Nebuď smiešna." pomaly sa posmešne zaskeril. Vysmieval sa mi.

,,Dávid, prosím prestaň, toto si nezaslúžim. " pozrela som naňho prosiac ho, aby prestal, aby sa nerypal v tejto téme. Nechal to ísť a odplávať. Nechal to pohltene v histórii.

,,Nezasluzis si dosť vela vecí, ktoré mas." Ako dlho som ho vydržala  počúvať a bez to aby som vybuchla lebo hoci som  sa tvárila neutrálne v mojom vnútri to vrelo ako v tlakovom hrnci s vriacou tekutinou.

,,Nezaslúžila si si to, ani to byť zaľúbená do mňa. To musí prestať Nes. Musíš na mňa prestať myslieť, zaoberať sa mnou. Musís prestať myslieť na moju osobu. Milujem tvoju sestru a toto, celé toto sklamanie a bolest si vobec nezasluzis. Nemal som tušenia... Keby som vedel, čo ku mne cítis, nebol by som v tvojej blízkosti."

,,A do ranného pečiva! Počul všetko. Všetko čo sa nikdy nemal dozvedieť. Prečo?" Vo svojom vnútri som mala hotovú búrku citov. Nezniesla by som už ani sekundu v jeho blízkosti, ani jeden ďalší pohľad na tú jeho dokonalú tvár.

A vieš čo si nezaslúžim ja. Že po Tom všetkom čo som pre teba spravil, ako som sa k tebe správal , snažil sa nájsť si k tebe cesty a mať ťa za kamarátku a spojenca, pretoze to tak chcela Monika sa dozviem že rozmaznany oteckov cukricek ma miluje. Sakra veď ty ani nemás potuchy, čo to je milovať. Máš v hlave nejakú chorú predstavu a tej sa držíš! Správaš sa ako rozmaznané malé sebecké decko." Už dávno sme prestali tancovať a krúžiť po parkete. Stáli sme oproti sebe a obviňovali sme sa. 

Odskočila som od neho, odtisnuc ho na dĺžku rúk. Idiotsky David Ros aj so svojím zvykom riešiť všetko za horúca a na rovinu.

Ty debilný kreten!" Zvrieskla som neuvedomujúc si, že sa na mna otočili všetky hlavy a upriamili všetky oči. Všetci napäto očakávali, čo za kúsok predvedie ,,Škandalka" tentoraz. Hudba prestala hrať a v sále ostalo hrobové ticho. Jediný zvuk bol hlasny krik ktorý vychádzal z mojho hrdla. Cítila som ako ma začali páliť oči a natlacili sa mi do nich slzy, ktoré vytvárali z môjho zraku hmlu.

Nemáš právo! Nemáš najmensie právo počúvať cudzie rozhovory a potom vyťahovať takéto vecí. Niečo ti poviem, ty podliak. Ty! Si! Len! Obyčajný!... "  V Tom som sa obzrela okolo a so vzlykmi a zaslzenymi očami som sa rozbehla z miestností skôr, než som povedala niečo ešte horšie.

Ľudia mi prekvapene uskakovali z cesty. Pár fotografov si ešte stihli odfotiť moj chrbát. Počula som čakanie fotoaparátov a rýchlo som zahla za roh.

Nutné som potrebovala do niečoho udrieť, kopnúť, niečo rozbiť a odbúrať tak svoju zlosť. Vybehla som na vyššie poschodie a zamierila do chodby, kde boli izby pre hostí, ktori sa rozhodli ostať na noc a odísť až zajtra ráno. Zostávali sme tu na noc aj my a jednimi z tých hosti boli aj Rosovci. Bola to niečo ako tradícia.

Môj otec potom este do rána sedel s tým Davidovym, pili a rozprávali sa o práci alebo len tak o živote. Tretie dvere boli náš apartmán a druhé rosovcov.

Nohy má však automaticky zaniesli k tým druhým. Neklopala som. Nikdy som neklopala ak som išla za Mariannou. Jednoducho som len otvorila dvere a zostala stáť ako obarená.

Kurva, kurva a ešte raz kurva! Toto nemôže byť pravda. Stala som tam ako solny stlp a nemohla prinútiť svoje nohy aby sakra odišli, otočili sa a utekali preč. Utekali pred všetkým, čoho som bola práve svedkom.

V izbe bol môj otec. Jeho mohutna postava sa sklanala nad ženskym telom, ktore ležalo pod ním na posteli a ako sa zdalo, vyrušila som ich v tom najlepšom. Boli dokonca tak sústredený, že si ma dokonca ani nevšimli. A keď som sa konečne spamätala, vyklzla som, potichu zatvarajuc dvere.

Nemohla som uveriť, že by to mohla byť pravda. Otec podvádzal moju mamu. Ruky sa mi triasli ako zavislakovi bez dennej dávky a rozbolela ma hlava. Slzy ktoré sa mi liali po tvary vytvárali ryhy do môjho makeupu. Prešla som na koniec chodby a popri stene sa zviezla na zem.

Tam som si vyplakala oči. Mala som chuť vrieskať a ničiť, no nedokázala som sa poriadne hýbať pretože to telo pod mojím otcom, tá žena mala vlasy farby nedozretej pšenice, mne tak známe. O ti väčšia zrada to bola.

Nedokázala by som odhadnúť ako dlho som tam plakala, no došli mi slzy. Rukavy som mala celé mokré a potahovala som nosom. A keď za chvíľu vyšiel z dverí môj otec, s úsmevom si ešte zaviazoval kravatu, sako mal ležérne prehodene cez plece a tváril sa ako najväčší svihak.

Moj otec mal tesne pred pedesiatkou mal trochu sivych vlasov ale vážne len minimálne a žive iskri v ociach, ktore najviac zaistili, keď sa na mne rozčuľoval, čo bola asi väčšina času. Bol nekompromisny, tvrdý obchodnik, ktorý však nedal dopustiť na to, čo je jeho, na svoje podniky, prácu a rodinu. Pre svoje obe dcéry, čiže mňa a Moniku mal načrtnútu celú našu buducnost za čo som ho mierne povedané neznášala.

Neznášala som ako ma neustále nútil, robiť čo sa odo mna očakávalo. Pretože nehľadiac nás moje šťastie, moju vôľu a voľbu slobodneho rozhodovania sa, chcel pre mňa  len tieto veci: aby som sa dobre vydala za niekoho, kto môže posilniť našu, teda jeho pozíciu na trhu a prežila život finančné zabezpečená. Aby som išla na prestiznu vysokú školu a porodila mu vnúča. Viac ho netrápilo a ani nikdy nezaujímalo. Kým som nezačala vystrkovať rožky, ako vravieval.

Otvoril dvere na vedľajšej izbe a zapadol v nej. Utrela som si oči a keď mi na dlani ostala čierna smuha dosť rýchlo som si utvorila obrázok o svojom výzore. Na co som vlastne cakala? Pretože som nechcela aby ma tu niekto našiel v tomto stave, vstala som a vybrala som sa smerom ku schodom, naspäť dole a s úmyslom opustiť tento poondiaty večierok.

Ale keď som bola na úrovni dveri s číslom dva, tukla kľučka a otvorili sa. Marianna Rosová vyšla vonku a tvárila sa úplne prirodzene, čo mohlo znamenať len jedno. Nebolo to po prvýkrat. Nebolo to po prvý krát, čo nás všetkých oklamali.

Rada by som vedela, aký máte názor na tento príbeh...
Nezabudnite komentovať a vote ⭐⭐⭐. Na ďalšiu čas sa môžete tešiť v sobotu, keďže som si povedala že vtedy budú vychádzať nové kapitoly.

S láskou Ember ♥️♥️