Po tom, čo Luky absolvoval prvé dva dni praxe, uvedomil si, že to nebude taká brnkačka, ako si myslel. Hoci Aďo zachovával optimizmus a uisťoval ho, že to bude lepšie, len musí nadobudnúť prax, Luky by za to ruku do ohňa nedal. No už to neriešil. Bol tu piatok a predpoveď počasia znela priaznivo. Malo byť slnečno a horúco. Posledné letné dni.

Luky išiel zo školy s Aďom. Už sa stalo tradíciou, že išli spolu na vlakovú stanicu, Aďo počkal na svoj spoj a odviezol sa domov do Jasenového.

"Aké máš plány na víkend, Luky?", opýtal sa Aďo.

"Ešte neviem, nerozmýšľal som nad tým," odvetil Luky.

"Hlásili horúce počasie. Mám chuť ísť na kupko. Čo ty?", pozrel naňho Aďo.

"To by bolo fajn. A kde by sme išli?"

"Do Rajca na Veroniku. Tam som každú chvíľu, mám tam permanentku," hovoril Aďo nadšene.

"Ja som tam ešte nebol," povedal Luky trochu zahanbene. Ale predstava ísť s Aďom na kúpalisko bola veľmi lákavá. A predstava Aďa v plavkách bola úplne vzrušujúca. No vyzerali by sme spolu ako vanilková a kakaová zmrzlina. On je krásne opálený a ja som bledý jak múka, myslel si Luky. Dobre, cez prázdniny ma trocha osmahlo, ale nie som tak krásne opálený ako Aďo.

"Ty si ešte nebol na Veronike? No tak to musíme napraviť. Čo keby si zajtra prišiel do Rajca? Niekedy doobeda, keď ešte nebude taký hic. Počkal by som ťa na stanici a šli by sme. Čo povieš?", navrhoval Aďo.

"To by bolo super. Nejaké love z prázdnin mi ešte ostali, tak to bude v pohode," nadchol sa Luky.

"Super, takže zajtra v Rajci. Pozri si na nete spoj, daj mi cez facebook alebo telefonicky vedieť, kedy prídeš, a ja ťa budem čakať," povedal Aďo s úsmevom.

"Už aby bola sobota," povzdychol si Luky a zadíval sa na prichádzajúci vlak. Rajecká Anča zastala na stanici a Aďo sa rozlúčil s Lukym. Nastúpil a ešte mu kývol z okna. Luky šiel domov a jeho radosť nemohla byť väčšia.

------------------------

V sobotu ráno vstal Luky na budík a začal si chystať veci na kúpalisko. Mal to rýchlo, lebo všetko bolo pokope, takže sa len najedol, umyl, obliekol a vyrazil na stanicu. S Aďom sa dohodli na presnom spoji, ktorým Luky príde. Dúfal, že Aďo príde z Jasenového do Rajca včas.

Vlak prišiel do Rajca a Luky už bol nachystaný pri dverách. Cez okno zazrel Aďa, ako tam už čaká a srdce mu urobilo kotrmelec: Aďo bol bez trička. Luky otvoril dvere a vystúpil.

"Ahoj, Luky. Vitaj v Rajci," usmieval sa Aďo.

"Ahoj, Aďo. Ďakujem, že si prišiel," usmial sa aj Luky.

"Dohodli sme sa predsa, že ťa počkám na stanici," povedal Aďo.

"To áno, len som si nebol istý, či to stihneš z Jasenového do Rajca," podotkol Luky.

Aďo sa rozosmial. "Tak teraz si ma pobavil. Jednak, Jasenové je tuto za kopcom. Keď si stál pred Rajcom v Kľačoch, tá dedina na pravej strane v smere zo Žiliny je tá moja. A po druhé, vieš, koľkokrát som už meral cestu z Jasenového do Rajca? Miliónkrát. Nebolo sa čoho báť. Vstal som trochu skôr, cestou som pridal do kroku a som tu. A rád ťa vidím aj cez víkend," hovoril Aďo veselo.

"Aj ja ťa rád vidím, Aďo. Tak ma veď, nech sme tam čo najskôr," povedal Luky.

"Žiadne obavy, poznám skratku cez pole. Za chvíľu sme tam," ubezpečil ho Aďo a pridal do kroku. Luky pridal tiež a išli rovnakým tempom.

Luky si nemohol pomôcť, ale podchvíľou mrkol na Aďa. Na opálenom tele nemal ani gram tuku navyše. Na chrbte mal batoh s vecami a kráčal rezko. Jeho telo Lukyho fascinovalo. No počkaj, keď bude v plavkách. To ešte bude pohľad, pomyslel si Lukáš.

Kúpalisko Veronika malo veľkú rozlohu. Bazény, stánky s občerstvením a šmýkľavka. Lukymu skoro oči vypadli, keď to všetko videl.

"No ty koki...", vysúkal zo seba.

Aďo sa na jeho vyvalenom výraze uškŕňal. "Vitaj na Veronike. Poď, nájdeme si miesta na deky. Vyzerá, že tu ešte nie je toľko ľudí."

Chalani si našli miesto, kde si rozložili deky. Plavky mali už na sebe, dali dolu len kraťasy. Nimi prikryli batohy dúfajúc, že im nič nezmizne.

Keď Luky videl Aďa v plavkách, mal čo robiť sám so sebou. Boli to bledozelené šortky, dokonale ladiace s jeho zelenými očami. Luky nadobudol názor, že Aďo vyzerá ako starogrécky boh krásy. Alebo by podľa neho robili sochy.

"No čo, Luky, ideme skúsiť, aká je voda?", vytrhol ho z myšlienok Aďo.

"Jasné. Už sa na to teším," povedal nadšene Luky a vyrazil s Aďom ku bazénu.

Nebolo tam ešte veľa ľudí, chalani si povedali, že si dajú dĺžku tam a naspäť, na zahriatie.

"Dúfam, že si dobrý plavec, Luky," mrkol naňho Aďo.

"Nepochybuj o mne. Ja som totiž Michael Phelps," zaškeril sa Luky.

Vliezli do vody, odštartovali sa a plávali. Luky bol dobrý plavec, ale Aďo bol ako pstruh. Bolo vidieť, že na kúpalisko chodí často. No Luky sa nechcel nechať zahanbiť. Urobil zopár dobrých záberov a na druhom konci bazéna sa odrážali naraz. Bol to tesný súboj, ktorý vyhral Aďo, no iba o chlp.

Chalani sa vydýchavali. "Prekvapil si ma, Luky. Dúfal som, že budeš dobrý, ale ty si bol ešte lepší. Málokto so mnou drží krok a ty si to dokázal. Super," chválil ho Aďo.

Luky sa tváril spokojne. "Vravel som, že dobre plávam. A ty si ma motivoval k ešte lepšiemu výkonu. Chcel som byť tak dobrý ako ty."

"Aj si bol. Skončil si síce druhý, ale len o fúz. Daj na to," povedal Aďo a tľapli si spolu. Aďo sa posadil na okraj bazénu a nohy si máčal vo vode. Luky sa naňho pozeral a uvedomil si, že sa do Aďa celkom vážne zaľúbil. Veľmi dúfal, že budú spolu chodiť, lebo už vedel, že Aďo je nezadaný.

Obaja si ešte trochu zaplávali a potom sa vrátili na deku. Poutierali sa a zvyšok za nich urobilo slnko, ktoré už slušne pripekalo.

"Začína pripekať. Bude sa treba ponatierať. Máš krém?", opýtal sa Aďo.

"Mám. A ty?"

"Bez krému na kupko nechodím," uškrnul sa Aďo. Vybral z batohu krém na opaľovanie a začal sa ním natierať. Luky ho napodobnil a natieral sa svojím.

"Na chrbát si nedočiahnem. Helfneš mi a natreš ma tam?", opýtal sa Aďo.

"Jasné, že sa vôbec pýtaš. Daj sem krém," rozžiaril sa Luky. Bola to skvelá príležitosť, ako sa konečne viacej dotýkať Aďovho tela.

Luky urobil Aďovi z krému malého smajlíka a ten sa rozosmial. "Čo si mi to tam spravil? Smajlíka?"

"Presne tak. Ako pripomienku, že sa máš stále usmievať," štuchol ho Luky.

"Ty trdlo. Tak už natieraj, nechcem mať spálený chrbát ako minule."

"Rozkaz, šéfe," zaškeril sa Luky a dal sa do roboty. Najprv začal energickejšie, no potom začal krém vmasírovavať pomalšie a nežnejšie. Luky dopredu nevidel, no Aďo mal privreté oči a keby to bolo možné, priadol by ako kocúr.

"Tak. A teraz si na teba nejaké slnko nepríde," skonštatoval Luky.

"Už si skončil? To je škoda, bolo to super. Takto mi chrbát nenatrel ešte nikto," povedal Aďo.

"No a keďže ja si na chrbát tiež nedočiahnem, zverujem sa do tvojej opatery," mrkol Luky na Aďa. Ten sa usmial a zobral od Lukyho krém.

"Čelom vzad," povedal a Luky sa mu otočil chrbtom.

Aďo natieral rovnakým štýlom ako Luky. Najprv energicky, potom nežne. Keď Luky cítil jeho nežné dotyky, mal pocit, že je v raji. Od vzrušenia sa mierne chvel. Rukami musel zakryť svoje plavky, v ktorých sa niečo zdvihlo.

Keď Aďo prestal, zatvoril tubu a odložil ju. Luky sa trochu hanbil, lebo mal pnutie a nechcel, aby to Aďo videl.

"Skočíme na zmrzku?", opýtal sa Aďo.

"Daj mi chvíľku. Chcem ešte si užiť posledné lúče letného slnka," povedal Luky. Aďo súhlasil.

Keď sa situácia v Lukyho plavkách upokojila, vytiahol Aďa na zmrzlinu. Ten si zobral peniaze a viedol Lukyho ku stánku.

Neďaleko odtiaľ však Aďo zbadal známeho človeka. Zastavil Lukyho.

"Pozri na tamtoho vymakaného. To je Andrej, kamošili sme sa, keď som chodil na základku sem do Rajca. Aj on je gay. Má už devätnásť. Nevie o tom, ale bol som doňho."

Luky na ňom okrem mohutných bicepsov nevidel nič zvláštne. Tuctový chalan, ktorý mal bicáky väčšie ako Luky hlavu. Netušil, čo Aďa na ňom priťahovalo. Zároveň trochu posmutnel. Ak bol Aďo ešte stále do toho Andreja, šanca, že by s Aďom mohol chodiť, bola nulová. Kdeže by som ja mal také svaly, myslel si Luky.

"Počkaj tu, pozdravím ho," povedal Aďo a vyrazil za Andrejom. Luky sa len smutne prizeral. No bol dosť blízko na to, aby ich aj počul.

"Čauko, Andrej, ako žiješ?", počul Luky Aďa.

Andrej sa pozrel zvrchu na Aďa. "A ty si kto, mladý?", ako keby odpľuvol.

Aďovi zmrzol úsmev. "No predsa Aďo, pred prázdninami sme boli kamaráti," hovoril zaskočene.

"Netuším kto si, ale s deťmi sa nebavím," zavrčal Andrej a premeral si ho. "A k tomu s takouto nechutne chlpatou a chudou mrcinou už vôbec nie."

"Tak... čau," povedal Aďo a v úplnom šoku sa vrátil k Lukymu, ktorý bol absolútne pobúrený.

"To bol čo za dement?", opýtal sa Luky.

"On si ma... nepamätá... Naozaj, či naschvál?", vyhabkal zo seba šokovaný Aďo.

"To je už jedno. Hlavné je, že sa zachoval ako úplný chuj. Ak to teda naozaj bol ten Andrej, s ktorým si sa kamarátil a len si si ho s niekým nepomýlil," vravel Luky.

"Bol to on, celkom isto to bol on, veď sme sa často spolu bavili. No teraz sa robí, že ma nepozná. Akurát má väčšie svaly a na tele ani jedného chlpu. A ja som nechutne chlpatý...", hlesol Aďo nešťastne.

Luky sa postavil tvárou v tvár Aďovi a povedal: "Počúvaj ma sem, Aďo. To sa vážne necháš rozhádzať nejakým nasteroidovaným debilkom? Ak sa s tebou kamarátil, teraz to evidentne nechce, takže sa naňho proste vyser a zabudni na neho. Si hoden lepších ľudí ako je nejaký kvázi Schwarzenegger, čo nemá rozum ani len v tých bicepsoch. A po druhé, nie si decko, ale inteligentný chalan a nie si nechutne chlpatý, ale pekne zarastený a krásne opálený. A nie si ani žiadna chudá mrcina, máš krásnu postavu. Oveľa krajšiu ako on, lebo je prirodzená. Tak sa už nemrač, je krásny deň, sme na kupku, ideme na zmrzku a ja pozývam," zakončil Luky.

Aďo pozrel na Lukyho a objal ho. "Ďakujem, Luky. Pomohol si mi."

"Kedykoľvek. Nedaj si pokaziť deň napumpovaným retardom," povedal Luky a zobral Aďa okolo pliec smer stánok so zmrzlinou.

Aďovi zmrzlina vrátila dobrú náladu. Prispel k tomu aj Luky, keď hovoril vtipy o Chuckovi Norrisovi a spoločne ich komentovali. Schuti sa smiali a na incident s Andrejom sa zabudlo.

Neskôr išli znovu do vody, zaplávali si a na obed skočili na hamburger, na ktorý pozval zase Aďo.

Jedlo nechali stráviť na deke v tieni stromu a hrali karty, ktoré doniesol Aďo. Sprevádzali to podpichovačky a smiech.

Poobede vzali útokom šmýkľavku, na ktorej sa dosýta vybláznili. Bolo im skrátka super.

Keď podvečer odchádzali z kúpaliska, odprevadil Aďo Lukyho na stanicu.

"Ďakujem ti, že si ma sem zobral, Aďo. Bolo super," povedal Luky.

"Ja ďakujem tebe, Luky. Veľmi si mi pomohol. Dúfam, že sem ešte skočíme, kým bude takéto počasie."

"Tomu ver. Rád si to zopakujem."

Lukymu prišiel vlak a jemu sa len ťažko odchádzalo od Aďa. Zakýval mu z okna a pozeral sa za ním, až kým sa mu nestratil z dohľadu.