Boli tie prázdniny vôbec dva mesiace? Netrvali len dva týždne? Veď to ubehlo tak rýchlo... Zdá sa, že to bolo iba včera, čo sa Lukáš lúčil so svojimi spolužiakmi zo základnej, tešiac sa na prázdniny. A zase je tu škola.

---------

Ráno si Luky dal záležať na výzore. Strávil takmer večnosť v kúpeľni a potom si hodnú chvíľu vyberal, čo si oblečie.

Prvý školský deň sa mal konať v jednej z kinosál kina, ktoré je v nákupnom centre kúsok od Lukyho domu. Lukáš sa tomu potešil, aspoň nemusel dotovať emhádečku.

Keď bol so sebou konečne spokojný, vyrazil. Mal už najvyšší čas, tak pridal do kroku.

Do nákupného centra prúdilo množstvo mladých ľudí. Luky sa zaradil medzi nich a snažil sa spozorovať niekoho, kto by ho zaujal.

Kinosála praskala vo švíkoch. Vyzeralo to, že je tam celá škola. Lukyho napadlo, že keď bol presne v tejto sále cez leto na filme, bolo tam sotva človiečika. Vtedy narátal sedem ľudí vrátane seba. Dnes to bol brutál. Luky prišiel neskoro na to, aby sa mu ušlo miesto na sedenie, tak ostal stáť.

Pred premietacím plátnom bol dlhý stôl, spravený z viacerých menších, na ňom prestretý obrus a ležal na ňom mikrofón. Lukymu prebleslo hlavou, či sa tu náhodou nekoná súťaž SuperStar.

Po chvíli prišli ku stolu ženy, o ktorých sa Lukáš dovtípil, že sú asi z vedenia školy. Korpulentná žena v strede si zobrala mikrofón a prehovorila.

"Vážené kolegyne a kolegovia, milí žiaci. Dovoľte, aby som vás srdečne privítala na slávnostnom zahájení nového školského roka. Najprv vás však prosím, povstaňte, a vypočujte si našu hymnu."

Po týchto slovách položila mikrofón na stôl a s vážnym výrazom sa započúvala do slovenskej hymny, ktorá sa rozoznela z reproduktorov. Lukáš mal rád hymnu, no zdalo sa mu, že táto škola začiatok nového roku akosi príliš prežíva.

Keď hymna doznela, všetci si posadali, teda okrem tých, na ktorých sedadlá nezvýšili.

Žena si opäť zobrala mikrofón a predstavila sa ako riaditeľka školy. Zároveň predstavila svoje dve zástupkyne, zástupkyňu pre praktické vyučovanie, hlavnú majsterku pre kuchárov a hlavnú majsterku pre čašníkov. Trochu veľa vysokých šarží, pomyslel si Lukáš.

Riaditeľka začala hovoriť o školskom poriadku. Hovorila, čo všetko vyžaduje od žiakov, na to dávala veľký dôraz. Priblížila aj novinky zo školy, ktoré budú platiť od začiatku roka. A hlavne hovorila dlho, takže Lukáš usúdil, že sa veľmi rada počúva. Až po hodnej chvíli dala slovo aj zástupkyni pre prax, ktorá bola už stručnejšia, a po nej zopár slov povedali aj hlavné majsterky pre kuchárov a čašníkov.

Po tom všetkom si zobrala slovo zase riaditeľka a zaželala všetkým šťastný začiatok nového školského roka, úspešný začiatok štúdia a prvákom zaželala veľa pozitívnej energie a radosti z nových vecí. Na to sa rozlúčila a všetkých pustila domov.

Ako sa Luky dozvedel, na druhý deň má prísť normálne do školy, do svojej triedy a tam sa zoznámi so spolužiakmi a triednou profesorkou. Predpokladal, že školský poriadok sa bude preberať aj tam, lebo na základke ho opakovali každý rok a žiadali ho dodržovať takmer ako Písmo Sväté.

Kinosála sa začala vyprázdňovať, všetci sa pomaly trúsili von. Chvíľu trvalo, kým vyšiel aj Lukáš, ktorý bol odhodlaný ísť rovno domov, a nie sa ešte tárať po obchodoch, ako videl niektoré baby.

Cestou domov rozmýšľal, že napriek monotónnemu príhovoru riaditeľky a tlačenici v kinosále sa stredná zdá zatiaľ v pohode. No všetko sa uvidí zajtra, keď stretnem spolužiakov a triednu. Dúfam, že to bude lepšie, ako na základke. Že pokriky typu "buzo" alebo "bukvica" na tejto škole nebudú, hovoril si Lukáš v duchu.

_______________________________

**Autorova poznámka**
Zdravím všetkých, toto je môj nový príbeh, dúfam, že sa mi ho konečne podarí dokončiť :-) . Má viacero autobiografických prvkov, takže tu budú aj veci, ktoré som pozažíval, keď som sa učil čašníčinu.
Dúfam, že sa Vám bude príbeh páčiť. Vopred ďakujem za každé prečítanie, poteší aj vote a koment. Zatiaľ byyye. Váš JurajNewt.