„Mia!" zakričal niekto za mnou.

Otočila som sa a zbadala Lily, ako má doháňa. Lily Thompson je moja spolužiačka a kamarátka. Stretli sme sa prvý deň školy a skamarátili sme sa.

„Ahoj," pozdravila som ju a ona sa nadýchla, aby mohla prehovoriť.

„A... A... Ahoj," ešte raz sa nadýchla.

„Nemusela si bežať," povedala som a rýchlo kráčala k triede. Ona išla so mnou.

„Musela som ťa dobehnúť a ešte tu bolo veľa študentov, tak bolo ťažké ťa vôbec nájsť. Boha, odkiaľ sa berú?" ozvala sa Lily a jej krátke vlasy si uhladila rukou.
Mykla som plecami.

„Nemám poňatia," odvetila som a vošli sme do triedy.

V triede už boli všetci a keď si ma všimli, niektoré baby si začali niečo šepkať. Nechápala som kvôli čomu, ale klebety sú otravné. Sadla som si k oknu v druhej lavici aj s Lily. Pred nami sedeli dve dievčatá -krásavice - a tiež si niečo šepkali a párkrát sa otočili k nám a potom sa rehotali.

„Máš domácu?" ozvala sa ticho Lily.

„Asi hej," povedala som a otvorila zošit. Našťastie som mala.

„Mám. Chceš?"

Prikývla a zobrala mi zošit. Našťastie, keď dopísala, vošiel profesor matiky. Zdvihli sme sa.

„Sadnite si," hlesol chladno.

No, asi zlá nálada. A vždy, keď má zlú náladu, dá nám počítať dve strany alebo písomku. Avšak vždy vyviaznem s jednotkou. Niekedy aj Lily pomôžem so známkou, ale iba vtedy, keď je otočený alebo píše niečo iné. Vždy si na neho dávam pozor. Nikdy nás neprichytil. Zatiaľ.

„Takže, pýtam sa," ozval sa z katedry. „Kto má domácu úlohu?" Asi päť minút nikto nezdvihol ruku až napokon ja.

Profesor hlesol: „Ach, jasné, iba slečna Greenová?"

Každý mlčal, a tak ma poprosil, aby som napísala úlohu na tabuľu. Vstala som a podišla so zošitom k tabuli a začala písať. Keď som dopísala, pozrela som sa na profesora. Pozrel sa na výpočty a prikývol.

„Dobre. Jednotka. Sadni si," povedal a zapísal do klasáku známku. Usmiala som sa a sadla si vedľa Lily. Tá na mňa žmúrkla a podala mi papierik.

Otvorila som ho a stálo v ňom:
S kým si prišla do školy?

Pozrela som sa na ňu a zašepkala: „Každý to videl?" Prikývla a zobrala mi papierik. Napísala doň niečo a podala mi ho.

Každý to videl. Aj ja. Takže?

Zobrala som pero a napísala:
Vysvetlím ti to na véckach.

Podala som jej papierik a keď prečítala, iba prikývla. Celú hodinu sme iba počítali, počítali, počítali a ešte raz počítali. Poviem vám, nenávidím matiku. Asi mám viac rada telesnú. Vtom zazvonilo na prestávku. Vstala som.

„Poď," požiadala som Lily, aby ma nasledovala. Vyšli sme z triedy a vošli na vécka a zatvorili dvere. Ešte som vykukla, či niekto nejde a keď som nikoho nevidela, zatvorila som dvere.

„No, takže mi povieš, kto to bol ten fešák?" opýtala sa Lily. Usmiala som sa a začervenala.

„Poznáš Travisa Blacka?"

Najprv rozmýšľala a pokrútila hlavou. „Nie, prečo?"

„Nájdi si ho na internete. Teraz," povedala som s úsmevom.

Zobrala mobil a začala doňho ťukať. Potom vypleštila oči na obrazovku a následne na mňa. Ukázala mi obrázok.

„To... nemyslíš... vážne!"

Naďalej si prezerala jeho obrázky. „Ty chodíš s najbohatším mužom na svete?!" zvýskla. Musela som jej zakrytiť ústa.

„Došľaka! Rozprávaj tichšie. Môže nás niekto počuť," zavrčala som. A potom som pustila ruku z jej úst.

„Fuj, oblízala si mi ruku!" Utrela som ruku o vreckovku. Lily sa zasmiala.

„Prepáč," ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.

„V pohode," hlesla som a mávla tou istou rukou Po pár minútach sa potichu ozvala Lily.

„Ty chodíš s najbohatším mužom na svete?"
Pokrútila som hlavou.

„Nechodím. Iba som bola u neho a..." Mám jej povedať, že som sa s ním vyspala?

„A?"

„No..."

„Vykoktaj sa, došľaka!" zvolala Lily.

„Vyspala som s ním," napokon som povedala.
Lily vypulila oči a otvorila ústa.

„To nemyslíš vážne!"

„Myslím."

„Aký bol?" opýtala a usmiala sa šibalský.

„Lily! Preboha, nebudem ti opisovať sex s ním."

Nadvihla obočie a zaškerila sa. „Mohla by si."

„Po škole pôjdeme k tebe a poviem ti to. Môže byť?" povedala som a v jej očiach som si všimla iskry.

Iba prikývla. „Dobre. A ty niekoho máš?" Pre zmenu som sa jej opýtala ja.

Pokrútila hlavou. „Nemám. Nikto ma nechce."

„Neboj sa. Nájde sa nejaký blázon ako ty a zamiluje sa do teba a ty do neho," povedala som a zasmiala sa. Lily do mňa buchla a tiež sa zasmiala.

„Ty si blázon!" povedala.

„Ale ty si väčší," vyplazila som na ňu jazyk, za čo som od nej dostala kopanec do nohy. Zasmiala som sa. Zazvonilo na hodinu angličtiny.

„Tak poď, lebo profesorka nás zabije alebo pôjdeme odpovedať," povedala som a ťahala ju zo záchodov.

Po ceste na Lily žmurkol jeden chalan a ona sa na neho usmiala. Nad tým som sa musela usmiať zasa ja. Takže takto sa zrodí láska medzi dvoma ľuďmi. Presne v čas sme vstúpili dovnútra a profesorka vstúpila po nás.

„Thompsonová, Greenová, sadnite si na miesta!" požiadala nás. Rýchlo sme sa pratali na miesta a sadli si.

„Takže dnes budeme preberať gramatické kategórie. Dúfam, že ste pripravení," po celej triede sa ozval nesúhlasný šepot.

„Ticho!" zakričala profesorka.

„James! K tabuli!" Ukázala na modrookého chalana s hnedými vlasmi.

„Prečo vždy ja?" ozval sa hnedovlásy chlapec.

„Prečo nemôže ísť Adam?"

Ukázal na chalana pred ním. Ten ho prebodol pohľadom.

„Ty si to zaslúžiš, viac rozprávaš," hlesol Adam.

„Jasnééé!" ozval sa chalan.

„K tabuli James, a to hneď teraz!" rozkričala profesorka.

Chalan zodvihol ruky. „Dobre, dobre idem. Nemusíte hneď kričať," vstal a niekto vzadu, nejaká baba povedala nahlas.

„Pekný zadok, Erik!"

Všetci sa začali smiať a Erik jej ukázal prostredník. Našťastie to profesorka pre nevidela. Pristúpil k tabuli a začal písať, čo mu povedala.

„Teraz to vyrieš," povedala a niečo písala do zápisníku. Erik začal niečo písať, mal to dobre. Keď bol hotový, tak zakašľal.

„Mám to," povedal a pozrel na profesorku. Učka sa pozrela a napokon prikývla.

„Dobre. A nabudúce nerozprávaj, lebo pôjdeš častejšie k tabuli."

„Jasné," povedal ironicky Erik, ale nepočula to.

Našťastie. Sadol si na svoje miesto a niečo si šomral pod nos. Zrejme zacítil môj pohľad a pozrel mojím smerom. Usmial sa na mňa a ja som pozrela na profesorku. Celú hodinu som sa na neho nepozrela. Bol pekný, ale nie pre mňa. Pre mňa bol pán Black. Celý deň v škole prešiel úplne v pohode. Keď som vyšla s Lily von, zase sa objavil ten chalan, ktorý na Lily žmurkol. Keď si nás všimol, pribehol k nám.

„Hmm... Ahojte," povedal nesmelo.
Lilin úsmev sa rozšíril.

„Ahoj," odpovedali sme naraz, hneď sme sa zasmiali a ten chalan s nami.

„Ehm... Môžem sa ťa na niečo opýtať?" opýtal sa Lily a ona prikývla.

„Idem, potom ma dobehni," povedala som jej a ona prikývla. Kráčala som len chvíľu, keď sa Lily vrátila celá červená.

„Ako sa volá?" ozvala som sa.

„Čo? Jaj... Philip," odpovedala.

„Aha... Je pekný."

„Je krásny," zmenila moju vetu a ja som sa zasmiala. Pridala sa ku mne.

„Dúfam, že ti to s ním vyjde," popriala som jej.

Usmiala sa na mňa a objala ma. „Ďakujem."

Usmiala som sa: ,,Nemáš začo."