„Vravela som ti, že je potrebné urobiť prvý krok a teraz by som si zaslúžila aspoň jedno ďakujem, že?" Sladko sa usmejem a hodím si do kávy jednu kocku cukru. Lyžičkou ju premiešam a položím na podšálku.

„No dobre, ak ťa to poteší," s úsmevom zapradie Isla. Hlas má mierne zachrípnutý, cez víkend sa evidentne vykričala. Len dúfam, že za to nemôže práve môj brat.

Oslava sa nakoniec vydarila. Isla síce mala menší problém sa po mojich slovách vrátiť späť a tváriť sa v celku neutrálne, pretože pokiaľ som jej všetko do detailov líčila, nedokázala svoje ústa zavrieť a červenala sa až za ušami. Toľko k tomu, ak svojej najlepšej priateľke rozprávate o tom, ako fajčíte svojmu,... no čo? Čo mi vlastne Cole je? Dohodli sme sa na sexuálnom vzťahu, vzájomnej exkluzivite. Emócie dávame bokom a na nejaké to občasné kino môžem rovno zabudnúť. Môžem ho teda nazvať svojim priateľom? Hneď po tom, ako sme to v sprche vzdali, sme si navzájom vymenili čísla a veľmi gentlemansky ma nechal opäť prespať vo svojej posteli. Lenže, ten magor nakoniec spal v obývačke. Došlo na jeho slová, len nie v mojej posteli, ktoré som si ja vysvetlila po svojom. Žiaden sex v jeho posteli, že? Lenže, asi tým myslel aj všeobecné prespávanie dvoch dospelých ľudí vedľa seba. Veľmi ma tým prekvapil, ale netrápila som sa tým nejako extrémne dlho. Takmer ihneď, ako sa moja hlava dotkla jeho nadýchaného vankúša, upadla som do blaženého spánku.

„To si píš, drahá." Poklepem prstom po stole v geste, ako netrpezlivo na to čakám.

Uškrnie sa, poškriabe sa na hrdle a pod lemom jej svetra zazriem červenú škvrnu.

„Ježiš, Isla! Ty máš cucflek?"

„Čo?" ošije sa a rýchlo si opäť zakryje celý krk. „Nie, nie. Čosi také je predsa trochu detinské, však?"

„To Will?"

„Zle si videla." Prižmúri oči.

„Skutočne?" ja sa nenechám len tak ľahko odradiť.

„No dobre, máš pravdu, urobil to Will." Stiahne si opäť sveter a otočí hlavu, aby som si mohla pozrieť to úžasné dielo šikovného brata. „Si šťastná?" Neveselo si dupne nohou pod stolom. Máme ešte niekoľko minút, kým otvoríme a vpustíme sem hostí. Máme s Islou takú tradíciu už niekoľko rokov. Vždy sem prídeme pred otváračkou, povieme si, čo máme nové – čo sme si nestihli navzájom prezradiť cez to množstvo správ, zhodnotíme svoje dni a aspoň na chvíľu sa takto odreagujeme od smutnej skutočnosti. Náš život sa nikam neposúva.

„Ja?" prehnane zamrkám mihalnicami. „Hádam, že ty by si mala byť."

„Aj som." Rýchlo potvrdí a konečne sa na mňa zoširoka usmeje. Oboma dlaňami si podoprie hlavu a zasnene sa pozerá kdesi za môj chrbát. „Je taký úžasný."

„Kto? Will?"

„A kto iný? Netočí sa všetko iba okolo teba."

Vzdychnem si. „Jasné, len pokračuj." Odpijem si z kávy. Odniekiaľ zozadu počuť zvuk zatvorenia dverí a to je pre nás znamenie, že náš skvelý šéf došiel do práce. Pozrieme sa s Islou na seba a obe sa uchechtneme. Toto robí vždy, keď má nejaký problém. Príde zadným vchodom a zavrie sa v kancelárii.

„Je tak pozorný," vráti sa k pôvodnej debate, vyrušenie nepripadá do úvahy. „Po oslave došiel poobede k nám a zobral Samuela do parku. Vieš, ako sa tešil?"

„Will?"

„Zem volá Jessicu." Zamáva mi rukou pred očami. „Samuel, predsa. Na čo to zase myslíš?"

Keby som jej mala povedať pravdu, asi by sa ma na to už nikdy v budúcnosti neopýtala. Jej katolícka viera ma občas tak zväzuje a bojím sa jej hovoriť určité veci, zachádzať do podrobností. Lenže, koniec koncov, Isla je slobodnou matkou, a preto by jej trochu obscénnosti ani nezaškodilo. Veď aj ona je aspoň trochu skazená.

„Radšej to nechci vedieť," poviem nakoniec.

„Neozval sa?"

„Ehm,... nie." Nadvihnem ramenami a ešte raz si skontrolujem svoj mobil. Nič, prázdno, tma. Odkedy som od neho na druhý deň odišla, neozval sa. Mala som pocit, že po mne túži s rovnakou intenzitou ako ja sama po ňom. Bola som možno príliš nenásytná a niekoľko čísel v ten večer mi pravdepodobne nestačilo. Jemu podľa všetkého, áno. Už prešlo niekoľko dní a od neho žiadna správa.

„Uvidíš, on sa ozve," povzbudzuje ma Isla.

Odrazu obe nadskočíme, keď do priestoru reštaurácie vojde Alex a nahlas tleskne. „Do práce, dievčatá. Neplatím vás za to, aby ste sa tu vykecávali. Tak šup-šup. Jessica, na slovíčko." Otočí sa a zamieri opäť do zadného priestoru.

Pozriem sa na Islu, v očiach kopec otázok. „Tak bež," popoženie ma.

Prejdem za pult obsluhy, okolo Oscarovho rajóna a zamierim k našim šatniam. Tam kdesi zmizol ten slizký had. „Poď sem," ozve sa jeho hlas. Podídem bližšie a uhladím si svoje oblečenie. Ešte sme sa s Islou nestihli prezliecť.

„Chcel si niečo?"

Až keď prejdem do svetla miestnosti, všímam si mierne opuchnuté oči a začínajúci monokel pod jeho okom. Spodnú peru má natrhnutú. Rukou si vojde do vlasov a zaťahá za ne. „Bol by som rád, keby tento rozhovor ostal iba medzi nami." Vážne na mňa pozrie.

„Rozumiem."

„Toto," ukáže prstom na ten monokel a potom aj na peru, „mi urobil tvoj brat. Včera v noci si tu na mňa počkal a zmlátil ma." V prvej sekunde zhíknem a v druhej si dám rovno ruku pred ústa. „Predpokladám, že si ešte nevidela jeho, keďže sa tváriš pomerne dosť prekvapene."

„Je v poriadku?" skočím mu do reči.

„Ako sa to vezme. Aj on si odniesol zopár dobre mierených rán."

„Alex," zaúpiem.

„Jessica, jednu vec si spoločne vyjasníme. Dobre?" Podíde o krok bližšie a ja viem, že nečaká na moju odpoveď. „To, čo sa stalo pred rokmi, by už malo byť za nami, lenže, tvoj brat sa s tým akosi nedokáže vyrovnať. Bol by som rád," zodvihne prst, aby ma umlčal. „... keby si s ním prehodila niekoľko slov a vyslovene mu pohrozila, ako svojím neuváženým konaním ohrozuje nielen seba, ale aj teba a tvoju prácu." Zasmeje sa a rukou sa poškriabe po brade. „Presne tak," reaguje na moje vypúlené oči, „vyhodím ťa, ak sa tu ešte raz ukáže."

Mám pocit, že miestnosť okolo mňa sa začne spolu s nami točiť a musím sa oprieť o skrinky za mojím chrbtom.

„Viem, čo robí po nociach a ver mi, keď ti poviem, že to proti nemu, proti vám, použijem. A urobí mi to nesmiernu radosť."

„Ja neviem,... neviem, o čom to hovoríš."

„Och." Urobí ďalší krok ku mne. Zodvihne ruku a prstom mi prejde po líci. „Ty nič nevieš? Som ja ale hlúpy," jeho úsmev sa ešte väčšmi rozšíri. „Jasné, že nič nevieš. Will by ti to nezavesil na tvoje nevinné útle plecia, že?" Oboma rukami ma za ne chytí a naznačí masáž.

„Alex," poviem ticho, prosebne. Nechcem, aby sa ma dotýkal a už vôbec nechcem v jeho očiach vidieť to, čo tam zahliadnem.

Akoby si v tej chvíli uvedomil, že práve prekračuje všetky hranice a okamžite odo mňa odstúpi.

„Je medzi nami jasno?"

Prikývnem.

„Odpovedz mi!" zvýši na mňa hlas.

„Áno, rozumieme si." Kým sa vôbec stihnem spamätať a poriadne nadýchnuť, po ňom tu ostane len jeho odporná a smradľavá vôňa, čo sa vôňou v skutočnosti ani nazvať nedá. Zanechá ma tu samú, zmätenú a s kopou otázok, na ktoré potrebujem súrne odpovede. Kriste, Will, čo to stváraš? Bohužiaľ, nemám čas teraz riešiť ani jednu, v zornom poli sa mi objaví zmätená tvár mojej priateľky, a keď uvidí, v akom šoku tam stojím a zízam do prázdna, ihneď ku mne priskočí.

„Niečo zlé?"

Najprv sa potrebujem poriadne nadýchnuť. Chytím sa jej za pažu, silno ju stlačím a pozriem jej do očí. Vždy som vedela rozoznať, keď sa mi chystala klamať. Sme priateľky príliš dlho na to, aby sme jedna druhú dokázali obalamutiť. „Isla, teraz mi povedz, prosím ťa, pravdu." Úpenlivo zažiadam. Srdce mi bije o niečo rýchlejšie, v ušiach počujem jeho ozvenu.

„Jess, čo ti urobil?" Pritiahne aj druhú ruku a pohladí ma po stuhnutom ramene.

„Nejde o mňa, kurva!" vykríknem o trošku hlasnejšie, než je vôbec vhodné. Nezvyknem nadávať, na to som bola až príliš dobre vychovaná a samej sa mi nepáči, keď žena vypúšťa z úst niečo tak príšerne škaredého. „Ide o Willa." Ihneď, ako spomeniem jeho meno, zastane v pohybe a roztrasene sa nadýchne.

„Niečo sa mu stalo?" Bože, toto vážne mrvím na plnej čiare. Isla je hádam vystrašenejšia ako ja, jej záujem o môjho brata je mnohonásobne vyšší, ako som si doteraz myslela. Celou silou ma obchytí za ramená, prsty mi zatne do kože a zatrasie mnou. „Tak už to vyklop, pre krista, Jess!" V tomto momente si to uvedomím naplno. Isla je zamilovaná a všetku lásku k môjmu bratovi zakrýva iba za obyčajné poblúznenie a zľahčovaním celej situácie frázami ako: páči sa mi, však je milý a úžasný. Lenže, pravda je kdesi úplne inde. Ona je do neho zamilovaná.

„Isla, chodí každý večer Will za tebou?"

„Čo je to za otázku?"  mierne povolí zovretie svojich dlaní. Ramená mám extrémne stuhnuté.

„Prosím, odpovedz mi." Lenže, ona už nemusí. Krúti hlavou a to mi ako odpoveď stačí. „Kedy bol za tebou?" zamyslím sa. „Počkaj, nie, nie. Bol za tebou včera v noci?"

„Jess, kam tým mieriš? Nerozumiem ti."

Teraz si svoje role prehodíme a zhodím jej ruky zo mňa jedným rýchlym a prekvapivým chmatom. Už mám toho dosť! Naozaj. Stretnem sa s jej nechápavým pohľadom, ruky jej položím na ramená a snažím sa z nej vydolovať priznanie. Ale načo vlastne? Ona by mi neklamala a viem, že ani teraz to neurobí. „Len mi odpovedz, sľubujem, že ti to vyjasním. Bol včera za tebou?"

„Bol," nadýchne sa a sklopí pohľad. Červená sa.

„Isla, hovor, všetko, čo vieš. Ja ťa predsa nezabijem a ani neodsúdim."

Rukami sa objíme, je to jej obranné gesto a ja ju v rýchlosti pustím. Nechcem, aby si myslela, že to ja ju ohrozujem. Nejde o ňu, nejde o mňa, ide predsa o Willa. Evidentne sa namočil do niečoho zlého, možno aj nezákonného, keď práve ten jediný, kto o tom vie, je Alex a chystá sa to použiť. To nesmieme v žiadnom prípade dovoliť. Som trpezlivá a čakám, kedy sa dvakrát zhlboka nadýchne, mierne povolí zovretie svojich rúk okolo pása a konečne sa mi zadíva do očí.

„Will prišiel neskoro, Samuel už spal. Mama bola v robote, tak sme si na chvíľu sadli na pohovku, chceli sme si niečo pozrieť v televízii, len tak spolu. Posedieť a možno sa aj porozprávať."

Nejasne si uvedomujem, že takmer po každom slove uhne pohľadom, aby sa potom vrátila a tvár sa jej dostáva do neznesiteľne červených odtieňov, aké som u nej ešte nezažila. Čo sa mi tu snaží povedať? Rozmýšľam, že pokiaľ sme my dve boli priateľky, hovorili sme si všetko. Poznala som každý jeden detail Rogerovho penisu, dokonca, keby som sa zúčastnila v nejakej zvrátenej súťaži a mala by som uhádnuť koho je čí, ten jeho by som spoznala len z jej opisu. Tak prečo mám pocit, že sa Isla práve v tomto momente za svoje správanie z predchádzajúcej noci nesmierne hanbí? „Isla, ak ti nejako ublížil, musíš mi to povedať."

„Jessica, kriste, nie! Prečo by mal?" ihneď na mňa vyletí a v tvári sa jej konečne ukáže aj štipka hnevu. Obhajuje ho. Je to ale dobré znamenie, že?
„Will taký nie je a ty ako jeho sestra by si to mala vedieť najlepšie." Hm, a tak sa konečne dostávame k meritu veci, aj bez tej najmenšej snahy. Pretože, ešte pred niekoľkými minútami by som prisahala, áno, prisahala na pamiatku našich rodičov, že Will by neublížil ani muche. Ale, koľko sa toho zmenilo iba za niekoľko krátkych chvíľ? Lenže, keď tak nad tým uvažujem, musím veľmi rýchlo, Isla začína byť maximálne nervózna, Alex si tak isto môže vymýšľať. V tom prípade mi ale nejde do hlavy, prečo by sa mi takýmto sprostým vymýšľaním snažil vyhrážať.
„Už hovor!" skríkne na mňa. Teraz som si istá, že je skutočne naštvaná.

„Isla, nemalo by to byť naopak? Ja som sa ťa na niečo pýtala." Zalovím v pamäti. „Ako dlho sa včera u teba zdržal?"

„Kým neprišla mama a..." sklopí zahanbene pohľad.

„A?" Nenávidím toto jej váhanie. Akoby sme práve točili nejakú priblbú talk show a naschvál všetko zdržovali, nechávali divákov v napätí.

Odkašle si. „Teraz, len aby si vedela, ti to hovorím iba preto, lebo na mňa tlačíš a vidím, že sa niečo deje. Ináč, za úplne odlišných okolností, by som ti to povedala možno omnoho neskôr, možno až potom, keby,... no to je jedno vlastne." Kým sa chystá z úst vypustiť pokračovanie a naberá zatiaľ odvahu, rozmýšľam nad jej slovami, podupkávam si nohou, aby vedela, že stále čakám. Ona by mi to povedala omnoho neskôr? Čo to, sakra, má byť? „Z obyčajného sedenia na gauči sa stalo, no, vášnivé bozkávanie, viď dôkaz." Ukáže si na krk.

„Pre toto tak šalieš? Z bozkávania? Kriste, Isla, nie si jediná, s ktorou sa môj brat bozkával a ja som ho pri tom aj videla. Čo robíš paniku? Prečo sa tak červenáš?" pokrútim hlavou.

„Tu nejde o bozkávanie,... ech, vlastne ide. Nejako sa stalo, že z toho bozkávania sa vyvinulo oveľa viac," rukou si zakryje oči, „no, začali sme sa milovať, vieš," až úplne stíši hlas, aby nás náhodou nik nepočul. „A v tom najlepšom vošla do bytu mama a videla nás, ako si to spoločne rozdávame na jej pohovke."

„Och, no výborne." Spojím ruky dokopy. „Ty sa mi hanbíš priznať, že ťa môj brat pretiahol?"

„Jess, keď to povieš takto, cítim sa ako kurva."

„Ech, prepáč," prídem k nej bližšie a jednou rukou ju objímem okolo ramien. „Ja si to neuvedomujem. Vážne, prepáč mi. Len nikdy predtým si nemala problém otvorene hovoriť o sexe a celý čas, čo z teba ťahám podrobnosti včerajšieho večera, sa ošívaš, uhýbaš pohľadom a neskutočne sa červenáš." Nechám jej minútku na to, aby sa mi k tomu vyjadrila, lenže keď naďalej mlčí a sleduje končeky svojich nechtov, priznám to za ňu. „Miluješ ho." Nie je to otázka, je to konštatovanie.

„Áno."

Vydýchnem si. „Ale, zlato. Ja som tomu skutočne rada, a aj keď som vtedy na teba v tom obchoďáku mierne vyletela, nemusíš sa báť mi priznať svoje city voči Willovi. Viem, áno, je to môj brat, a tak si isté podrobnosti môžeš nechať naozaj pre seba. A ako tak na teba pozerám, asi by si s tým aj mala problém."

„O to presne ide," preruší ma nedočkavo, „bolo mi hlúpe pred tebou priznať, že sme sa včera s Willom pomilovali a ešte nás k tomu všetkému pristihla moja matka."

„Ale veď to sa stáva," poviem bez rozmýšľania. Lenže, nám sa to nikdy nestalo. Teda, môžem tvrdiť za seba a mladšie sestry, u Willa si nie som na sto percent istá. Isla mlčí, pretože tuší, čo mi práve beží hlavou.

„Nechcem pred tebou nič tajiť, veď to vieš, vždy sme si hovorili pravdu, lenže teraz, teraz je to viac ako divné. Nemyslíš?"

„Asi máš pravdu," uznám po chvíli. „Bude mi stačiť, ak nebudeš zachádzať do detailov,... vlastne, nemusíš mi o styku s mojím bratom líčiť absolútne nič, pikantnosťami nás môžem kŕmiť ja, pokiaľ sa ten idiot ešte niekedy ozve. Kedy omnoho neskôr by si mi to chcela povedať?" dostanem sa aj k tejto otázke.

„No,..." zaváha, „keď by sme to aj dokončili." Uškrnie sa.

„Prosím?" niekto mi tu stojí na kábli?

„Mama prišla tesne pred záverom, takže si to vieš asi domyslieť." Nadvihne ramená.

„Nie!" rukou si prikryjem ústa, v očiach prekvapený výraz a kútiky sa mi pomaličky, ale isto dvíhajú do šialeného úsmevu.

„Ale áno. Prišla akurát, keď sme začali finišovať a veru,... skončiť tesne pred koncom by malo byť trestné." Obe sa z chuti zasmejeme, až na malú chvíľu pozabudnem na ten dôvod, prečo ju vlastne takto bezostyšne spovedám.

„Isla, hneď potom Will odišiel?"

„Vlastne, moja matka mu trochu prečistila žalúdok, čo trvalo nejakých desať či pätnásť minút aj s mega rýchlym obliekaním a potom odišiel. O niekoľko minút mi poslal správu, že je už doma. Niečo na tom nesedí? Čo ti povedal Alex? Čo sa vlastne deje?"

Konečne aj jej dochádza niečo. „Alex mal monokel a roztrhnutú peru," začnem pomaly. Jej sa oči rozšíria a objaví sa v nich náznak poznania. Žeby toho bol Will naozaj schopný? „Povedal mi, že mu to urobil Will a vraj vie, čo robí po nociach a myslím, že na vás dvoch v tomto prípade vôbec nenarážal. Vraj, ak sa k nemu ešte raz priblíži, vyhodí ma."

„To povedal?" nestačí sa diviť.

„Nie doslovne, ale v preklade áno."

„Ten bastard!" nahnevane povie do svojej päste. V očiach jej badať rozhorčenie, telo sa jej otriasa.

„Čo robí po nociach?" opýtam sa. Toto je to pravé, čo potrebujem vedieť. Ak robí niečo nezákonné, musí s tým ihneď prestať. Alex by ho predal bez najmenšieho zaváhania.

Isla však pokrúti hlavou. „Naozaj neviem, netuším. Ani by som neverila, že by sem došiel a urobil by to, o čom už tak dlho uvažoval."

„Čože?"

„Ups?" zatvári sa previnilo. „Toto som asi nemala povedať."

„Vyklop to." Jednu ruku si založím v bok a druhou jej hrozím svojím prstom. „Ja čakám."

A ona nakoniec rozpráva, nemusím ani dlho čakať. Nevšímame si ničoho a nikoho. Rozpráva mi o Willovi, ako sa jej po niekoľkých stretnutiach zveril so svojou najväčšou bolesťou a ja pri tom plačem. Plačem tak, že prilákam na seba nechcenú pozornosť, ale nedbám. Toto si vôbec nezaslúžil. Isla ma objíma, hladká po stuhnutých ramenách, po chrbte a všade, kam dosiahne a ja stále plačem. Horké slzy stekajú a ja ich neviem zastaviť, hoc sa snažím, ako len môžem. Pri predstave, že by som mohla byť teta, plačem omnoho viac. Och, Will, prečo si mi to nepovedal? Už máme dávno otvorené, ale ani jedna z nás sa zo šatne nepohne, pokiaľ mi to nedopovie do konca. Ani jedna z nás nereaguje na volanie z reštaurácie, krčíme sa v spoločnom objatí, v našej malej nešťastnej bubline. Will to nepovedal mne, ale zdôveril sa jej. Toto musí byť naozaj vážne. Veľmi mi je ľúto toho, že som mu v tých najhorších chvíľach nemohla byť žiadnou oporou, že mi nedôveroval natoľko, aby mi takúto vec povedal, ale to nie je to najhoršie.
Včera v noci odišiel od Isly a namiesto toho, aby zamieril domov, šiel tu, pobil sa s Alexom a k tomu všetkému, došiel domov niekedy nad ránom. Kde bol ten zvyšný čas?

„Isla, on robí niečo nezákonné. Povedal ti, kde pracuje?" Ona len pokrúti hlavou. „Povedal ti, odkiaľ má peniaze? Pretože, on ich má." Opäť len nešťastne pokrúti hlavou. „Tak, sakra, čo robí? Nerozumiem tomu."

Obe sa na seba zadívame a ja presne viem, na čo myslí. Ona to z neho vytiahne, čítam jej to v očiach. Lenže, čo keď nemáme veľa času? Čo ak sa zaplietol do niečoho veľmi zlého? Ten radostný ksicht nášho šéfa neviem z hlavy dostať, preto som si viac než istá, že môj brat je vo veľkom srabe.

Utriem si oči, zhlboka sa nadýchnem a v rýchlosti sa prezlečiem. Nejdeme predsa dráždiť hada bosou nohou. Tento deň bude pre mňa zabiják, lenže večer,... večer príde na rad spoveď. Will, máš čo vysvetľovať.