O ROK NESKÔR

,,Ste približne v druhom týždni. Nerada vám však oznamujem, že vaše tehotenstvo je rizikové," informoval ma doktor, keď mi kontroloval stav môjho tehotenstva.

Napokon sa mi podarilo otehotnieť s Benom, s ktorým som šťastná i keď sme sa ešte nevzali. S Ethanom sme sa rozviedli mesiac na to, čo som sa dala dokopy s Benom. On sa dal dokopy s Alicou, ktorú požiadal o ruku po troch mesiacoch a teraz je Alica tehotná v šiestom mesiaci. S Benom sme skúšali všeličo možné, aby som otehotnela, a podarilo sa nám to. Ale veľmi dlho som bola neplodná a preto som sa bála, že to jediné dieťa stratíme.

,,Myslíte si, že potratím?" opýtala som sa na rovinu zo zvedavosti. Pozrel sa na mňa a potom na monitor, kde som videla malý plod môjho dieťaťa.

,,Boli ste neplodná slečna a môže sa stať, že o dieťa prídete. Netreba však hneď myslieť na najhoršie. Len sa snažte čo najmenej sa vysiľovať alebo zdvíhať akési ťažké predmety," povedal a nástroj, ktorým mi prechádzal po bruchu zdvihol a položil na stôl vedľa monitora. Displej monitora sčernel.

,,Dobre, budem opatrná," odpovedala som a pomaly vstala z lôžka. Utrela som si brucho vreckovkou, ktorú som dostala od doktora a vyhodila ju do koša. Upravila som si tričko.

,,Príďte na kontrolu zase o dva týždne a zistíme ako sa vaše dieťa vyvíja. Jedzte zdravo a pohybujte sa na čerstvom vzduchu," odvetil doktor, kým si čosi zapisoval do papierov. Chvíľu som sa s doktorom rozprávala, kým som sa s ním nerozlúčila a vyšla z ordinácie. Hneď som si všimla Bena, ktorý sedel na stoličke a nervózne klepal nohou o podlahu. Keď si ma všimol, tak vstal, pozrel sa na dvere a potom na mňa.

,,Všetko je v poriadku?" opýtal sa.

Prikývla som a pobozkala ho na pery. ,,Všetko je v poriadku. Poďme domov."

,,Dobre, poďme," odvetil a chytil ma za ruku.

Viedol ma chodbami až k autu, kde mi otvoril dvere na strane spolujazdca, zatvoril dvere a obišiel auto. Nasadol na miesto vodiča, naštartoval a vyrazili sme domov. Cesta bola tichá, teda okrem rádia. Pozerala som sa cez okno a pomaly zaspávala. Oči som opäť otvorila až v momente, čo do nás z boku narazilo auto. Videla som pred očami milióny črepov skla, preletela som cez predné okno a skotúľala sa až niekam na cestu.

Mala som rozmazaný pohľad. Nevládala som dýchať. Snažila som sa nezatvárať oči. Potrebovala som vyhľadať Bena. Mal rozbitú hlavu, všade naokolo bola jeho krv. Bol v bezvedomí. Začala som hlasno plakať a nariekať. Po chvíli som zamdlela i ja. Všade okolo mňa bola tma. Len tma.

* * *

,,Bude v poriadku?"

,,Dúfajme, že bude. Dieťa sme nedokázali zachrániť, na mieste potratila. Ten mladý muž je v kóme, mal vážne krvácanie do mozgu. Nevieme, či to prežije, no verte mi, pán Peterson, keď vravím, že váš syn bojuje statočne," hovorila doktorka rodine Petersonovcov, i Ethanovi a Alici, ktorí sa čo najrýchlejšie dostavili do nemocnice, keď zistili čo sa stalo.

,,On to musí prežiť," hovorila zlomená pani Petersonová a plakala na ramene svojho manžela, ktorý ju objímal okolo pása. Obaja rodičia boli zničení a dúfali, že ich syn prežije.

,,Nebojte sa, urobíme všetko, čo sa bude dať," povedala doktorka a rozlúčila sa s nimi. Rodičia sa pozreli cez okno do izby, kde ležal ich prvorodený syn, ktorý teraz musel bojovať o život. Bolo to len na ňom.

,,Je mi tak ľúto, že prišli o ich jedinú šancu založiť si rodinu,“ povedala manželka a väčšmi sa rozplakala.

* * *

O TRI DNI NESKÔR

Pomaly som otvárala oči. Ostré svetlo mi to však neuľahčovalo. Pomaly som si naň zvykla. Mala som zrak ešte rozmazaný, dokým sa mi nezaostril. Začala som byť zmätená a vedela som si vybaviť, kde to som. Až mojou hlavou neprešla bolesť a taktiež aj nesmierna bolesť brucha. Chytila som sa zaň a dúfala, že dieťa prežilo. Nepamätala som si až tak dobre na to, čo sa stalo.

Zatvorila som oči a snažila si spomenúť, ale mala som trochu rozmazané spomienky.

Otvorila som oči presne vtedy, keď sa otvorili dvere od izby. Vošla dovnútra žena, ktorá mala na sebe biely plášť. Bola to hnedovláska s hnedými očami. Pozrela sa na mňa a pousmiala sa.

,,Ahoj, Holly. Som doktorka Emily Darrylová. Ako vidím, tak si sa už zobudila. Nebudem na teba veľmi naliehať, len potrebujem vedieť, čo si pamätáš ako posledné."

Mala som v hrdle sucho, preto som sa snažila hovoriť čo najhlasnejšie, aby ma počula.

,,Posledné si pamätám, že sme s Benom nastúpili do auta a vyrazili na cestu, a neskôr som počula rozbíjanie skla. Ďalej si už nič pamätám," odpovedala som jej na otázku. Prikývla a pozrela sa na papiere. Izba bola ponorená do ticha. ,,Stalo sa niečo s mojím dieťaťom?"

Doktorka sa prestala pozerať do papierov a zadívala sa na mňa. Mala v očiach súcit a ľútosť. Mohla som vidieť ako pokrútila hlavou a to mi stačilo nato, aby som sa rozplakala a vykríkla od bolesti, ktorá mnou prešla po strate dieťaťa a strate niekoho, po kom som túžila niekoľko rokov. Nepočula som nič, len som zlomene kričala a plakala zároveň.

Ani som si nevšimla, že do izby vbehla sestrička a vpichla mi do ruky injekciu. Moje viečka oťaželi. Môj krik ustal, ale stále som mala uplakané oči. Napokon som pomaličky zatvorila oči a zaspala som.

* * *

O PÄŤ DNÍ NESKÔR

Sedela som vedľa Bena a držala ho za ruku. Ešte sa neprebral a bála som sa, že sa tak už nestane. Ostanem sama bez neho i bez nášho dieťaťa. Nikoho iného na svete nemám. Cítila som sa prázdna, potom ako som stratila dieťa. Cítila som, akoby som mala po druhýkrát zlomené srdce. Mala som znova zaplnené oči od slzami, ktorým som dovolila, aby mi zmáčali líca. Priložila som si Benovu ruku k ústam a pobozkala som ju.

,,Dúfam, že sa čoskoro preberieš. Chýbaš mi, Ben. Potrebujem ťa. Tak prosím, bojuj," zašepkala som a zatvorila oči. Začala som plakať a modliť sa v duchu, aby ma objal, pobozkal a upokojoval svojimi slovami.

* * *

O DVA MESIACE NESKÔR

,,Ben!" zakričala som nadšená z kúpeľne na Bena, ktorý ležal na posteli a čakal na výsledok. Držala som tehotenský test v rukách a neverila som, že na ňom boli dve rovnomerné čiarky. Bola som tehotná. Začala som plakať, tento raz od radosti. Ben vtrhol do miestnosti celý vystrašený. Bol napätý. Otočila som sa k nemu a podala mu test. Chvíľu naň hľadel, až napokon pochopil. V jeho očiach som zbadala iskry šťastia.

,,Budem otcom?" pýtal sa. V jeho očiach sa začínali hromadiť slzy.

Prikývla som. „Budeš otcom."

Ben sa ku mne nadšene rozbehol, zdvihol ma do výšky a začal sa smiať. Smiala som sa s ním a pritom som ho držala za ramená. On ma držal okolo pása. Začal obsypávať moju tvár bozkami.

,,Neverím, budem otcom," hovoril. ,,Milujem ťa, tak moc ťa milujem. Si moja kráľovná."

Pustil ma, aby sa mi zadíval do očí a dal mi pusu na pery.

,,Už nie som tvoja princezná?" čudovala som sa.

Usmial sa a brnkol mi prstom po nose. ,,Ty ňou budeš stále, ale teraz si moja kráľovná, lebo kráľovné sú odvážne a odhodlané urobiť všetko, len aby urobili iných šťastnými. A práve teraz, v tomto momente si ma urobila neskutočne šťastným."

,,Tak už to chápem," povedala som a pobozkala ho na pery. Objala som ho.

,,Škoda, že to nemôže vedieť moja mama a otec. Chýbajú mi," šepla som. Ben ma pobozkal do vlasov.

,,Viem, láska. Ale máš nás, my sme teraz rodina. Len my traja," povedal Ben. ,,A vieš, rozmýšľal som a uvedomil som si, že naša láska bola stále utajená. Nik o nej nesmej vedieť. Ale teraz, po toľkých rokoch, ju konečne netreba tajiť. Sme slobodní ľudia, ktorí chcú byť šťastní so svojimi blízkymi. Nik my nezabráni, aby som do sveta vykričal, že ťa milujem."

,,Spoločné sme silnejší," povedala som.

,,Pravda."

Ben mal pravdu. Prežili sme toho veľa a nakoniec sme aj tak spolu. Pamätám si, ako som ho po prvýkrát uvidela sedieť vedľa svojho brata. A to som si myslela, že sa mi nezapletie do života. Ale zaplietol a neľutujem toho. Bude mojou prvou i poslednou láskou, ktorú som milovala a milujem navždy. Bude človekom, s ktorým som stratila panenstvo a zažila s ním také veci, o ktorých som ani nesnívala. Ukázal mi svoj život a srdce, ktoré ma čestné a odvážne. Jednoducho som ho nemohla prestať milovať, keď odo mňa odišiel a ostal vedľa mňa Ethan. Ethan nebol ako Ben, i keď si boli zovňajškom podobní.

Ale všetko je za nami a sme už dospelí ľudia, ktorí si založili rodinu a chcú žiť spolu až dokonca života. Nikdy by som si nebola pomyslela, že mi bratia Petersonovci zmenia život a svojím spôsobom sa zaľúbim do oboch z nich. Naučila som sa, že každý musí počúvať svoje srdce a bojovať za to, po čom najviac túži.

THE END

___________________________

Ahojte, čitatelia. 💖
Dostali sme na koniec tohto príbehu, na ktorom som pracovala skoro 8 mesiacov. Skoro pol roka. Pamätám si ako som napísala prvú kapitolu v auguste minulého roku. Neverila som, že budem tento príbeh písať tak dlho. Mala som s nim veľké plány, na ktoré som, nakoniec, vykašľala. Nechcela som, aby príbeh bol až príliš predĺžený. To by každého unudilo, keby som opisovala každý deň, čo robila Holly, atď. 😁

Preto som sa presunula o šesť rokoch neskôr, kde Holly dokončila vysokú školu a pracovala ako vyspelá a dospelá žena. Samozrejme, chcela už deti, lebo mala na to vek, preto som to nejako komplikovala. Nemusí vždy až také ružové ako sa zdá. Veľa je párov na Slovensku alebo vo svete, ktorí nedokážu splodiť dieťa. Lebo jeden je neplodný, a túžia mať dieťati. No dobre, trochu som odbočila od témy. 😁

Keď máte otázky, či bude pokračovanie, ale môžem vám sklamať. Nie, nebude ďalšie pokračovanie. Keby som písala, tak by to bolo oveľa nudnejšie. Keď sa budete pýtať ohľadom Rebeccy, ktorá vystúpila v príbehu len párkrát, tak potom ako sa Ben s ňou rozišiel, tak odišla späť do Kalifornii.

Ben sa vrátiť do tímu Beacon Hills a naďalej vyhrávali.

No toľko k príbehu.

Teraz ide osobu, ktorá bola pri od začiatku, ktorej som napísala, aby mi pomohla. A pomohla mi bez toho, aby mala nejaký námietky alebo by bola proti. Doteraz neviem ako mám jej poďakovať. Urobila pre mňa toľko, že nedokážem to opísať. Naozaj ti ďakujem, peetka. Bez teba by som príbeh nenapísala a nedokončila. 💖💖 Si skvelá a dúfam, že to so mnou vydržíš aj v ďalšom príbehu. 😂💖 ILY 💖

Potom tu ešte ďakujem ďalším čitateľom, ktorých nebudem menovať, ale keď sa dostali až sem, tak im gratulujem. 💖 Ste skvelí, a tešilo ma, že som mala čím viac prečítaní a hviezdičok. Mne nešlo o to, aby som mala viac prečítaní alebo hviezdičok, ale šlo mi o to, či sa vám príbeh páči alebo nie.

Budem veľmi rada, keď mi zanecháte pod túto kapitolu, komentár o vašom názore a celkovom hodnotení tohto príbehu. 💖

Toľko som chcela povedať a uvidíme sa v ďalších príbehoch, ktoré mám na profile. 💖

ps.: Budú mi chýbať tieto postavy 💖

s láskou Ewe 💖
ľúbim vás :3