Jason

Už dlho mi nebolo počas prestávok tak dobre ako deň po výlete. Stáli sme s Luisom na chodbe, chrbtami opretí o radiátor za nami, hlavami tesne pri sebe. Ani jeden z nás nič nehovoril, len sme mlčali, bolo nám proste dobre v prítomnosti toho druhého, slová sme nepotrebovali.

Práve v tej chvíli okolo nás prešiel jeden z našich spolužiakov, mierne sa na nás zamračil, nadvihol obočie, no následne pokračoval ďalej.

„Myslíš, že niečo tuší?" opýtal som sa Luisa a mierne som ho pohladil po ruke.

Ružovovlasý chlapec pokrčil plecami: „Neviem, stojíme tu opretí o seba ako dva holuby na streche, takže je to možné."

Následne sa na moment odmlčal a z ničoho nič na mňa pozrel: „Keď už sme pri tom, chcel som sa ťa vlastne opýtať, či chceš, aby sme náš vzťah skrývali pred triedou. Vieš, že ja nemám vôbec žiadny problém to dávať najavo a bozkávať ťa kľudne aj v strede hodiny ale.. Poznám ťa, viem, že ty nie si ako ja a pochopim, ak to chceš skrývať."

Zamyslel som sa. Bol som si istý, že moja rodina to nesmie zistiť, ale keď som nad tým tak uvažoval, trieda mi bola celkom ukradnutá: „Neviem. Asi to nechcem úplne priamo dávať najavo uprostred triedy, že sme spolu, ale ak na to prídu, nebude mi to vadiť. Vlastne... kým sa to nedostane k mojej rodine, je mi asi celkom jedno, kto to vie."

„Okay, to sa mi pozdáva," odpovedal Luis s úsmevom, obzrel sa okolo seba, či sa niekto nedíva priamo našim smerom a následne mi venoval bozk na líce. Šťastne som sa naňho usmial a rukou som mu prešiel cez jeho perfektné hebučké vlasy.

Práve som chcel navrhnúť, či nezájdeme do bufetu, keď sa pred nami akoby odnikadiaľ zjavila Cleo. Na prvý pohľad vyzerala upravene ako vždy, úzke džinsy, crop top siahajúci tak akurát po začiatok nohavíc, tvár jemné nalíčená, blonďavé vlasy zopnuté v dvoch copoch.

No keď sa na ňu človek pozrel bližšie, mohol si všimnúť, ako strašne sa červená, ako má napriek úsmevu v očiach nervozitu, ako jej kvapôčka potu steká po čele. V sekunde ako som ju zbadal, tiež do mňa tiež vstúpil nával nervozity. Nehovoril som s ňou od toho, čo sa udialo na ich izbe na výlete a úprimne, rozhovor s ňou ma celkom desil.

„Ahojte," pozdravila nás Cleo a podišla k nám bližšie.

„Čus," pozdravil ju Luis s úsmevom, no prižmúrenými očami si ju mierne premeriaval.

„Ahoj, Cleo," odzdravil som jej, snažiac sa znieť aspoň trochu prirodzene, „potrebuješ niečo?"

„No, len," Cleo sa mierne zakoktala a prešla si rukou po tvári, „uvažovala som nad tým, či... či máš dnes poobede čas a... či by si... či by si nechcel ísť so mnou von?"

Cleo sa pozrela do zeme a očervenela ešte viac ako predtým. Zostal som stáť stuhnutý na mieste a cítil som ako rýchlo mi tlčie srdce. Pozýva ma práve na rande, alebo si len niečo namýšľam?

Našťastie som mal výbornú a pravdivú výhovorku.

„Prepáč, ale... už som dohodnutý s Luisom, že pôjdeme spolu dnes do obchodného centra, že, Luis?" rýchlo som sa pozrel na svojho priateľa a dúfal som, že ma zachráni.

Luis sa mierne uškrnul. „To hej, ale Cleo môže ísť s nami, pokiaľ chce."

„Čože?" vykríkol som a zmätene som sa pozrel na svojho priateľa. Vôbec som nechápal o čo mu ide. Mali sme mať dnes rande, keď sa to tak vlastne vezme, prvé rande. Prečo tam, sakra, pozýva našu spolužiačku, ktorá po mne pravdepodobne ide?!

Cleo na moment pozrela bokom, akoby zvažovala svoje možnosti, no napokon pozrela opäť na mňa: „Naozaj môžem ísť s vami?"

„No ja," zasekol som sa, nevediac ako sa z toho vykrútiť. Tí dvaja ma dostali do pasce, „keď chceš, prečo nie?"

„Okay," Cleo sa usmiala, pôsobiac už o trošku menej nervózne, „tak sa teda stretneme po obede pred školou?"

„Samozrejme," odpovedal Luis, neprestávajúc sa šibalsky usmievať, bez toho, aby mi dal šancu hocijako reagovať.

„Super, tak... sa zatiaľ majte," Cleo sa na nás naposledy usmiala a následne sa vybrala naspäť do triedy.

„Čo to, sakra, robíš?" vykríkol som na Luisa v tej chvíli ako blondínka zmizla vo dverách od triedy.

Chlapec sa oprel o radiátor so spokojným úsmevom: „Čo asi, vymýšľam kompromisy."

„Ale," nervózne som preglgol, „vieš, že si na naše rande práve pozval dievča, ktoré je pravdepodobne do mňa?"

„Ja viem," Luis sa opäť šibalsky uškrnul, modré oči mu iskrili, „a práve v tom je tá sranda."

„Niekedy ma skutočne desíš," uchechtol som sa, „Chúďa Cleo, nemôžeš ju takto týrať."

Keď som to vyslovil, mierne som sa začervenal. Aj keď mi z toho bolo trochu blbo, trošku mi celá tá situácia lichotila. Keby mi niekto pred pár mesiacmi povedal, že budem s niekým chodiť a zároveň po mne niekto ďalší pôjde, jednoznačne by som mu to neveril. No stalo sa tak.

Luis opäť pokrčil plecami. „A čo? Aj tak by sa to raz musela dozvedieť. Takto to bude aspoň zábavnejšie."

„Ako myslíš," tiež som sa mierne zasmial a opäť som prešiel Luisovi po ruke. Nemal som poňatia ako dnešný deň skončí, no vedel som, že ma čaká veľmi bláznivé poobedie.