Hoci som večer nemohla zaspať kvôli rôznym dotieravým myšlienkam, napokon sa mi to podarilo a zobudila som sa okolo deviatej. Bola nedeľa, posledný deň v tomto týždni. Zajtra by som išla do školy. Ďalšie samé písomky, odpovede, poznámky...

Mala som šťastie, že toto je môj posledný ročník na strednej, a potom idem na univerzitu. Zatiaľ som sa nikam nezapísala, ale potrebovala by som odtiaľto tiež vypadnúť. Aspoň sa nadýchnuť čerstvého vzduchu a iného života. Dnes som sa rozhodla, že sa stretnem s Ethanom.

Včera večer som mu zavolala, či by sme sa nestretli a on s tým súhlasil. Dohodli sme sa okolo pól druhej poobede. Mal prísť po mňa, tak ako vždy, keď som chcela ísť k Benovi. Povzdychla som si a všetky pocity a spomienky na Bena som vytlačila zo svojej mysle a rozmýšľala nad niečím iným. Nakoniec som vstala z postele a išla sa do kúpeľne osprchovať. Bola som napätá a nesústredená. Potrebovala som sa trochu uvoľniť. Pamätám si, ako ma Ben učil sa sama spraviť a dotýkať, tak ako on. Po prvý raz som sa bála, lebo som nevedela čo mám robiť.

Ale keď som pred ním ležala nahá a on sa mi studenými rukami dotýkal môjho najcitlivejšieho miesta, tak som v sebe nedokázala držať stony a vzdychy, ktoré zo mňa chceli vychádzať. Ani som si neuvedomila, že na mňa tečie voda a ja sedím na kraji pri stene, opieram sa o ňu a rukou sa dotýkam tam dole. Mala som zatvorené oči a mala pred nimi čo som robila prvýkrát. V hlave sa mi premietali naše hlasy, keď sa so mnou rozprával.

,,No tak bejby, dotýkaj sa... Pozri," chytil moju ruku a priložil na miesto, kde ju on držal. Cukla som, lebo som nečakala na náhli dotyk mojich prstov. Usmial sa na mňa. Začal mojimi prstami krúžiť na tom mieste. Cítila som sa pri tom nejako zvláštne.

,,Áno, tak bejby, presne tak sa dotýkaj... Ani nevieš ako ma to vzrušuje," šepkal mi do ucha a pri týchto slovách som začala prstami rýchlejšie pohybovať po mojom citlivom mieste. Tam dole som začala cítiť veľké vzrušenie. Ani som si neuvedomila, že sa robím sama a nie Ben. Hanblivo som sa naňho pozrela a uvidela, ako sa cez nohavice dotýka svojej erekcii. Cez vzdychy, ktoré boli zatiaľ tiché, som prehovorila.

,,Rob to tiež."

Pozrel sa na mňa, a potom na moju ruku, ktorou som sa pohybovala tam dole.

,,Naozaj? Chceš, aby som sa robil pred tebou?" opýtal sa presvedčivo. Prikývla som a nespúšťala z neho pohľad, keď si vyzliekol tričko a neskôr súčasne nohavice s boxerkami. Uvidela som jeho erekciu, ktorá bola dosť veľká. Hanbila som sa, keď som sa pred ním sama robila. Druhou rukou som pohla k svojim prsiam a začala sa ich dotýkať. Počula som, ako Ben vzdychol, keď sa začal sám robiť.

Moja ruka zrýchlila svoje tempo, cítila som, že sa pomaly blížim k vrcholu. Ben sa mi pozrel do očí. Videla som v nich tú iskru vzrušenia a túžby. Pohyboval rukou a z jeho úst vychádzali vzdychy. Pozrel sa na moju ruku a zrýchlil tiež. Začala som hlasnejšie vzdychať, lebo som cítila tlak v podbrušku. Nakoniec som naposledy vzdychla, moje nohy sa roztriasli a ja som ich od únavy zložila na posteľ. Ben sa ešte stále dotýkal samého seba, až kým sa mi nevystriekol na brucho. Pozrel sa na mňa.

,,Toto som vždy chcel s tebou vyskúšať, len som nemal odvahu sa ťa na to spýtať," predklonil sa nado mnou a pobozkal ma na pery. Užívala som si jeho pery, ktorými sa ma dotýkal a teplými rukami, ktoré blúdili po mojich bokoch. ,,Bola si úžasná," šepkal.

Tieto slová sa mi v mysli prehrávali ako pokazená platňa, ani som si neuvedomila, že sa pohybujem rukou tam dole a vzdychám. Mnou prechádzalo vzrušenie, ktoré sa zväčšovalo, až kým som ešte hlasnejšie nevzdychla a spravila sa. Mojím telom prešla veľká úľava a mohla som sa pokojne usmiať. Ben mal pravdu, keď hovoril, že keď sa sama urobím, tak sa uvoľním, nebudem v strese a budem pokojnejšia.

Keď som vyšla zo sprchy, utrela som sa do bieleho uteráku, vysušila som si vlasy a učesala. Potom som sa vrátila do izby, kde som si obliekla spodné prádlo, nohavice a tričko. Vlasy som si zopla do gumičky a odkráčala do kuchyne.

*  *  *  *

Mala som na sebe džínsy, čierne zimné topánky, kabát a čiapku. Stála som pred domom a čakala na Ethana, ktorý mal prísť po mňa. Čakala som skoro dve minúty, keď som uvidela jeho auto, ktoré zaparkoval predo mnou. Pohla som sa k nemu, nasadla som na mieste spolujazdca a pozdravila som ho. Cestou do kaviarne sme sa veľa nerozprávali. Teraz som nechcela vytiahnuť tému ohľadom Silvestra.

Preto som čakala, kým si sadneme za stôl a objednáme si koláč s kakaom. Keď nám čašníčka doniesla našu objednávku a hneď na to sa vyparila, tak som si povzdychla. Pozrela som sa na Ethana. Vyzeral... zničene. Akoby nespal niekoľko dní. Mal bledú pleť, kruhy pod očami, oči mal trošičku opuchnuté, akoby po nociach plakal. Vyzerala som, tak isto ako on, no teraz som sa chcela z toho spamätať. Povzdychla som si.

,,Hm, ako sa máš?" opýtala som sa. Vedela som, že mi odpovie, že zbytočne sa na to pýtam. Prekvapilo ma, ako úprimne odpovedal.

,,Zničene. Cítim sa zničený a zlomený," odvetil a dal si do úst kúsok koláča. Pozrel sa na mňa opuchnutými očami. ,,A ty? Určite sa cítiš ešte horšie, ako ja."

Slabo som prikývla, zahryzla som si do jazyka, aby som sa nerozplakala, aj keď som bola na túto tému dosť citlivá. Stalo sa to nečakane.

,,Prepáč mi to..." začala som sa ospravedlňovať. ,,Nemala som v pláne vám ublížiť a ešte, aby ste sa rozišli..." Začali mi po lícach tiecť slzy. Ethan sa na mňa ľutostivo pozrel a chytil ma za ruku, ktorá mi ležala na stole.

,,Nemôžeš sa stále ospravedlňovať za to, čo sme obaja spravili. Obaja by sme sa mali ospravedlňovať, ale je neskoro. Obaja sme zničili naše vzťahy, a tým sa to končí. Alica sa so mnou od toho dňa nerozprávala ani nechce, keď som jej volal. Nezdvíhala mi to. Asi sa vrátila späť do rodného mesta," povedal.

Zaujala ma jej minulosť a to odkiaľ prišla. Určite nebola odtiaľto, lebo mala iný prízvuk ako my.

,,A kam odišla?"

,,Jej domov je v Austrálii. Stretol som ju, lebo pracovala v jednej reštaurácii a zapáčila sa mi. Každý deň som tam chodieval, až kým som ju nepozval na prvé rande. Bola to úžasná žena a ja som jej ublížil." Pozrel sa cez okno, pred ktorým chodievali okoloidúci. Nemala som silu mu to zahovoriť, preto som radšej mlčala.

,,Určite sa tam vrátila. Veď tam má svoju rodinu a bude jej tam lepšie... bezo mňa." Sklopil hlavu. Uvidela som v ňom zraneného muža, ktorý je zlomený kvôli láske. A to ešte na začiatku, keď sme sa po prvý raz stretli, som si o ňom myslela, že je nevychovaný sebec. Ale názor som zmenila po tom, ako som spoznala jeho a Bena. Obaja boli odlišní, ale zato bratia.

Mala som toľko otázok, tohto dňa. Nakoniec som sa spýtala. Chcela som odpovede.

,,Čo sa stalo pred troma rokmi?" opýtala som sa opatrne. Ethan chvíľu mlčal, keď sa na mňa zadíval.

,,Naozaj to chceš počuť? Neskôr na nás zmeníš názor na úplne horší."

Mykla som plecom. ,,Nikto nie je svätý. Každý má svoje zlé stránky."

Prikývol, že so mnou súhlasí.

,,Tak dobre." Nadýchol sa a začal rozprávať. ,,Bolo to ešte predtým, ako my sme sa my dvaja stretli. Mal som len osemnásť rokov, keď som začal chodiť s jedným dievčaťom. Bolo to krásne dievča a to som ešte bol na strednej škole. Posledný ročník. Ona bola o dva roky mladšia. Volala sa Lily. Najprv sme sa len stretávali, no po roku sme k sebe začali cítiť niečo silnejšie. Bolo to vzájomné, aspoň som si to myslel. Na nový rok sme sa dali dokopy. Možno prešlo niekoľko mesiacov, keď stretla Bena. Nesúhlasil som, aby on sa k nej neustále približoval. On si nedal povedať. Raz som išiel do obchodu, trošičku som sa zdržal, no keď som sa vrátil, ju a jeho som uvidel v polohe, ktorú mám stále pred očami. Ani nevieš, ako som sa cítil, keď som ich uvidel spolu v posteli," zašepkal posledné slovo, ,,a ona pod ním vzdychala. Možno to trvalo niekoľko sekúnd, keď si ma ona všimla a Bena od seba odtlačila. Mal som veľa hnevu a nedokázal som sa ovládať. Len som si vtedy uvedomil, že búcham päsťami po Benovej tváre a kričím od hnevu. Netrvalo dlho, kým ma od neho Lily odtlačila. Nemohol som uveriť, že bola taká silná," slabo sa usmial nad tou spomienkou. Tiež som sa usmiala, ale pokračoval ďalej v rozprávaní. ,,Neovládal som sa a vykričil som jej, že ju nenávidím. Doteraz vidím jej oči zaplnené slzami a vzlyky. Vedel som, že som jej ublížil, ale ona mne prvému ublížila. No odvtedy som ju nevidel. Neviem, kde sa môže zdržiavať," povedal na koniec.

,,A nechceš sa s ňou stretnúť?" vyšlo zo mňa. Ethan sa na mňa pozrel a pokrútil hlavou.

,,A čo by som jej mal povedať? Že mi je to ľúto, že sa vyspala s mojím bratom? A vykričal jej tie najhoršie veci, aké som len mohol? Určite má svoj nový život a ja doňho nechcem patriť. Je to už minulosť a nechcem sa k tomu vrátiť. Je mi lepšie, keď ju nemám pred očami. Inak by som stále nad tou spomienkou rozmýšľal."

,,A ty si chcel Benovi vrátiť to, čo urobil Ben tebe?" spýtala som sa a čakala na tú správnu odpoveď.

,,Áno." povedal bez rozmýšľania. ,,A ver mi, že teraz to ľutujem. A povedz mi, myslíš si, že Ben ľutoval, čo mi spravil?"

,,Nie?" odpovedala som otázkou.

,,Jasné, že nie. On si to nikdy neprizná. Preto sa obaja tak neznášame. To vozenie som robil kvôli tebe a kvôli nemu. Inak by som sa naňho vykašľal. Ale nebudem taký sviňár ako on," odvetil.

Napila som sa studeného kakaa a mlčky si vychutnávala koláč. Nevedela som, čo mám povedať. Tieto priznania som musela nejako spracovať vo svojej mysli. Asi to pochopil aj Ethan, lebo tiež začal jesť ten svoj koláč.

Potrebujem čas, prešla mnou táto myšlienka.