Ten pocit, ktorý prežíval Lukáš po tom, čo sa mu Aďo priznal, že je gay, sa nedal opísať slovami. No, možno by sa aj dal, ale také slovo, ktoré by to dokázalo vhodne opísať, ešte nevynašli. V noci sa Lukymu nedalo zaspať. Stále rozmýšľal nad Aďovou otázkou: "Ty si gay, však?" Ale ako na to prišiel? Vraj svojho človeka dokáže spoznať. To je na mne také očividné, že som gay? Nechcem, aby to na mne každý poznal, pretože nie som pripravený to každému povedať, a on ma takto odhalí, myslel si Luky. No nič, Aďo to spoznal a navyše sa bez akýchkoľvek okolkov priznal, že on je taký istý. Teraz bola hlavná jedna vec. Aby Aďo nemal žiadneho priateľa. No to zrejme nie je príliš pravdepodobné, že s jeho krásou by nikoho nemal.

----------------------

Na druhý deň prišiel Lukáš do školy s úsmevom. Tešil sa na Aďa. Keď si však chcel sadnúť na svoje miesto, našiel na ňom sedieť chalana, ktorý sedel s Aďom.

"Čau, a ty čo tu na mojom mieste?", oslovil ho Luky.

"Aďo ma poprosil, či si nemôžem presadnúť na tvoje miesto, lebo vraj chce, aby si sedel s ním. A mne je to jedno, kde sedím, tak som si presadol," povedal chalan.

Lukyho srdce začalo biť v zbesilej rýchlosti. "Aďo chce so mnou sedieť? Ale... kde vlastne je?", opýtal sa Lukáš, keď Aďa nevidel na jeho mieste.

"Čo ja viem, asi na záchode," povedal chalan a začal čosi vyťukávať na mobile.

Lukáš si teda šiel sadnúť na svoje nové miesto v zadnej lavici a za pár sekúnd sa pri ňom objavil Aďo.

"Čau, Luky, odteraz sedíš so mnou, poprosil som Michala, nech si presadne a on s tým nemal problém. Budeme sedieť spolu a bude prča. Tu sa ti bude sedieť lepšie, lebo zo zadnej lavice uvidíš všetko. Môžeš sa pozerať z okna, alebo budeš mať celú triedu ako na dlani," hovoril Aďo nadšene.

Luky sa naňho usmial a sadol si. "Tak ďakujem, že si to vybavil. Dúfam, že vďaka tomu bude vyučko lepšie."

"Si píš, že bude. So mnou sa nudiť nebudeš, na to dám pozor," šibalsky mrkol Aďo a začal sa chystať na hodinu.

Už prvá hodina sľubovala, že bude nuda. Bola matika a Lukáš bol na novú matikárku zvedavý. Matiku neznášal a na základnej mal kvôli tomu peklo, pretože učiteľka si naňho zasadla a od šiestaku až do deviataku mal s ňou problémy.

Do triedy vošla nižšia žena, asi päťdesiatnička. Žiaci sa reflexívne postavili a ona ich po chvíli usadila. Položila si veci na stôl a pozrela sa na žiakov.

"Volám sa Jedlíková a budeme mať spolu hodiny matematiky. Dúfam, že budete stíhať môjmu tempu, pretože som zvyknutá pracovať tak, aby neboli zbytočné zdržovačky."

Lukáš preglgol. "No ja som z matiky debil, takže to budem asi kaziť priemer," šepol Aďovi.

"Ja tiež nie som Pytagoras. Ale dáme to, neboj," Aďo bol optimista. Lukáš sa mu čudoval. Ak Jedlíková zistí, tak ako tá predošlá, že mu matika nejde, asi sa tie zdržovačky vyskytnú.

Profesorka prešla rovno na učivo, zatiaľ však oboznamovala triedu s tým, čo budú v prvom ročníku preberať. Informovala ich o tom, čo ich pri jednotlivých učebných látkach čaká a neminie a Lukáš mal čoraz väčšie obavy. Ako toto všetko využijem v živote po škole? To sú čo za výrazy, čo sa máme učiť? Čo to je - logaritmické kotangensoidné asymptoty, či čo je to na tej tabuli, rozmýšľal Luky v duchu. Samozrejme, to na tabuli nebolo. Ale boli to všemožné cudzie výrazy, o ktorých Lukáš nemal ani šajnu.

-----------------

Po škole išiel Lukáš s Aďom. Ten ho poprosil, či by ho neodprevadil na vlakovú stanicu pod Solinkami. Luky mu rád vyhovel.

"Čudujem sa ti, že ťa baví cestovať ráno do školy a potom naspäť domov. Mne by sa to veru nechcelo," povedal Luky.

"Mne to neprekáža. Rád cestujem. Uvidím aspoň kúsok z krajiny, lebo v škole potom vidím už len lavice, žiakov, tabuľu a nejakého maniaka pred ňou," odvetil Aďo.

Lukáš sa zasmial. "To máš pravdu. A mal si pravdu aj s tou zadnou lavicou. Fakt je z nej vidieť všetko a navyše, nikto do teba nemôže zozadu fúkať papierové žmolky. Na základnej som si toho užil dosť."

"Zdá sa, že na základnú nespomínaš moc rád," pozrel naňho Aďo.

"To veru nie. Nebol som v triede príliš obľúbený. Ale to už je za mnou. Teraz som na strednej a zatiaľ to vyzerá lepšie. Hlavne aby sa mi nikto neposmieval a neriešil si na mne svoje komplexy," povedal Luky s horkosťou v hlase.

"Aj keby niekto chcel, už sme na to dvaja. A vo dvojici je hneď všetko lepšie. Som rád, že sme sa skamarátili," usmial sa Aďo.

"Ja tiež. Mám z toho radosť. A budeš ma vedieť lepšie pochopiť, lebo si gay ako ja."

"To áno. Verím, že sa skamarátime tak, že si budeme môcť povedať čokoľvek," povedal Aďo a na chvíľu sa odmlčal. "Vaši to o tebe už vedia?"

"Ešte nie. Nemám odvahu im to povedať. A čo vaši?"

"Ja som to našim už povedal. Aj staršej sestre a bratovi. Prijali ma bez problémov. Mám šťastie, že mám takú skvelú rodinu. Chcel som im to povedať čo najskôr, pretože žijem na dedine a tam sa klebety šíria rýchlo a nechcel som, aby sa to dozvedeli od niekoho iného. No ale je ti jasné, že to vašim budeš musieť povedať," pozrel Aďo na Lukyho.

"Je mi to jasné. Ale chcem tomu dať čas. Musím sa na to odhodlať. Neviem totiž, aká bude ich reakcia. No na YouTube som videl rôzne videá coming outov a mnohí hovorili, ako ich rodičia super prijali. Či to tak bude aj u mňa...," zamyslene hovoril Lukáš.

"Ja ti budem každopádne držať palce. Keby dačo, kľudne napíš, máš môj facebook. Povieš im to, keď budeš pripravený," povzbudzoval ho Aďo.

Luky bol veľmi rád za to, že chodí do triedy s Aďom. Nielen, že je krásny, ale vyzerá, že má aj rozum. Zdá sa byť inteligentný a hlavne z neho vyžaruje pozitívna energia. Presne to Lukáš potreboval.

-------------------------
**Autorova poznámka**
Tak, nová kapitolka je vonku, dúfam, že sa bude páčiť. Vote / koment potešia, rád si prečítam Vaše názory. A ďakujem za každé prečítanie :-).
P.S.: Jedna rada od hovada:
Nejedzte žltý sneh. Blbo sa potom spí ;-).
Opatrujte sa. Byyye!