Teraz, keď Lukáš poznal meno svojho krásneho spolužiaka, napadlo ho, či sú ešte na vchodových dverách do školy tie lajstrá o tom, kto je v ktorej triede, a kam bude chodiť na prax. Koncom prázdnin sa tam Lukáš bol pozrieť, tak už vedel, že bude praxovať na Krajskom úrade. Teraz zostávalo zistiť, či tam bude chodiť aj Adrián Šindel.

Luky mal šťastie. Lajstrá tam ešte boli. Našiel svoju triedu a zoznam žiakov, ktorí budú v prvom ročníku praxovať na Krajskom úrade. Zistil, že Aďo Šindel tam bude chodiť tiež. Lukyho radosť už nemohla byť väčšia. S úsmevom čakal na ostatných spolužiakov.

Plán sa trochu zmenil. Včera prišla do triedy hlavná majsterka čašníkov a oznámila žiakom, nech na druhý deň počkajú na ňu pred školou a ona si ich vyzdvihne. Luky sa tomu potešil. Lepšie čakať vonku v slnečnom počasí, ako v triede. No Lukášovu náladu by teraz nepokazil ani lejak s krúpami a búrka. Bude chodiť s Aďom Šindelom na prax. Čo môže byť lepšie?

Lepšie bolo už len to, že Aďo prišiel k nemu a oslovil ho. 

"Ahoj, ty si z áčky, že? Nevieš, kde máme zvyšok triedy?" 

Luky najprv nevedel, čo má povedať. Cítil, že sa začervenal. No potom predsa prehovoril.

"Tu-tuším, že tamto stojí zopár ľudí z našej triedy. Asi ešte potrvá, kým sa spoznáme", povedal Lukáš.

"To je pravda. Spočiatku asi budú najviac držať spolu tí, čo sú z jednej dediny, alebo tak. No my sa môžeme zoznámiť, nie?", usmial sa Aďo a Luky cítil, že mu slabnú nohy. Len sa drž, Luky, inak sa ti podlomia kolená a spadneš rovno na jeho úžasnú hruď, myslel si Lukáš. No zároveň pripustil, že by to nebol zlý nápad.

"To by bolo super. Ja som Lukáš," povedal a natiahol k nemu pravicu.

"Ja som Aďo. Teší ma," prijal podanú ruku Aďo a pokračoval: "Ty si ten, čo sa včera predstavil ako fanúšik metalu, že?"

Ešte povedz, že si fanúšik metalu aj ty a tvoja dokonalosť presiahne hranice tohoto vesmíru, pomyslel si Lukáš.

"Áno, som fanúšik metalu, je to môj najobľúbenejší žáner," usmial sa Lukáš.

"Môj otec počúva metal, tak ma to zaujalo, keď si to povedal. Popravde, málo mladých ľudí počúva takú hudbu. Dnes frčí skôr hip-hop, drum'n'bass alebo r'n 'b," poznamenal Aďo.

"Máš pravdu, je nás málo. A ty počúvaš metal?", zaujímalo Lukáša.

"Sám od seba si ho nepustím. Ale keď to počúva otec, nemám s tým problém a počúvam to."

Ich debatu prerušil príchod hlavnej majsterky, ktorá zhromaždila celú triedu ku sebe a oboznámila ich s plánom trasy, ktorou pôjdu. Najbližšie ku škole bola Menza, tak vyrazili smerom ku nej. Druhá zastávka bol Dom Techniky, potom Krajský úrad a nakoniec reštaurácia Kotva. Lukáš sa celú cestu rozprával s Aďom.

Menza bola typická jedáleň pre vysokoškolákov a Luky bol rád, že tam nepraxuje. Hoci, keď si pomyslel, že na Krajskom úrade budú samí papaláši z kancelárií, radosť ho prešla. Nasledoval Dom Techniky, o ktorom sa trieda dozvedela, že mladých čašníkov zaúča už od 60. rokov a za ten čas odtiaľ vyšlo veľa šikovných ľudí. 

Vnútri budovy sa ku hlavnej majsterke pripojil iný majster odborného výcviku, ktorý tam už mal svoju skupinku žiakov. Pridal sa ku výkladu a Lukáš mal z neho nepríjemný pocit. Nie len, že pôsobil slizko, ale ešte aj ten svoj výklad prednášal skoro až fanaticky. 

"A uvedomte si, že svojím celkovým výzorom reprezentujete nielen seba, ale aj svoju školu. Preto čašníci musia byť pekne ostrihaní a dohladka oholení." Aďo sa nahol k Lukymu a zašepkal: "Dúfam, že toto sa týka iba tváre." Luky sa usmial, zatiaľčo majster pokračoval. "Servírky musia mať vlasy zapnuté do vrkoča a na hlave musia nosiť čipku. Tú dostanete spolu s pracovným odevom. Ďalej, nechty musia byť ostrihané a čisté. Čašníci budú k čiernym topánkam, ktoré dostanú, nosiť výlučne čierne ponožky. Prstene a náušnice sú zakázané, je absolútne neprípustné, aby čašníci nosili náušnice!", majster sa do toho obul tak, že už kričal. Aďo znovu šepol Lukymu: "A to som si chcel nechať prepichnúť uši, takže asi mám smolu." Majster konečne dokončil: "Dúfam, že všetkým sú pravidlá jasné a bude ich dodržovať. Na začiatku každej praxe budete mať nástup a majsterka vám všetko skontroluje. Verím, že budete vzornou reprezentáciou tejto školy. Držím vám palce. Dovidenia." A odpochodoval.

Luky s Aďom sa na seba pozreli. "To bolo čo za maniaka?", opýtal sa Aďo. "Neviem. Ale nechcel by som ho za majstra," odvetil Lukáš a Aďo s ním súhlasil.

Interiér Domu Techniky vyzeral, akoby sa od tých 60. rokov nikdy nemenil. Všetko vyzeralo zastaralo, fádne, bezútešne a keď chalani počuli, že sa tu konajú svadobné hostiny, skoro odpadli. "Nech si s tou prehliadkou švihnú, lebo začínam dostávať depku," poznamenal Lukáš potichu.

Ďalšou zastávkou bol Krajský úrad. Na ten boli chalani obzvlášť zvedaví, keďže sa v ňom budú učiť čašníckemu remeslu.

Vošli zadným vchodom, vystúpili po schodoch a cez kuchyňu, v ktorej už varili starší žiaci obed, prešli do jedálne. Tá nebola veľká, bolo tam niekoľko stolov a to bolo všetko. Lukyho napadlo, že to nevyzerá až tak zle. Oproti Domu Techniky to bola jantárová komnata. 

"Zdá sa, že sme to celkom vychytali. Je to celkom v pohode. Na začiatok postačí," zhodnotil Aďo.

Lukáš zdieľal jeho názor, no nebol si úplne istý. Predsa len, keď sa všetci úradníci vrútia do jedálne, bude sa tu treba obracať. Hlavne, aby nebol príliš veľký stres, pretože to Lukáš nemal rád.

Na koniec išli do Kotvy, reštaurácie, ktorá bola cez cestu šikmo oproti úradu. To už bola väčšia reštaurácia a tiež to tam nevyzeralo vábne. Lukáš dospel k názoru, že ten Krajský úrad vyšiel z toho všetkého ešte najlepšie.

------------------------

Keď sa exkurzia po reštauračných a jedálenských zariadeniach skončila, hlavná majsterka žiakom zaželala úspešný začiatok školského roka a pustila ich domov. Všetci sa rozišli, iba Luky s Aďom ostali spolu.

"Mám chuť na zmrzku, čo ty? Pozývam," usmial sa Aďo.

"Ďakujem, rád pôjdem," povedal Lukáš, ktorému sa vo vnútri rozhorel ohňostroj.

Chalani teda vyrazili smerom do centra. Prišli do Farskej uličky, kde bola novootvorená zmrzlináreň. Lukáš v nej cez prázdniny bol a zmrzlina mu chutila.

So zmrzlinou v ruke prešli na námestie a sadli si na lavičku. Lukáš chvíľu mlčal, pretože musel stráviť fakt, že ho na dobrú zmrzlinu pozval chalan jeho snov. Aďo sedel opretý o operadlo a nohy mal vystreté. Luky si nemohol pomôcť, proste musel obdivovať Aďove husto zarastené nohy, ktoré mu pridávali na mužnosti. Ja s ním musím chodiť, on je proste úžasný, hovoril si Lukáš v duchu.

"Čo povieš na Tour de reštaurácie? Ako sa ti pozdávali?", ozval sa zrazu Aďo.

Lukáš sa rozosmial. "To bolo dobré! No asi sme s tým krajským úradom dopadli najlepšie, čo povieš?"

"Asi áno," súhlasil Aďo a znovu si v tichosti vychutnávali zmrzlinu a slnko.

"Ty si gay, však?", prekvapil Aďo Lukyho náhle.

Toho až myklo. "To si ako zistil, prosím ťa?", opýtal sa, celý v šoku.

"Spoznám svojho človeka, keď ho uvidím," povedal Aďo spokojne. "Ale žiadny strach, Luky. Aj ja som gay.