Babie leto bolo v plnom prúde a Luky s Aďom využívali posledné slnečné dni naplno. Vždy, keď to bolo možné, boli spolu. Luky bol rád, že ho rodičia púšťali samého na výlety. Doma hovoril, že chodí so svojím spolužiakom na túry a že s nimi chodia aj jeho rodičia. Čo samozrejme nebola pravda. Luky trávil čas iba s Aďom.

----------------

V jednu slnečnú a ešte teplú sobotu prišiel Luky opäť za Aďom, ktorý ho čakal na stanici. Pozdravili sa a Aďo povedal, že pôjdu na jedno veľmi pekné miesto, kde predtým spolu ešte neboli.

Išli dlho a cestou sa rozprávali. Dostali sa až von z dediny. Kráčali po poli pri lese, až sa zastavili pri poľovníckom posede.

"Tak, a sme tu," povedal Aďo.

"Posed? To vyzerá lákavo. Ale... môžeme tam vôbec ísť?", nebol si istý Luky.

"Žiadne obavy, s poľovníkom sa poznám. Dovolí mi sem chodiť a ja tu potom kreslím. Len poď, je odtiaľto super výhľad," ubezpečoval ho Aďo.

Luky teda vyšiel po rebríku a za chvíľu bolo zvnútra počuť: "Ty kokos, to je krása!" Aďo sa pridal k Lukymu. "Som ti to vravel."

Obaja pozerali z okna posedu. Pred nimi sa rozprestierala Rajecká dolina. Vo vzduchu už bolo cítiť jeseň, hoci ešte stále bolo teplo.

Keď sa napozerali dosýta, sadli si na lavičku v posede.

"Jasenové je krásne miesto. Máš šťastie, že tu žiješ. Čerstvý vzduch, všade okolo príroda. Celá Rajecká dolina je krásna," hovoril Luky.

"Ja viem. Mám rád prírodu. Vždy, keď môžem, behám po vonku. A teraz je tu ešte lepšie, lebo som tu s tebou," povedal Aďo.

Luky cítil, že sa začervenal. A mal taký zvláštny pocit, že ho Aďo sem nezobral len tak. Konečne boli niekde osamote, kde ich nikto nevidel. Pozrel sa na Aďa. Ten sa pozeral na Lukyho. Hoci bolo v posede trochu prítmie, v Aďových zelených očiach sa dalo čítať. Zdalo sa, že Aďo chce presne to, čo Luky.

"Aďo, musím ti niečo povedať," začal Luky.

"Ja tebe tiež. Tak daj," povzbudivo sa usmial Aďo.

Luky pozrel najprv do zeme a potom opäť priamo do zelene Aďových očí.

"Od prvej chvíle, čo som ťa videl v triede, si sa mi veľmi páčil. A zaľúbil som sa do teba už keď si sa prvý raz predstavil. Postupom času som sa zaľúbil čoraz viac. Ja... Aďo, veľmi rád by som s tebou chodil," vyznal sa Luky.

Aďo sa usmial. V lícach sa mu urobili jamky, ktoré Luky tak zbožňoval. Zbožňoval celého Aďa. Jeho krásu, jeho osobnosť, jeho charizmu. Každú bunku jeho tela ľúbil. Vedel, že takto to nazývať je ešte skoro, no Luky si nemohol pomôcť. Proste toho krásneho, milého chlapca ľúbil, ako doteraz žiadneho.

"Luky... to bolo krásne. A ja to cítim rovnako. Zaľúbil som sa tiež už v prvý deň a dúfal som, že budeme spolu chodiť. A teraz mi vravíš, že to chceš, čo je úplne úžasné. Pretože ja chcem to isté. Cítim k tebe to isté. Chcem s tebou chodiť, Luky," vyznal sa aj Aďo.

"Takže to znamená, že sme oficiálne pár? Že už nie sme ja a ty, ale my?", pýtal sa užasnutý Luky. Nechcelo sa mu veriť, že je to naozaj skutočné.

"Presne tak. Odteraz budeme zamilovaný pár. A pokiaľ možno, tak navždy," povedal Aďo s nehou v hlase.

"Aďo... ty zelenooký krásny chalan. Poď sem," vyzval ho Luky a priblížil sa k Aďovi. Ten sa usmial a tiež sa priblížil k Lukymu. Spojili sa perami, objali sa a dali si dlhý bozk.

"Ľubim ťa, Aďo."

"Ľúbim ťa, Luky."

Dali si ďalšiu pusu, keď vtom Aďo vyzliekol Lukyho z trička.

Ten sa zaškeril. "Ej, ty potvorka moja, tak ty takto? Hybaj s tým tričkom dolu," pokynul mu Luky a Aďo ho s úsmevom poslúchol.

Chvíľu sa na seba dívali. "Musím si oholiť chlpy okolo pŕs, lebo mi to tam začína zarastať," poznamenal Aďo.

Luky sa naňho prísne pozrel. "Daj dole čo len jeden chlp z hrude, či brucha, tobôž z rúk a nôh, a vážne ma naštveš, láska. Mne sa páčiš takýto chlpatý," povedal a na dôkaz ho jazykom pošteklil po bradavke. Aďov hlasný vzdych mu napovedal, že je to dobrý nápad. Luky sa tomu teda naplno oddal a Aďo to sprevádzal tlmenými vzdychmi.

Neskôr Aďo bozkával Lukyho pod uchom, čo sa zase páčilo Lukymu. Chalani sa mazlili ešte dlho, kým si znovu neobliekli tričká. Potom sedeli v objatí.

"Veru tak, Jasenové je krásne miesto. A s tebou je najkrajšie na svete. Raj na Zemi," povedal Luky.

Aďo nič nepovedal, len ho znovu dlho pobozkal.

----------------------
**Autorova poznámka**
Čaute, po dlhšom čase je tu nová kapitola. Trochu mi to trvalo, no to je tým, že s týmto príbehom si dosť lámem hlavu a k tomu píšem ďalší príbeh (Jeremy). Ďakujem za prečítanie, a aj vote a koment :-).
Mám Vás rád. Zatiaľ byyye :-). Váš JurajNewt.