Monču som usadila do kuchyne, kým som si dopriala sprchu a ledva som sa po schodoch doteperila dolu k nej. Keby tu nebola, s veľkou pravdepodobnosťou by som bola dávno zaliezla do postele a spod prikrývky by mi vytŕčal už len nos. Čaptavým krokom prechádzam ku kanvici, kde zovrela voda a zalejem jej kávu.

Malá Dianka vypľuje cumeľ a pýta sa von na ruky. „Táto malá potvorka nespí ani desať minút a už je hore," komentuje a vyberie ju, „vyzeráš hrozne, ségra. Fakt si bola behať s Dávidom?" zabáva sa na môj úkor, škodoradosťou sa vyznačujeme obe.

Sadnem si na barovú stoličku a prezerám si svoje nohy posiate pľuzgiermi. „S ním? Veď ten magor mi ušiel a ja som potom len bežala dokolečka ako taká krava," posťažujem sa jej a ona sa opäť schuti a od srdca zasmeje.

„Veď aj si krava. Sa nemôžeš porovnávať s dvadsaťročným faganom, ktorému ešte po brade tečie mlieko," nešetrí ma a preloží si Dianku na prsia, aby ju mohla nakŕmiť a zatvoriť jej tak aj ústa, aby nás nemohla vyrušovať v klebetení.

„Zas až taký mladý nie je," zamračím sa, „to by si vedela, keby si sa silou mocou nesnažila predstierať, že on a Klára neexistujú." Viem, že mi to nebude nič platné, ale predsa sa znovu vrátim k tejto tabu téme.

Dianka už pokojne žmolí rúčkami látkovú plienku, ktorú si prehodila cez plece, za to Monča vytvorí grimasu, ako keby ju do zadku bodla osa. „Pre mňa neexistujú. Už som ti vravela, že ich nevnímam ako rodinu. Nerozčuľuj ma ešte aj ty, Gigi, dosť, že som musela ujsť od toho maniaka, lebo som s ním neprišla na jedno," zlovestne sa zagáni a prekrúti modrými očami.

„Ako ho napadlo kúpiť si kabriolet?" zvolám výsmešne, keďže moja sestra sa cez výstrelok svojho muža stále nepreniesla a robí z toho zbytočné ceremónie. Ja by som uvítala, keby ma Michal prekvapil a previezol by ma na takej káre.

„Prosím ťa," privrie unavene viečkami, „že vraj to bol jeho sen už od detstva. Asi mesiac už preberáme, že si vezmeme nové auto na lízing, keď sme už teraz traja, ale reč bola o väčšom a priestrannejšom, nie o tej hračkárskej haraburde, do ktorej sa nevtlačím ja so svojím veľkým zadkom a nieto ešte kočík s autosedačkou! Kde má ten debil rozum, no povedz mi?" zahlási dramaticky a metie sa, že mi je aj ľúto jej dcéry, že jej ani nedožičí poriadne sa najesť.

„Chlapi a ich autá," súhlasne vyrieknem a podporujúco pokrútim hlavou. „Povedz mu, nech sa do toho bazáru vráti a spolu vyberiete niečo, čo vám bude vyhovovať obom," navrhnem, pretože táto diskusia je pre mňa už obohraná a nebaví ma stále počúvať v kuse dokola to isté o tom, ako si Denis kúpil kabriolet bez jej súhlasu.

„A čo si myslíš, čo som mu povedala?" zvýši otrávene hlas. „Nepočúva ma a trvá si na tom, že si ho nechá. To je taký prízemný kokot, až ma z toho bolí mozog. Prisahám, že si vezmem kľúče a nechám mu to auto skĺznuť dole riekou a zahrám sa, že to bola iba nehoda," v hlave si už splieta plány. Schopná by toho bola určite. Niet pochýb o tom, že by tento plán zrealizovala. Nás dve nehodno podceňovať.

Zachovám sa ako racionálna časť jej mozgu. „Potom budete platiť za auto, ktoré ani nemáte?" nahlodám ju a vystriem si boľavé nohy, ktoré mi začínajú kysnúť. Bol mi treba beh!

Stíchne a logne si dúšok z čiernej neosladenej kávy. Vykriví pery. Už vidím, čo bude nasledovať. „Nemáš aj mlieko?" opýta sa a ja sa iba zhrozene zadívam na smer, kde stojí čierna americká chladnička, ktorá je o dobrých desať krokov ďalej. Zmorene zatvorím oči. Zabijem ju dneska.

Našľapujúc na prsty opatrne dôjdem k chladničke. „Ešte niečo si pani urodzená bude priať?" sarkasticky zanôtim, aby som jej dala pocítiť, že mi už začína liezť pekne na nervy. Mám ju veľmi rada, ale občas jej mám plné zuby. Ako každý správny súrodenec.

„Čo mám robiť, Gigi? Nechcem sa po meste prevážať v zasranom kabriolete!" zaúpie a znovu sa javí ako v detstve, keď naoko bola ona vždy tá tvrdohlavejšia a zarytejšia, ale upokojovať som ju musela vždy ja.

„Vyčisti mu poriadne žalúdok a povedz, že nebude kefovačka. Na chlapov to zaberá," poradím jej, aj keď pomlčím o tom, že Michal by toto práveže vzal ako darček a nie ako trest.

Vytiahnem z mrazničky vrecko so zamrazeným ľadom a položím si ho na členky. Som úplne grogy. „Už som mu hrozila aj tým, ale on neustále omieľa, že o to autíčko prišiel a že to má pre neho nejakú sentimentálnu hodnotu, a podobné sračky," zhrnie to a dáva Dianku odgrgnúť na plienku prehodenú cez plece.

„Tak ja už neviem," vyslovím vyčerpane. „Podľa mňa by si ho mala nechať sa vyblázniť, veď ty svoje auto máš, a keď zistí, že to auto stojí za hovno, pôjde ho vrátiť aj on sám," presviedčam ju, aj keď sama vôbec nie som presvedčená o svojich slovách. Denis je od prírody narcis. Takým autom by nepohrdol žiaden chlap.

„A keď si na neho naláka nejakú frndu?" zhrozene jej dopne v tejto chvíli. „Nie, to auto musí isť rozhodne preč. Tak či onak dosiahnem svoje," zahlási rezolútne, nepripúšťajúc si inú možnosť, ako svoje víťazstvo.

„Želám ti veľa šťastia," podporím ju a ďalšiu hodinu a pol počúvam jej výlevy, keď sa popritom presunieme do môjho salónu a urobím jej ešte aj nechty. Zasmradí mi celý priestor, keď sa Dianka pokaká a plienku odhodí do odpadkového koša, ktorý slúži na odhadzovanie mojich nechtových pomôcok.

Po dlhých hodinách ležím vo svojej posteli. Napíšem Dávidovi správu, v ktorej ho poriadne spucujem a ten malý smrad mi iba odpíše, že sa teší na ďalší beh.

Mončin príchod bol dobrý aspoň na to, že som prestala myslieť na podliaka Dušana. Teraz ho mám v hrsti. Bude ma prosiť na nohách, aby som mame nič nepovedala. Je super držať v rukách opraty. Nebudem tvrdiť, že sa v tom nevyžívam. Aj keď mi je otázne, čo som na ňom kedy videla.

Prihlásim sa na diskusné fórum. V posledných dňoch som na tajného Pinota príliš nepomyslela. Ale predsa má pre mňa celkom nepochopiteľne niečo do seba. Obzvlášť kvôli tomu, že chlapi ma nikdy nepriťahovali skrz písmená. Najprv som potrebovala vidieť tvár. Je dosť možné, že je to nejaký hnusný a upotený kamionista s riedkymi vlasmi.

PinotNoirD.: Najväčšie klišé vo filmoch a knihách. Si iná ako ženy pred tebou. A v čom konkrétne?

AgátaNazuch: Tu je najkrajší výhľad na mesto. Pozri sa na tie hviezdy, keď sa na ne budeš dlho zasnene pozerať, vážne sa ti... nesplnia žiadne želania :)

PinotNoirD.: Po sexe si na seba musíš obliecť moju košeľu, ktorá ti bude aspoň o také tri-štyri čísla väčšia, pretože očividne som ja obor a z nejakého dôvodu mi sedia nadrozmerné košele, hoci som od teba iba asi o takých sedem centimetrov vyšší ;)

AgátaNazuch: Stretneme sa náhodou na ulici, niečo ti spadne, ja si kľuknem a podám ti to. Bum. Nami obomi prejde neurčitý výboj, dotkneme sa končekmi svojich prstov a nastane asi dvojminútové ticho, kedy si pozeráme do očí a usmievame sa ako nepríčetní. No je to romantické a tak sa usmievame ďalej.

PinotNoirD.: Ja som grázel, ktorý strieda ženy ako ponožky a potom prídeš ty, tá pravá, tá dokonalá, tá, ktorá dokáže zmeniť sukničkára a priviazať si ho k svojej sukni. Pobláznený tebou zrazu vidím len a len... TEBA ♥

AgátaNazuch: A ja som konečne šťastná, pretože z malého a ukrivdeného dievčatka s okuliarmi a strojčekom sa konečne stala krásna labuť, ktorú si všimol najpopulárnejší chlapec v celom šírom okolí. Jedna premena vizáže a už sme najšťastnejší na svete.

PinotNoirD.: Lenže sme iba najlepší kamaráti a nič k sebe necítime. Máme sa len úprimne radi a chováme sa k sebe ako dve nadržané fretky, ale to iba preto, že sme takí vynikajúci priatelia :)

AgátaNazuch: A potom spadnem a udriem si nohu. Vytkla som si členok, zahráš sa na Rómea a vezmeš ma do náručia. Budeš ma držať silno, srdce ti bude tĺcť ako opreteky a tvoje myšlienky budú hriešne, no zachováš sa ako džentleman.

PinotNoirD.: Pohádame sa. Tebe sa nepáči moje dievča (mne sa tiež nepáči, ale nepriznám si to, lebo som... debil), a tak ideš na párty, opiješ sa do nemoty a moje číslo je jediné, na ktoré barman zavolá, keď náhodou necháš svoj telefón položený na bare. Zo šedej myšky sa razom stáva búrlivá rebelka, ktorá predvádza druhým striptíz a potom sa čuduje, že ju ten motorkár obťažuje. Ona sa, samozrejme, nedokáže brániť, a presne v tom momente... Rómeo záchranca! V ten správny okamih sa zjaví na scéne a našu šedú myšku ochráni a tomu chuligánovi venuje nakladačku.

AgátaNazuch: Zrazu sedíme sami dvaja, prikladám ti na ruku mrazený hrášok, tvoje hánky sú zakrvavené, a obaja sme ticho. Prehovoríme naraz, trápne sa zasmejeme a ty ma pustíš k slovu, lebo si čo? Džentleman!

PinotNoirD.: Priznám sa ti, že som sa so svojou frajerkou rozišiel. Nebolo to ono. Nefungovalo by nám to. Mám rád niekoho iného.

AgátaNazuch: Posmutniem, v tej mojej hlúpučkej hlave si splietam scenáre, že máš už ďalšiu a že si mňa nikdy nevšimneš.

PinotNoirD.: Priblížim sa k tebe. Chytím ťa za ruky. Znovu ten intenzívny pohľad. Mierne sa nakloním. Ty privrieš nesmelo oči. Študujem ťa výrazom. Priam nedýcham. Sledujem tvoje pery. Mimovoľne ich špúliš. Už to nevydržím. Pobozkám ťa. Bozkávame sa asi hodinu, kým nám čašník neohlási, že je záverečná a máme sa pobrať niekam do riti...

AgátaNazuch: Film sa končí, my sme šťastní a stovky ľudí odchádzajú z kín s depkou, pretože takí chlapi neexistujú a všetko je to len nechutné klišé, z ktorého sa mi prevracia žalúdok.

PinotNoirD.: Chceš povedať, že ako žena netúžiš po niečom takom?

AgátaNazuch: Nie. Nehovor, že by si chcel, aby sme mali takýto príbeh :p

PinotNoirD.: Svoju košeľu ti nepožičiam, nechám ťa ísť po svojich a pozerať sa budem, ale z diaľky... My dvaja by sme nemohli byť nikdy klišé. Budeme mať vlastnú story.

AgátaNazuch: Môžem povedať, že si mi nahnal trochu hrôzu?

PinotNoirD.: Dobrý začiatok, nie? Originálna lovestory ;)