Povzdychol si. Hľadal inzeráty na brigády. Nenašiel nič. Všetko bolo plné. Odišiel od počítača. Vošiel do kuchyne. Nasypal do hrnčeka kávu a dal zovrieť vodu.
,,Našiel si niečo?" vošla do kuchyne jeho mama. Síce mu ponúkla, že u nich môže bývať do konca štúdia, no zvažoval kúpu vlastného bytu. Keď si zarobí samozrejme.
,,Nie... mladí evidentne brigádujú všetci. Všetky ponuky už niekto zobral." povzdychol si. Postavil sa od stola a zalial si kávu. ,,Pôjdem ešte niečo pozrieť..." odišiel z kuchyne.
Znova si sadol za počítač. Klikol na zopár nových inzerátov. V prvom hľadali niekoho na umývanie dlážky. To sa mu zrovna robiť nechcelo. Druhý inzerát znel takto:

,,Dobrý deň.
Zháňam niekoho, kto by dal pozor na môjho syna kým budeme s manželom preč. Ak by ste mali záujem, prosím kontaktujte ma na *uvedené náhodné telefónne číslo*"

Klikol na to. Babysitting mu prišiel vhodnejší ako umývanie dlážky. A tiež ponúkali celkom slušný plat. Plus to bolo jediné, čo doteraz našiel a naozaj sa mu nechcelo hľadať niečo iné. Vytočil číslo.
Chvíľu zvonil a potom sa z druhej strany ozval mäkký ženský hlas.

,,Dobrý večer. Pri telefóne Mikoto Uchiha, čo si želáte?"
,,Dobrý večer. Tu Deidara." predstavil sa. ,,Čítal som váš inzerát a mal by som záujem. Môžem sa len opýtať koľko má chlapec rokov?" Vek bol dôležitým faktorom. Chlapec musel mať viac ako tri roky, pretože pani Uchihová podľa všetkého na materskej už nebola. A tiež musel mať menej ako patnásť. To už by sa o seba postarať vedel. Hádam...
,,Má 21 rokov." Skoro mu zabehla káva. ,,To sa o seba už nevie postarať sám? Bez urážky."
,,Nie tak celkom. On je nevidomý. Potrebujem len niekoho, kto by naňho dal pozor."
,,Prepáčte, to som nevedel. A na ako dlho by to asi bolo?"
,,Najmenej mesiac. Prepáčte pane, ale práve niečo riešim. Mohli by sme sa zajtra stretnúť a prediskutovať zvyšné veci osobne?"
,,Samozrejme. Kedy sa chcete stretnúť?"
,,Zajtra o 15:00 na námestí. Ak to pôjde. Pošlem vám svoju fotku aby ste vedeli koho hľadať."
,,Dobre. Tak teda dovidenia."
,,Dovidenia."

**********************

Stál na námestí a rozhliadal sa. Očami hľadal ženu menšej postavy s čiernymi vlasmi, podľa fotky, ktorú mu pani Uchihová ešte minulý večer poskytla.
,,Dobrý deň. Vy musíte byť Deidara." ozvalo sa za ním. Otočil sa a zbadal milo vyzerajúcu, tmavovlasú ženu, asi tak vysokú ako on.
,,Áno. A vy budete pani Uchihová." potriasol si ňou rukou.
,,Môžete mi hovoriť Mikoto." milo sa usmiala.
,,Dobre teda, pani Mikoto. K veci. Hovorili ste, že budete preč najmenej mesiac."
,,Áno, oznámili nám to náhle a ja som nevedela na rýchlo zohnať niekoho, kto by mi dal pozor na syna." odpovedala pani Mikoto. ,,Bolo by možné ak by ste zostali u nás doma? Bolo by to tak asi najlepšie."
Deidara sa na chvíľu zarazil. Okolnosti mu to povoľovali, no zostať u niekoho bývať a dostať za to zaplatené?
,,Áno, bude to možné." povedal napokon. ,,Kedy mám prísť?"
,,Ozvem sa vám. Zaplatené dostanete až keď sa s manželom vrátime, nechcem nič riskovať."
Chápal pani Mikoto, aj keď takýto typ človeka nebol.
,,Dobre teda. Budem čakať na vašu správu." povedal a otočil sa. ,,Dovidenia."
,,Počkajte ešte." zatavila ho Mikoto. Otočil sa.
,,Budem vás musieť s pár vecami obozámiť." dodala ešte.

Ako zistil syn pani Mikoto, Itachi, nebol vždy slepý. V 13-tich mu diagnostikovali očnú vadu a odvtedy sa to zhoršovalo. Teraz rozozná iba svetlo a tmu. Tiež zistil, že nemá rád ak s ním niekto zaobchádza ako s hendikepovaným. To bol dôvod, prečo pani Mikoto nezháňala profesionálnu opatrovateľku.
,,Myslím, že to je všetko, čo potrebujete vedieť." dokončila pani Miktoto.
,,Dobre, budem na to myslieť." prikývol Deidara.
,,Viete čo? Prídite v piatok na piatu." dodala ešte.
,,Dobre. Dovidenia." rozlúčil sa s ňou Deidara.
,,Dovidenia."

***********************

,,Tak sa maj." rozlúčil sa s mamou. ,,Opatruj sa." objala ho.
,,Aj ty. Maj sa." zakýval jej a vydal sa na zastávku. Uchihovci bývali na opačnom konci mesta, ako zistil podľa adresy, ktorú mu dala pani Mikoto.

Vopchal si do uší slúchtká a pustil si svoju obľúbenú hudbu, aby mu čas ubiehal rýchlejšie. Mimovoľne sa zamyslel. Pár slepých ľudí už videl, ale nikdy sa s žiadnym nestretol priamo. Neurazí ho, ak sa spýta čo vidí? Vždy ho zaujímalo čo asi vidia slepí. Je to ten typ myšlienky, ktorý vás napadne buď v sprche alebo keď zaspávate. Napadlo ho už viac variánt. Tma, bielo alebo proste a jednoducho nič. Prázdno. A teraz by mohol dostať odpoveď. Bude môcť zase pokojne spávať.... teda.... to až keď zistí ako vlastne počujú a rozmýšľajú hluchí. Každopádne si bude musieť premyslieť, ako sa na to mladého Uchihu bez urážky spýta.

V zápale rozmýšľania si ani nevšimol, že už stojí na zastávke a aj autobus mu prišiel. Nastúpil, kúpil si lístok a postavil sa ku východovým dverám, kde sa chytil za tyč.

Cesta ubehla vďaka hudbe, ktorá mu hučala v hlave, celkom rýchlo. Vystúpil na zastávke najbližšie k domu Uchihových a kráčal ešte asi päť minút, kým sa dostal k danému domu. No... domu. V porovnaní s malým prízemným domčekom jeho mamy to bol zámok. Bol obrovský. A tá záhrada. Deidara by nedbal zrieknuť sa všetkej elektroniky a žiť v nej dokonca života. Takže tuto má nasledujúci mesiac bývať.
Zazvonil a čakal. Dvere sa otvorili a zbadal pani Mikoto.
,,Tak už si tu, akurát som ťa spomínala. Poď ďalej." usmiala sa naňho a odstúpila odo dverí.
Vstúpil dovnútra, vyzul sa zavesil si bundu a nasledoval pani Mikoto.
,,Predstavím ti Itachiho." zaviedla ho niekam, čo posúdil, že je obývačka.
,,Počkaj tu." odišla z miestnosti. O chvíľku sa vrátila.
,,Takže Itachi, toto je Deidara, Deidara, Itachi." predstavila ich.
Deidara stratil reč.
Stál pred ním vysoký muž s dlhými havraními vlasmi, bledou pokožkou a nádhernými čiernymi očami.

O svojej orientácii vedel už dlhšie. Videl už veľa atraktívnych mužov, no mal pocit, že atraktívnejšieho muža ako práve Itachiho Uchihu stojaceho pred ním, ešte nevidel.

Pristihol sa, že naňho čumí s otvorenými ústami. Potriasol hlavou a kývol mu na pozdrav. Potom si uvedomil, že ho vlastne nevidí.

,,Teší ma." ozval sa. Jeho smerom sa zabodli zahmlené tmavé oči.
,,Aj mňa." prehovoril hlbokým hlasom Uchiha. Deidara mal pocit, že ho porazí. Ten chlap bol fakt kus.
,,Mikoto, drahá, odchádzame." ozval sa niekde z predsiene ďalší mužský hlas.
,,Áno, idem. Itachi, poukazuj mu to tu. Zatiaľ sa maj." objala tmavovláska Mikoto.
,,Maj sa mami." rozlúčil sa s ňou. Potom sa otočil na Deidaru. ,,Poď." kývol naňho.
Deidara poslúchol a vybral sa za ním. Vyšli na poschodie. Itachi otvoril jednu izbu. ,,Toto bude tvoja dočasná izba." povedal. ,,Moja je na konci chodby vľavo."

Deidara vošiel do izby. Bola obrovská. Nemal slov. Mal pocit, že sa tam zavrie a už nikdy nevylezie. Zložil si tašku.

,,Itachi? Čo vlastne vidíš?" vypadlo z neho. Áno, teraz z tej izby už naozaj nevylezie.
No Uchiha sa len pousmial. ,,Si prvý, čo sa ma na to spýtal. Teda okrem môjho brata. Všetci sa boja, že ma tým urazia. Páčiš sa mi." pozrel do steny.
,,Um... ja som tu." zasmial sa trochu nad Itachiho prekvapeným výrazom.
,,Vlastne nevidím ani päť percent z toho čo ty. Maximálne vidím kde asi je okno a kde nie. Inak... no... nevidím nič. Ako... to čo vidíš ty mimo svojho zorného poľa." skončil svoj výklad Itachi.
,,Dobre. Pokiaľ na mňa budeš sypať nejaké poučky či čo, tak ti nebudem rozumieť. Skús sa do budúcna trošku ustručniť." zaškeril sa Dei.
,,Dobre, dobre." prevrátil očami Itachi. ,,Koľko máš rokov?" spýtal sa.
,,19, prečo?" odpovedal Dei.l
,,Je fajn mať pri sebe niekoho skoro v tvojom veku." pousmial sa. ,,Dáš si kávu?"
,,Prečo nie." mykol plecami Dei a vybral sa do kuchyne.

Popri káve sa rozorávali o takých typických veciach ohľadne zoznamovania.
,,Spomínal si, že máš brata. Povedz mi o ňom." zaujímal sa Deidara. On sám súrodencov nemal.
,,Volá sa Sasuke. Je odo mňa o päť rokov mladší. Teraz je na internáte na opačnej strane Japonska, domov chodí len na prázdniny. Ale sme v kontakte." pousmial sa pri spomienke na svojho už-nie-tak-úplne-malého brata.
,,Nepôsobíš ako slepý." poznamenal Deidara.
,,Hej, snažím sa to nedávať najavo. Nechcem, aby so mnou jednali ako so slepcom. Viem sa o seba postarať. Úprimne som bol proti maminmu nápadu, zohnať niekoho, kto na mňa dá pozor. Ale si fajn, takže je to v pohode."
Dei sa zaškeril. ,,Tak ďakujem."

Natalo ticho.

,,Vieš čo, pôjdem sa vybaliť. Daj mi nejakú tú pol hodinku." postavil sa Deidara od stola. Prešiel do svojej dočasnej izby. Rozopol športovú tašku so svojimi vecami, ktoré začal vybaľovať do skrine. Rozhliadol sa po veľkej izbe.

Na toto by si zvykol.

****************

Trvalo to už týždeň. Umyl si zuby, zišiel dole do kuchyne a vidí Itachiho snažiaceho sa robiť raňajky. Úprimne nechápal, čo ho to napadlo.

,,Itachi, ty asi nevidíš ten bordel na linke čo?" poznamenal, keď rozbil vajíčko o misku, ale vylial ho na linku.
Itachi sa otočil za hlasom.
,,Vedľa." ozvalo sa z druhého konca miestnosti. Na toto by si vedel zvyknúť, bavilo ho Uchihu dráždiť.
Prišiel k nemu a strčil mu do ruky handru.
,,Teraz to utrieš." usmial sa sladko.
Itachi si len nahnevane povzdychol a začal utierať. Samozrejme úplne mimo. Dei si povzdychol.
Postavil sa vedľa neho, chytil ho za ruku a posunul ju o trošku vedľa. ,,Tu." oznámil.
S Deidarovou malou pomocou nakoniec linku utrel.

,,Chceš pomôcť s raňajkami?" ponúkol sa Dei.
,,Nie." odmietol jeho pomoc Itachi. Deidara sa potichu zasmial. ,,Kto hovoril, že máš na výber?" postavil sa zaňho a položil svoje ruky na tie jeho. Jediné čo videl bol síce Uchihov chrbát, no nevadí. Aspoň budú vyrovnaní. Nakoniec sa však postavil na špičky a vykukol spoza Itachiho ramena.
,,No... takto to nepôjde... nič nevidím." poznamenal. Itachi sa zasmial. ,,Aspoň vidíš ako sa cítim." Deidara prevrátil očami. ,,Dobre, skúsime to inak."
Tentoraz postavil Itachiho za seba, stále ho držiac za ruky. ,,Nie... manipulácia na dve veci.." zamrmlal. Nakoniec sa postavil vedľa neho. ,,Takto nebudem môcť smerovať ľavú ruku, no nevadí."
Spoločnými silami nakoniec urobili omeletu.

,,Nechceš si pozrieť film?" navrhol Itachi.
,,Prečo nie. Môžem vybrať?" spýtal sa Dei.
,,Nie. Naposledy si vyberal ty." zamietol Itachi. ,,A vypol si komentáre pre slepých." poznamenal.
,,Boli otravné." mykol len plecom svetlovlasý.
,,Ale ja som nevedel čo sa deje." protestoval Itachi.
,,Mám nápad. Strihnime si." navrhol Deidara.
,,Čo? Nie. Nemôžem si s tebou strihnúť." protestoval Itachi naďalej.
,,Ale, nebuď bábovka. Raz, dva, tri!" vyhodil kameň, no keď si všimol Itachiho papiera, zmenil ho na nožnice.
,,Nožnice." zaškeril sa.
,,A ako ti mám veriť?" spýtal sa pochybovačne Itachi.
,,Neviem. Veď sa pozri." škeril sa ďalej. Itachi ho chytil za ruku. ,,A ako mám vedieť, že si to na nožnice nezmenil potom ako si uvidel, čo mám ja?"
Deidara prevrátil očami. ,,Máš pravdu, to vedieť nemôžeš." povzdychol si. ,,Dáme ešte jedno." trošku poopravil Itachiho ruku na tej svojej. ,,Takto by si mal vedieť, čo dám. Raz, dva, tri!" tentokrát vyhodil nožnice. Itachi sa triumfálne uškrnul. ,,Vyhral som."
,,Dobre, dobre. Môžeš vybrať..." priznal Deidara podráždene.

V závere skončili pri pozeraní druhej časti Hier o život. S komentármi pre nevidiacich.
,,Tie komentáre sú otravné." sťažoval sa Deidara už tretíkrát za film.
,,Môžeš byť už konečne ticho? Jediné otravné komentáre sú tie tvoje." povzdychol si Itachi.
,,Ale netrep." štuchol ho Deidara do ramena.
,,Dobre. Buď už ticho."

*****************

Prechádzal prstami po stránkach knihy.

No jeho myseľ bola úplne inde. Jeho myseľ bola pri chlapcovi, ktorý s ním býval už skoro tri týždne. Bol fajn. Dobre sa s ním rozprávalo. Bol prvý človek, ktorý bol úprimný a proste sa pýtal na všetko, bez strachu, že by ho urazil.

Nemal moc kamarátov, nechodil medzi ľudí. V kontakte bol len s Kisamem, kamarátom zo strednej školy, ktorý sa kvôli štúdiu a práci rodičov presťahoval do Európy.

No s Deidarom sa za dobu ich spoločného bývania zblížil. Stali sa z nich kamaráti. A on mal pocit, že k nemu začína cítiť niečo viac. Jeho dotyky, večne drzý tón hlasu, uvoľnená, jemne drzá povaha, jeho smiech, všetko. Všetko to v ňom vyvolávalo pocity, ktoré ešte nikdy necítil. Ani ho nezaujímalo ako vypadá. Vedel, že je krásny zvnútra.

Z rozmýšľania ho vytrhol známy hlas.

,,Stále nechápem ako sa v tom môžeš vyznať." prešiel Deidara prstom po jednej stránke.

,,Tak sa pozri." začal vnímať jemné výbežky na papieri.

,,Videla som mamu ako ma volá k sebe." začal. ,, ,Ale čo ostatní?' spýtala som sa. ,Postarajú sa o seba.' usmiala sa mama. Môžu mi byť odpustené všetky moje hriechy? Prijala som maminu ruku. Áno, určite môžu." skončil.

Deidara naňho len pozeral s otvorenými ústami. To však tmavovlasý nevidel.

,,Dá sa to. Všetko sa dá naučiť." pousmial sa.

,,Poď von. Sneží." drgol doňho Dei.

Obliekli sa a vyšli na záhradu. Počul Deidarov uchvátený výdych.
,

,Ako to vyzerá?" spýtal sa. Jediné čo cítil, bol chlad a snehové vločky dopadajúce na jeho tvár.
,,Všetko je biele. Stromy, kríky, zem, všetko. Keď si predstavíš taký slabý opar vznášajúci sa vo vzduchu, tak je všetko do modra. Všetko pôsobí chladne. Ale je to nádherné." opisoval s úžasom. ,,Prepáč... opisovať neviem." nervózne sa poškrabal na zátylku.
,,Nie. Viem si to predstaviť." zavrel oči Itachi. Do líca mu narazilo niečo tvrdé a studené. Počul Deidarov smiech.
,,Deidara... ja sa neguľujem." povzdychol si.
,,Ale no... s tebou nie je žiadna sranda." odsekol Dei naoko urazene.
Potom doňho narazila ďalšia snehová guľa.
,Dobre.' povedal si. Nahrabal zo zeme sneh a vyformoval guľu.
,,Vážne si myslíš, že sa trafíš?" počul Deidaru odniekiaľ asi dva metre od neho. Otočil sa za hlasom a hodil guľu smerom, odkiaľ prichádzal.
,,Vedľa. Dobrý meter." počul Deidarov drzý hlas z iného miesta ako predtým. Rozbehol sa za ním.
,,Ja som tu." ozvalo sa tesne za ním. Po tom mu za krk nasypal sneh. Itachi sa prudko otočil. Rukou narazil do Deidaru, ktorého sa mu podarilo zachytiť. A zhodil ho na zem. Teda... ako zem to neznelo. Skôr ako nejaký krík.
,,Nestrkaj ľudí len tak všade, kam si zmyslíš." vyprskol Dei podráždene. ,,Hlavne keď nevidíš." snažil sa vymotať z kríku.
,,Prepáč." ponúkol mu Itachi ruku, ktorú Deidara prijal.

A zrazu bol Itachi na zemi s tvárou zahrabanou v snehu.
Deidara na ňom obkročmo sedel a smial sa. Itachi hrabol rukou do snehu a hodil to do Deidaru. Teraz bolo ľahké zistiť kde je. Podľa toho ako sa trhol vedel, že sa trafil. Začal si z tváre odhrabávať sneh.
,,Poďme do vnútra... je mi zima a sneh mám asi všade." posťažoval sa Deidara.
,,Bol to tvoj nápad." povzdychol si Itachi. ,,Teraz zo mňa zlez."

Váha z jeho tela sa zdvihla.

,,Vstávaj." počul zhora. Postavil sa.
,,Počkaj. Celý si od snehu." začal ho Dei oprašovať. ,,Myslím, že to je všetko." nejako cítil, že sa usmieva.

Vošli do vnútra.
,,Mám mokré úplne všetko." znova sa sťažoval Dei. ,,Tak sa choď prezliecť. A skús to tu nezamočiť." mykol plecom Itachi.
,,Jasne, jasne..." prevrátil oči Dei a vybral sa do svojej izby. Po ceste vzal uterák z kúpeľne a začal si sušiť vlasy. Bol celý mokrý od roztopeného snehu a mrzol. Vošiel do izby. Vyzliekol si tričko aj s teplákmi. Tie dal sušiť na radiátor. Striaslo ho od zimy. Vybral zo skrine prvé tričko a tepláky čo mu došli pod ruku a obliekol sa. Stále mu však bola zima. Vo svojej izbe však nemal žiadnu deku. Prešiel do obývačky.... kde ale deky neboli. Vždycky tam boli. Teraz nevedel nájsť ani jednu. Nespomínal si, žeby ich dával prať. Zase vyšiel hore. Tento raz si to namieril do Itachiho izby.

,,Nevieš náhodou kde sú-" zasekol sa pri pohľade na polonahého Uchihu.
,,Čo?" otočil sa Itachi pohľadom trošku vedľa od Deidaru.
Deidarova tvár nabrala rubínový odtieň. Ďakoval všetkým svätým za to, že Uchiha je slepý a nevidí ho. Áno, páčil sa mu. Bol pekný, milý, občas celkom zlatý, hlavne keď bol zmätený. Rád s ním trávil čas.
,,Deidara..." vytrhol ho zo zamýšľania Itachiho hlas.
Zase naňho vyjavene čumel. Zmätene zažmurkal. Mal úplné okno. Čo vlastne chcel?
,,Ch-chcel som sa spýtať, či nevieš kde sú deky." dostal zo seba, pohľad zafixovaný na Uchihovu nahú hruď.
Mentálne sa prefackal. Potriasol hlavou a pozrel Itachimu do očí.
,,Dával som ich sušiť. Boli v práčke, možno už budú suché."
,,Dobre." Tak predsalen ich dával prať. Alebo to bol Itachi?

Našiel teda viac-menej suchú deku, zabalil sa do nej, sadol si na gauč a zapol telku. Zapol youutbe, vyťukal si Slipkont, zapol na najvyššiu možnú hlasitosť a pustil to.

,,Musí to tak hučať!?" vošiel Itachi do miestnosti.
,,Heavy metal nemôžeš počúvať potichu!" snažil sa Deidara prekričať televízor.
,,Stíš to!" zakričal Itachi. Deidara stíšil hlasitosť o päť políčok. ,,Stačí?" zasmial sa.
Itachi naňho.... teda na kreslo.... nahnevane pozrel.
,,Dobre, dobre..." povzdychol si Deidara a vypol to. ,,Človek si ani hudbu pustiť nemôže."
Itachi si sadol vedľa neho. ,,Môžeš, pokiaľ mi nebude na celý dom hučať nejaká bliakanica." povedal trošku podráždene.
,,Neni to bliakanica, je to heavy metal. Tomu rozumieť nemusíš." drgol doňho.
,,Dobre veď... takže ty počúvaš toto?" spýtal sa. O hudbe sa ešte nerozprávali.
,,Áno. Čo počúvaš ty?" zaujímalo Deidaru. Nejako nevedel odhadnúť, čo asi by mohol Uchiha počúvať.
,,Linkin park, neviem či poznáš." odpovedal na jeho otázku Itachi.
,,Niečo také som počul. To je rock?"
,,Áno."

Nastalo ticho.

,,Urobím niečo na večeru?" prelomil ho Deidara.
,,Dobre."

Presunuli sa do kuchyne. Deidara dal jednoducho variť párky. Stál pri šporáku a čakal kým zovrú.
,,Deidara?" oslovil ho Itachi. ,,Hm?" otočil sa Dei od sporáku.
,,Ako vypadáš?"

Otázka ho zaskočila. Chvíľu sa zamyslel.
,,No... niektorí hovoria, že vypadám ako dievča. Mám dlhé svetlé vlasy, modré oči a... opisovať naozaj neviem. Pozri sa sám."

Toto zasa zaskočilo Itachiho. No postavil sa a prešiel k Deidarovi. Chvíľu váhal.
,,No pohni. Nemáme na to celý deň." vzal Deidara jeho ruky a položil ich na svoju tvár.
Itachi začal prechádzať bruškami prstov po Deidarovej tvári. Vnímal jeho jemné, skoro až ženské črty. Polovicu tváre mu zakrývali vlasy. Tie boli dlhé asi do polovice chrbta. Predstavil si ich blonďavé. Prešiel prstami po jemnej línii jeho sánky a krku. Palcom druhej ruky prešiel po jeho perách. Boli mäkké a jemné, skoro až lákali k bozku. Rukami pomaly prechádzal po jeho tele a tvoril si obraz. Bol nádherný. Predstavil si oči s šibalskými veselými iskričkami. Niečo mu hovorilo, že vypadajú práve tak.

,,Si nádherný." vydýchol.

Deidarove líca nabrali jemný ružový odtieň. Dotyky druhého muža sa mu páčili.
,,Ďakujem." pousmial sa.
,,Usmievaš sa?" spýtal sa Itachi.
,,Áno." usmial sa Deidara ešte viac.
,,Musíš mať nádherný úsmev." usmial sa aj Itachi.
,,Ako to môžeš vedieť?" uškrnul sa Deidara.
,,Niečo mi hovorí, že máš." znovu prešiel prstom po jeho perách. Chcel si ten úsmev predstaviť lepšie.

Deidara s očakávaním vydýchol. V ten moment Itachi presne vedel, čo má robiť. Naklonil sa k Deidarovi a opatrne priložil svoje pery na tie jeho. Boli mäkké a jemné. Jemne sa o ne obtieral svojimi. Hral sa s nimi. No Deidara nebol trpezlivý človek. Chytil Itachiho za zátylok a pritiahol si ho bližšie. Donútil ho úplne sa natisknúť svojím telom to jeho. Ruky spojil za jeho krkom a začal ho bozkávať náruživejšie. Cítil ako Itachi stuhol. Deidarove akcie ho zrejme prekvapili. No spamätal sa rýchlo. Chytil svetlovláska za boky a bozky mu rovnako náruživo oplácal. Oprel Deidaru o kuchynskú linku, na ktorú ho následne vysadil. Deidara prekvapene vydýchol, čoho Itachi využil. Vkĺzol mu jazykom do úst. Preplietol ho s tým Deidarovým. Deidara omotal svoje nohy okolo Itachiho pásu, čím si ho pritiahol ešte bližšie. Užíval sa to ako mu Uchiha plienil ústa.

,,Nii-san?" doľahlo do Itachiho uší. Ten sa od Deidaru okamžite odtrhol a strelil pohľadom, tam kde tušil, že stojí osoba, ktorá ich vyrušila.
,,Sasuke? Myslel som, že máš prísť až zajtra." vysypal zo seba prekvapene.
,,No... hej, ale dostali sme riaditeľské voľno, kvôli výpadku elektriny či čo, tak som tu o deň skôr." vysvetlil mladší Uchiha. ,,Každopádne som vás nechcel vyrušiť, ale kypí vám hrniec. Netuším, čo varíte."
Deidara strelil pohľadom na hrniec s párkami, ktorý, ako povedal Sasuke, vypenil. Deidara v rýchlosti zoskočil z linky, vypol varič a odtiahol hrniec. Holými rukami.
,,Au! Kur..." zasekol sa, ,,...nik." zahrešil. ,,Ospravedlňujem sa, nejako sa mi to vymklo spod kontroly." ospravedlnil sa Dei, hľadajúc utierku.
,,To vidím, že ste sa s bratom bavili." uškrnul sa Sasuke. Deidara sčervenel ako čerstvo odtrhnuté jabĺčko a sklopil zrak ku sporáku, ktorý utieral.
,,Pôjdem sa vybaliť. Potom zídem na večeru." oznámil Sasuke Itachimu. Ten len kývol.

,,Ehm... takže... čo..." snažil sa Deidara sformulovať vetu, len čo Sasuke odišiel.
,,Mám ťa rád." povedal Itachi jednoducho, pohľad upretý niekam do neurčita. Deidara naňho pozeral s vyvalenými očami.
,,Kde si?" spýtal sa Itachi s úsmevom. Deidara k nemu prešiel. ,,Tu." zašepkal oproti jeho perám a znovu ho pobozkal. Po pár sekundách sa odtiahol, zanechajúc na Itachiho tvári mierne sklamaný výraz.
,,Tiež ťa mám rád." usmial sa.
,,Len rád?" pozvihol Itachi obočie.
Deidara ho buchol do ramena. ,,Milujem ťa. Spokojný?" prevrátil oči.
,,Nad mieru." znovu ho pobozkal Itachi. ,,Tiež ťa milujem." povedal, keď sa odtiahol.

,,Skončili ste?" Ozvalo sa odo dverí. ,,Pokiaľ áno, v poriadku. Pokiaľ nie, skončite skôr ako chytím cukrovku." premeriaval si ich Sasuke s úškrnom.
,,Ti to pripomeniem, keď sem príde Naruto." prevrátil oči Itachi. Tentoraz sčervenel Sasuke.
,,Kto je Naruto?" spýtal sa Dei so záujmom. ,,Sasukeho priateľ." otočil sa naňho Itachi.
,,Nii-san..." zatiahol Sasuke s červenou tvárou.
,,Mlčím." zdvihol Itachi ruky nad hlavu. Deidara sa zasmial.
,,Obetujem jednu zo svojich párok a dám ju Sasukemu." pousmial sa Itachi.
,,To si štedrý." poznamenal Sasuke ironicky.

Zvyšok večera prebehol v príjemnom duchu. Deidara sa zoznamoval so Sasukem, rozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom a nakoniec si pozreli film. K Deidarovej smole s komentármi pre slepých.

*******************

,,... a potom sa ten pako konečne rozhodol ma pobozkať. Už som si myslel, že z toho nič nebude a ja skapem od hanby. Potom nás uvidela Sakura.... dostal som po hube, úprimne netuším prečo, nič som neurobil. Len som jej vzal všetky šance na vzťah so Sasukem. Ale tak ona si asi nevšimla, že na baby neni. Každopádne, preto sa nevyznávaš na verejnom mieste, kde ťa môže každý vidieť. Hlavne keď je tvoja spolužiačka  Sakura a ty sa plánuješ vyznať chlapcovi, do ktorého je zamilovaná hádam už od dávnych dôb stredoveku. Ale bola celkom sranda pozerať na tej jej žiarlivý výraz. Vypadala, že ma každú chvíľu zadusí biolitom." zazubil sa Naruto na staršieho blondýna. Kráčali spolu aj s Deidarovou mamou na námestie, kde mali odpáliť ohňostroj na oslavu Nového roka. S Narutom sa spoznal nedávno, pred týždňom, keď bol ešte u Uchihovcov. Vychádzať si začali skoro hneď. Dokonca zistili, že bývajú pomerne blízko seba, takže sa stretávali celkom často. Samozrejme Naruto musel zakaždým vytiahnuť Sasukeho, ktorý vytiahol Itachiho, takže starší Uchiha začal chodiť von. Po nejakých dvoch rokoch. Prestal, keď sa mu zhoršil zrak. Chodil buď s niekým, alebo len na záhradu.

,,To bude nejaká hysterka, čo?" uškrnul sa Dei. ,,Ani nie, ona je celkom v pohode, ale okolo Sasukeho bola veľmi háklivá." zasmial sa Naruto. ,,Úprimne som nechápal, čo na ňom vlastne videla. To vlastne nechápem ani teraz." zaškeril sa.
,,Hold, láska je slepá." pousmiala sa Deiova mama.
,,Doslova." uchechtol sa Deidara.
,,Mne sa na ňom páči jeho citlivá stránka. Tú ale Sakure nikdy neukázal." zamyslel sa Naruto.
,,Vieš Naruto, dievčatá priťahujú takí tí zlí chlapci." zasmiala sa Deidarova mama.

,,Už sme tu." oznámil Naruto a začal sa rozhliadať po námestí. ,,Tam sú!" zvolal nadšene mladší blondýn a rozbehol sa za menšou rodinou stojacou obďaleč.
Deidara nad ním len pokrútil hlavou a vybral sa za ním.
,,Dobrý večer." kývol na Mikoto a Fugakua. Mikoto mu len kývla naspäť a dala sa do reči s jeho mamou. Fugaku odzdravil a pripojil sa k ženám. Na Sasukeho, ktorý bol momentálne zaneprázdnený hyperaktívnym Narutom len kývol.

Prešiel k Itachimu. Držal v ruke bielu paličku. ,,Čau." upozornil na svoju prítomnosť. Itachi zmätene pootáčal hlavu. Naokolo sa rozprávalo veľa ľudí. Mal v hlave dosť chaos. Nevedel sa poriadne sústrediť na jeden jediný zvuk. Pocítil dotyk na svojom líci.
,,Itachi... čo je? Vypadáš zmätene." počul Deidarov hlas.
,,Len tu je dosť hluk. Nejako mi nejde sústrediť sa na jeden zvuk. Mám chaos." pousmial sa. ,,Snažím sa chodiť viac von. Zvykám si orientovať sa po paličke, ale tu je veľa ľudí."

Naozaj bol nervózny. Nevidel nič. Bol odpísaný na paličku, sluch, hmat a ďalšie zmysly. No v tomto dave to všetko zlyhávalo. Stál na jednom mieste a snažil sa držať blízko niekoho známeho.
,,Nebuď nervózny." chytil ho Dei za ruku. ,,Drž sa pri mne, dobre?" Neisto prikývol.
,,No tak, veď mi trochu ver." uchechtol sa Dei.
,,Ja ti verím, len pochop, že neviem, prečo som tu. Všetci prišli pozerať na ohňostroj. Ja nevidím nič. Jediné, čo vnímam je hluk. Znervózňuje ma to." vysypal zo seba nervózne.
,,Musíš viacej chodiť von." drgol doňho Dei. Postavil sa na špičky a pobozkal ho. ,,Upokoj sa." pohladil ho po tvári.
,,Pokúsim sa." pousmial sa tmavovlások.
,,Už to bude začínať. Ohňostroj si už predtým videla, nie? Snaž sa na to myslieť." stisol mu ruku Dei. Vtedy sa ozvalo svišťanie nasledované hlasným buchnutím. Začalo to. Rakety búchali ďalej, jedna za druhou. Snažil sa predstaviť si to. Fantázia zlyhala. V hlave mal prázdno. Deidarov stisk na jeho ruke zosilnel.
,,Nestresuj!" snažil sa Deidara prekričať ohňostroj. Sústredil sa len na Deidarov dotyk. Upokojovalo ho to.

Keď mu mama povedala, že mu zohnala ,dozor' bol zásadne proti. No jeho mama bola tvrdohlavá a stála si za svojim. Nakoniec ustúpil. Nemalo zmysel odporovať. A bol za to rád. Nebyť maminej tvrdohlavosti, nestretol by Deidaru. Ten chlapec mu prirástol k srdcu. Naozaj ho mal rád.
Vymanil svoju ruku z Deidarovho zovretia a pritiahol si ho do objatia. Prekvapením zmeravel, no objatie veľmi rýchlo opätoval.
,,Milujem ťa." šepol mu do vlasov. Pochyboval, že ho cez ten rachot počul, no jemu to nevadilo.
,Budem musieť poďakovať mame.' pomyslel si.

The End

Baf!😂 Ste ma nečakali takto skoro, čo? Každopádne som tu s novou poviedkou, tak dúfam, že sa páčila.
Začala som ju písať niekedy po dokončení Preč... Navždy, takže je to dosť skoro na mňa😂 Na vašom mieste by som si ale nezvykala.
Nápad som dostala pri pozeraní filmu Rande naslepo (aj som kvalitne okopírovala názov😂). Taký oddychový film, určite odporúčam. A trošku som sa inšpirovala filmom Slepý, to je taká romantika, takže keď máte také niečo radi, odporúčam.
A skupiny, ktoré som spomínala (Linkin park a Slipknot) odporúčam tiež. Ak máte radi rock, určite sa pozrite na Linkin park. Ak máte radi heavy metal, pozrite sa zase na Slipknot.

Tak teda dúfam, že sa poviedka páčila. Budem rada za každý vote a komentár.
Lúči sa s vami vaša QM😘