Kol

"Mikael zas otravuje. Musíme sa ho zbaviť!" Ohlásil som Klausa. "Zase ti chcela zabiť tvoju Júliu?" Posmešne dodala Rebekah. "Drž hubu." Odbil som ju. "A ako sa k nej vlastne dostal?" Spytal sa Klaus. "Jej mama ho pozvala." Vzdychol som. "To je krava." Zasmiala sa Bekah. "Bekah padaj volakam!" Zavrčal Klaus a Bekah sa odpratala do izby.

Summer

"Summer príď dolu." Zakričala mama ale zdala sa mi nejaká divná. "Idem." Zišla som po schodoch. Esther držala mamu pod krkom. "Ju pusť ona za nič nemôže!" Skrikla som na Esther a do očí sa mi tlačili slzy. "Fajn!" Povedala Esther a dolámala mame väzy. "Nie!!!" Zarkičala som na ňu a bežala k mame. "Nie mami. Neopúštaj ma prosím mami!" Plakala som a bolo mi to jedno. Ale čo so mnou teraz bude? Otec ma nechce, mama je mŕtva. Som sirota! Vytukala som Kolove číslo "Kol prosím príď rychlo." Plakala som a zložila. Do pár sekúnd bol u mňa. Keď moju mamu uvidel na zemi nasucho preglgol. Klakol si ku mne a objal ma. Zakrútila som sa k nemu a rozplakala som sa ešte viac. 

Kol

"Je mi to veľmi ľúto." Povedal som jej. "Ja pôjdem do decáku." Smrkla a rozplakala ešte viac. "Neboj to nedovolím. Určite nie." Objal som ju. "Mali by sme niečo robiť. Zavolať policajtov alebo tak." Povedal som a naozaj som nevedel ako jej pomôcť. "Ja by som ju mohla oživiť zase sa tam dostanem a privediem ju späť. Len musím zomrieť." Vzdychla. "Nie, Summer ona tam nieje. Nieje totiž nadprirodzená." Povedal som jej smutne. "Fajn zavoláme policajtov." Smrkla.

Keď prišli povedali sme že sme ju tu takto našli. Prehlási to za vraždu. Summer plakala. Keď bolo 23:00 tak si išla ľahnúť. Ľahol som si k nej. Nemohol som ju tu takto nechať. Nevedel som zaspať, ani ona. O 01:00 vstala a zišla dolu. Išiel som za ňou. Schmatla odniekiaľ fľašu whisky a bez slova sa napila. Chcel som jej niečo povedať ale dnes na to mala plné právo. "Môžem?" Spytal som sa a ukázal som na flašku. Prikývla. Napil som sa. Neviem či hrala tichú domácnosť ale bolo mi to fakt jedno. Za chvíľu už sme do seba liali 5. flašku. Summer už bola na mol, no ja som bol upír a to znamenalo že vydržím oveľa viac. Tá sa už zložila na sedačku a zaspala.

Ráno som sa zobudil ale ona ešte spala. Bolo mi jej ľúto aj preto ako ju teraz bude bolieť hlava. Fakt to včera prehnala. Včera smútok síce zahnala ale dnes to bude znova bolieť. Najväčší problém však bol čo bude teraz s ňou. Lebo nemá nikoho o kom by vedela a bol by ochotný sa o ňu starať.

Summer

Keď som sa zobudila bola som zúfalá. Uvidela som Kola. Chystal nám alebo skôr mne raňajky. Usmial sa na mňa, chcela som mu úsmev opatovat ale nešlo to. Nabehli mi do očí slzy. Za sekundu bol pri mne a objal ma. "Musíš sa naranajkovat a potom pôjdeme." Bola som šťastná aspoň preto že pri mne niekto je. "Myslíš že pôjdem do decáku?" Opýtala som sa so strachom v hlase. "Určite nie, a aj keby tak ta adoptujem." Zasmial sa a tiež som sa musela usmiať. 

Naranajkovala som sa a spratali sme riad.

Išli sme na policajnú stanicu a tam začali riešiť čo so mnou bude. Kol tam bol so mnou a celú dobu ma držal za ruku. "Máte nejakých príbuzných ktorý by sa o vás mohli starať?" Spytal sa policajt. "No mám otca ale ten nejavil záujem o mňa ani mamu. A pochybujem že by sa to zmenilo. Ale mama mi raz vravela že má mladšiu sestru. Tá by mala mať okolo 28 rokov. Mohla by sa o mňa starať nie?" Poviem čokoľvek aby som nemusela ísť do decáku.  "Ako sa volala?" Spýtal sa. "Jenna, Jenna Sommersová." Spomenula som si. "Skúsime ju nájsť." Povedal a ja som s iskrou pozrela na Kola. "Neboj bude to dobré. Nájdu tvoju tetu Jennu a ona sa o teba bude starať. Nepojdes do decáku." Usmial sa. "A čo keď sa budem k nej musieť presťahovať?" Pozrela som na neho a aj tá jedna iskra zhasla. "Tak použijem upírsku schopnosť a pojde ona sem." Objala som ho. Bol moja najväčšia opora. "Našli sme číslo na vašu tetu. Mala by ste jej zavolať sama alebo jej mám zavolať ja?" Spýtala sa nejaká iná policajtka ale bola milá. "Zavolám jej sama."