ku mne. ,,Slečna Greenová?"
,,Áno, volám sa Mia Greenová. Prišla som s vami urobiť rozhovor," povedala som koktavo a prehltla som hrču v hrdle. Nadýchla som sa, aby som sa upokojila.
,,Teší ma, slečna Greenová. Volám sa Travis Black a som riaditeľom tejto firmy," usmial sa, ,,Sadnite si, prosím."
Prikývla som a vybrala som sa za ním.
.
.
.
,,Slečna Greenová?" opýtal a usmial sa na mňa.
Ani som nedýchala, lebo ma celú pohltili jeho oči. Jeho úsmev mi spôsoboval, že som sa triasla po celom tele a podlomili sa mi kolená.
Nadýchla som sa a prehovorila som: ,,Áno? To ste vy, pán Black?"
Širšie sa usmial a sadol si vedľa mňa. ,,Teší ma, že vás vidím, slečna Greenová. Nevedel som, že tu neďaleko bývate," odpovedal mi a pozoroval okolie.
,,Áno, bývam neďaleko a často sem chodím relaxovať alebo behať," povedala som a usmiala som sa.
.
.
.
Zodvihol ruku a zotrel mi slzu, ktorá mi práve stiekla po líci. Slabo sa usmial a priblížil sa ku mne. Šeptom povedal: ,,Toto som chcel spraviť už od chvíle, keď som ťa uvidel po prvýkrát."
A naše pery sa spojili ako dve puzzle. Spolupracovala som a hneď mi aj zahryzol do spodnej pery, aby mal vstup. Pootvorila som ústa a hneď do nich vnikol. Po niekoľkých sekundách sme sa od seba odtiahli a zalapali po dychu.
.
.
.
,,Teraz sme sami. Mali by sme sa porozprávať," povedal mi do ucha a zahryzol do môjho ucha. Po celom tele som sa roztriasla. Všimol si to a natiahol sa, aby vypol vodu. Otočil ma k sebe a pristál na mojich perách. Najprv som bola v šoku, ale hneď som s ním spolupracovala. Jeho bozky boli plné túžby a vášne.
.
.
.
,,Ale..."
Prerušila som ho. ,,Prepáč."
A vybehla von a bežala som čo najďalej. Nemôžem zase vpadnúť do pasce. Už som sa zranila dosť.
Urobila som dobre?
Raz mi odpustí alebo ma znenávidí? Ani sama neviem správnu odpoveď. Začal mi vyzváňať mobil, ale hneď som ho vypla. Musím byť sama. Po ceste som si dala dole vysoké opätky a bežala som. Bežala som ani sama, ani neviem kam. Zastala som na moste a pozrela sa dole. Začalo sa mi točiť v hlave a sadla som si na chodník. Rozplakala som.
.
.
.
Pomedzi naše bozky som mu zvládla dať dole tričko. Jeho pery boli jemné a chceli oveľa viac. Začal mi dávať dole podprsenku, ani som sa nebránila. Dovolila som mu, aby sa ma dotýkal. Jeho teplý dych mi rozprúdil krv v žilách a keď ma začal bozkávať na krku, hneď som vzdychala.
,,Áno, bejby."
.
.
.
Obišiel som auto a otvoril dvere, kde stále sedela Mia a spala. Zobral som ju na ruky a zatvoril dvere. Strašne bola zlatá, keď spala. Zobral som ju, kde sme sa spolu milovali a položil som ju na posteľ. Prikryl som ju perinou, ale nedalo mi to, a tak som ju odfotil.
.
.
.
Vyskočila som na nohy a pozrela na dotyčnú osobu. Neďaleko odomňa bol Travis a držal vedro, v ktorom musela byť voda.
Skryť citovaný text
,,Imbecil! Teraz som celá mokrá!" Skíkla som a Travis sa ešte viac rozosmial.
Neudržala som sa ani ja a smiala som sa s ním. Travis zhodil zo seba tričko, nohavice a rozbehol sa oproti mne. Skončili sme spolu v bazéne.
.
.
.
Naše prvé stretnutie a bozky. Milovanie s ňou. Strach o ňu. A veľa, veľa spomienok.
,,Kto musí ráno otravovať?" Zavrčal som a zodvihol mobil, ktorý vyzváňal. ,,Prosím?"
,,Dovolali sme sa ku Travisovi Blackovi?"
,,Áno. Prečo?"
,,Máme práve v nemocnici vašu priateľku, pán Black. Boli ste v jej kontakte ako prvý, tak sme vám zavolali."
Zastavilo sa mi srdce. Vyskočil som na nohy. ,,Čo sa stalo? Prosím vás, povedzte mi to."
,,Budeme radi, keď sa zastavíte v nemocnici. Dovidenia."
,,Ale..." Prerušilo sa to.
,,Kurva!" Skríkol som na celý dom a bežal som čo najrýchlejšie sa obliecť. Bežal som za svojim srdiečkom.
.
.
.
Už to boli tri mesiace, čo sa neprebrala.
Prebudí sa?
Každým dňom rozmýšľam ako ju budem môcť držať v náručí a bozkávať po celom tele. Iba na to čakám. Strašne mi chýba. Každý deň aj noc som pri nej, aj keď jej otec ma prosí, aby som sa nejako vyspal.
Je to pre mňa ťažké, keď tu nie je. Začal som pracovať, ale aj tak na ňu myslím. Dookola. Už ma niekedy bolí hlava kvôli tomu. Teraz sedím vedľa nej a držím ju za ruku. Rozmýšľal som, čo by teraz povedala, keby ma videla. Určite by povedala, že všetko bude v poriadku a budeme spolu. Nemôžem sa na ňu pozerať. Chvíľu som pri nej som sedel a chcel som odísť, ale práve sa stalo niečo, na čo som čakal celé tri mesiace.
Mia pohla rukou.
.
.
.
,,Mia? Počúvaš ma?" ozval sa hlas za mnou.
Otočila som sa a uvidela som ako sa Travis opieral o rám dverí. ,,Ja... Prepáč, bola som zaneprázdnená," povedala som potichu.
Počula som ako si vzdychol a kroky, ktoré viedli ku mne. Zastal za mnou a objal ma rukami okolo pása. Pobozkal ma na krk. Naklonila som hlavu, aby mal lepší prístup k môjmu krku. Zavrčal mi do ucha.
Otočil si ma k sebe. Pozrela som sa mu do očí.
Pobozkal ma na nos. ,,Už musíme ísť, lebo lietadlo nám utečie," odvetil a zobral mi kufor.
.
.
.
Odvtedy, čo sme si vysvetlili, čo urobil v ten večer, tak sa správa oveľa normálnejšie. A páči sa mi to.
,,Nechceš byť aj ty tehotná?" ozval sa Travis a v hlase som mu počula pobavenie.
Hneď som ho prebodla pohľadom a pery som dala do rovnej čiary. ,,Si zlý."
Nadvihol obočie a zasmial sa. Pobozkal ma na líce. ,,Hej, viem."
Odtiahol sa a jeho dych sa stratil. Radšej som ostala ticho a pokračovala som do lietadla.
.
.
.
Pred domom bola malá záhrada, oplotená bielou bránou. Na bráne bolo napísané priezvisko mojich rodičov. Pozerala som na tie písmena. GREEN. Vyšla som z auta tak ako Travis a postavili sme sa obďaleč bránky.
,,Bojím sa," zašepkala som.
Počula som ako si Travis vzdychol a cítila som jeho ruky, ktoré ma objali okolo pása.
Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma na vlasy. ,,Iba dýchaj srdiečko, a keď uvidíš svoju mamu, tak hneď na ňu nezačni kričať, dobre? Neprišli sme sem robiť hádky, iba sa porozprávať a zistiť dôvody," povedal potichu.
Prikývla som. ,,Dobre. Tak poďme na to."
Vošla som na pozemok a Travis ma nasledoval. Išli sme po schodoch a zastali sme pri vchodových dverách. Pozrela som na Travisa. Usmial sa na mňa a povzbudil ma, aby som zazvonila.
.
.
.
,,Odkiaľ o tom vieš?"
Prižmúril oči. ,,Nie som až taký sprostý, aby som si nevyhľadal informácie od toho doktora, čo ti bolo. Sklamala si ma. Myslel som, že sa to dozviem v ten deň, ale ešte si požiadala lekára, aby mi klamal. Mala by si sa hanbiť!" zavrčal nahnevane, lebo nechcel kričať po celej ulici.
Hneď mi slzy začali tiecť po lícach. ,,Nechce-ela s-o-o-m ti-i t-oo povedať, l-ee-bo by sa na mňa hneval a ja som nechce-ee-la, aby si myslel, že-e ti-i pokazí-ím celý živo-ot," rozplakala som sa. Nevládala som na neho pozerať, tak som si tvár hneď skryla do dlaní.
,,Srdiečko, ty by si mi nepokazila život. Veľmi dlho som chcel mať dieťa," povedal pokojne a pocítila som jeho ruky na mojich. Dal mi dole z očí ruky a prinútil ma pozrieť do jeho očí.
,,Neviem, prečo si si to myslela, ale sľubujem ti, že sa budem o vás starať ako sa len bude dať. Ver mi, srdiečko. Si moje všetko. Nedokázal by som ti ublížiť, ani tomu dieťaťu," povedal a pobozkal ma jemne na pery. Opätovala som mu bozk, ale o trochu drsnejšie.
Odtiahli sme sa. ,,Verím ti," zašepkala som.
,,Ľúbim vás," povedal.
Pozrela som na neho a usmiala sa. ,,Aj my teba."
.
.
.
Pohladkala som ho a usmiala som sa, keď som pocítila ako malé koplo. ,,Prepáč, že to takto muselo byť, maličké. Prepáč, že nebudeš vidieť svojho ocka."
.
.
.
KONIEC
___________________________________
Ahojte, moji zlatí čitatelia! 😭❤
Ako vidíte už je to posledná kapitola a musím sa s vami rozlúčiť, ale nie navždy. Mám ešte jeden príbeh, ktorú musím tiež dokončiť. Dúfam, že sa vás celý príbeh páčil a zaspomínali ste si keď som napísala úryvky z časti a keď sa príbeh začal od začiatku. Nechcem to tu veľa rozpísovať keďže ešte budem písať poďakovania a fakty. Určite ste zvedavý čo napíšem vo faktoch. Verte mi, aj ja som zvedavá😂😂😂. No ale kecať budem v druhej časti takže majte sa a držte sa zatiaľ❤❤❤.
S pozdravom
Vaša #BadGirl ❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro