Keď som ho držala za zápästie a vliekla cez parkovisko cítila som na mojom chrbte pohľad Wendy. Závidela mi určite že om s Kolom. Sice som ho vliekla a nedrzala priamo za ruku vypadalo to tak. Keď som prišla na koniec parkoviska a chcela zabočit smerom do mesta zastal. "Kam akože ideš?" Spytal sa s pobavením výrazom. "Jediný dopravný prostriedok ktorý zatiaľ mám sú moje nohy. Takže ak na tom parkovisku nemáš auto musime ísť peši." Povedala som a chcela ho ťahať dalej. Ale on zas niečo povedal "No náhodou tam jedno auto mám." Hneď ma schamtol za ruku a už ma vliekol naspäť na parkovisko. (Aká irónia.) Keď sme zastali pozrela som na auto. "T-to je tvoje?" Spýtala som sa ako 5 ročné decko. Odomkol ho a otvoril mi dvere spolujazdca. V tom som uvidela Wendy  ako na mňa zazerá. V tom som s dôstojnosťou kráľovnej vošla do auta.

Kol išiel fakt rýchlo no neviem prečo ja som mu zo zvláštného dôvodu verila. Ani som sa nenazdala a boli sme pri najdrahšej kaviarni v New Orleans. Ako gentleman mi otvoril dvere. Ja som zostala zarazene sedieť v aute. "Ale toto si ja nemôžem dovoliť." Povedala som a cítila som sa ako chudera. "No nezabúdaj platím ja tak si vystúp." Usmial sa Kol. Neochotne som vyšla z auta. Keď som vošla uvidela som pár nóbl ľudí ktorý na mňa zazerali. "Poď sadneme si a ty si niečo objednáš." Vytrhol ma z úvah Kol. Tu by som si nemohla dovoliť ani ísť na WC, nieto ešte si tu objednať. Sadli sme si a prišla čašníčka. My sme si objednali. Než nám priniesli kávu všimla som si že Kol na mňa neustále pozerá. "Mám niečo s vlasmi?" Spýtala som sa. "Nie." Usmial sa ako som sa to spýtala. "Tak?" Opýtala som sa a fakt som netušila čo povie. "Si úžasná ako si ťa pamätám." Povedal a ja som bola zaskočená. 

Kol (pohlad Kola)
Do riti čo som to povedal určite bude mať milión otázok ako to a ako to že som sa nezmenil. A keď jej to vysvetlím tak ju porazí. "Čo ty si ma pamätáš? Takže som si to fakt nevymyslela?" Zostal som v  šoku ale vyvalila tú hlavnú otázku. "Počkať keď si ta pamätám z toho že som mala 4 roky. Ty by si mal mať logicky vtedy 6 nie ako to že vypadáš stále rovnako? A ako to že pamatáš veď to boli sny nie? Už mi fakt šibe padám odtiaľto." Povedala a chytila sa za hlavu. Chystala sa odísť no chytil som ju za ruku. "Summer ak ma teraz necháš tak ti to vysvetlím. Sľubujem." A tak sme vyšli z kaviarne. Zamieril som si to do parku kde nikto nebol. "Tak spusť." Povedala vylakane a ja som mohol spustiť.