Summer

Dali mi do pevnej linky číslo. Keď mi telefón vytáčal číslo bola som nervózna. "Jenna Sommersová. Kto volá?" Spýtala sa, jej hlas bol medoví ako ten mamin. "Jenna, vieš možno je to zvláštne ale volá ti dcéra tvojej sestry." Povedala som a vyznela som ako krava. "Aha ty musíš byť Summer, naposledy som tá videla keď si mala 2 roky. Ako sa má Lily?" Lily bola moja mama. Mala som čo robiť aby som sa nerozplakala. "Vieš Jenna, ona je mŕtva. Včera ju niekto zavraždil." Povedala som a do očí mi nabehli slzy. "Pane Bože..." tiež v jej hlase bolo počuť že jej je do plaču. "Vieš, viem že chcem moc ale nemám nikoho kto by sa hlásil na moje opatrovníctvo. A hrozí že pôjdem do decáku..." povedala som a bolo mi do plaču. "A čo tvoj otec?" Spýtala sa Jenna. "Nejaví záujem je niekde v New Yorku alebo v Las Vegas. A nevieme dostať ani jeho číslo." Dúfala som že sa na mňa nevykašle. "Kde teraz bývaš?" Spýtala sa ma. "New Orleans." Povedala som. "Aha zajtra priletím, neboj." Povedala a mne sa uľavilo.

"Ďakujem." Usmiala som sa aj keď to nemohla vidieť. "Nieje za čo." Povedala a zrušila. "Príde." Zašepkala som a usmiala sa na Kola a policajtku. Potom sme vybavili pár vecí a išli domov. 

Kol ma objal aj ja som ho objala a bola som rada že Jenna príde. "Neboj nebudeš sa musieť sťahovať meniť školu ani nič. Jenna príde a budeš v pohode." Povedal Kol. Síce tu mama nieje ale ja som ju cítila, bola som si istá že je tu so mnou. "Budeš tu dnes ešte so mnou?" Opýtala som sa. Ale vedela som že zostane. "Samozrejme." Usmial sa na mňa. Išla som si urobiť obed. Kol mi išiel pomôcť. "Nemusíš tu byť so mnou ak sa ti nechce" povedala som lebo som sa cítila trápne že ho zdržujem. "No samozrejme, nechám ta samu a budeš mať ďalší problém." Zasmial sa. Aj jsa som sa musela usmiať.
Večer

Pozreli sme si film a išli sme spať. Zase som nemohla zaspať chcela som sa znova opiť ale   na Jennu som chcela urobiť dojem a to by som po opici asi neurobila. Objal ma a vedela som že Kol tiež nespí. Otočila som sa k nemu. "Nemôžem spať." Pozrela som na neho. "Ani ja. Aká myslíš že bude?" Opytala som sa. "Neviem možno bude partywoman." Zasmial sa. Tiež som sa zasmiala keď to povedal. "A možno bude pedantka a bude trvať na tom aby si mala samé jednotky a bola premiantka triedy." Znova sa zasmial a ja s ním. Neviem ako to robí že ma rozosmeje za akýchkoľvek okolností. "No dúfam že nebude chcieť aby som skončila s roztlieskavačkami." Usmiala som sa. "Tú radosť Wendy neurobím." Povedala som. Zrazu som ale bola unavená a zaspala.

Ráno som sa zobudila na to že niečo spadlo. Vystrelila som do sedu a zletela dole schodmi sa bejzbalkou v ruke. Uvidela som Kola ako sa snažil urobiť asi volské oká alebo škvarelinu na raňajky. Začala som sa rehotať. "Prepáč." Usmial sa. "Nič sa nestalo aj tak by už za chvíľu mala prísť Jenna." Povedala som a usmiala som sa. "Čo? Summer kde žiješ? Je  pól ôsmej, ráno!" Zasmial sa. "Aha. Tak aspoň budem hore." Usmiala som sa. 
Poobede

Niekto zaklopal na dvere. Išla som otvoriť a vrela nedočkavosťou. Vo dverách som uvidela ryšavku s maminou tvárou. No narozdiel od mami bola nízka ako ja. "Ahoj ja som Summer." Predstavila som sa. Objala ma. "Ja Jenna." Usmiala sa na mňa. "Ako si vyrástla." Povedala keď si ma dôkladne obzrela. No čo sa čuduje naposledy ma videla keď som mala 2 roky. Keď vošla jej pohľad sa zastavil na Kolovi. "A toto je kto?" Spytala sa. "Toto je Kol. Môj priateľ" ujasnila som. "Priateľ ktorý by mal ísť." Usmiala som sa a už som ho tlačila z dverí. "Zavolám ti." Usmiala som sa a zabuchla dvere.

"Vieš asi budeš musieť bývať v maminej izbe lebo ja mám svoju a viac ich tu nieje." Povedala som a do očí sa mi tlačili slzy. "Neboj to bude dobré." Prišla ku mne Jenna a objala ma. Cítila som z nej niečo ako materinskú lásku. 

Tak ďalšia časť tak trochu smutná ale inak by sa to nevivíjalo dalej. A čo hovoríte na Jennu? Jej obrázok máte na začiatku. Dúfam ze sa páči.