Má na sebe oblečený čierny oblek. Hľadí na svoj odraz v zrkadle a v dome je nezvyčajný ruch. Ocko vykrikuje po mame a hľadá svoju kravatu. Nevie ju nikde nájsť a obviňuje ju z toho, že mu ju včera nepripravila. V poslednom čase na ňu kričí dosť často. Nemôže to vystáť. Neznesie, ako na ňu nadáva, a preto si zapcháva uši rukami.

Potichu si spieva. Prižmúri oči a snaží sa ignorovať, ako ho z tej nepríjemnej košele škriabe celé telo. Lepí sa mu na spotenú kožu. Vonku na oblohe už svieti ostré slnko. Je z toho nesvoj. Má chuť zvresknúť a zavrieť sa do maminho šatníka. Tam je príjemná tma. Nevadí mu byť osamote.

Za malú chvíľu sa ocitne medzi ľuďmi, ktorých nepozná. Samí neznámi. Cez nachýlené dvere dnu do jeho izby nakukne mamina hlava. Vidí ju v zrkadle. Otočí sa na ňu. Nepočul, čo mu hovorila. Unavene privrie viečkami. Prikročí k nemu v čiernych šatách a sklopí mu ruky dole z jeho uší.

„Pýtala som sa, či už si pripravený?" kľukne si k nemu a prívetivo sa na neho usmeje. Oči má vyplakané, ale pred ním predstiera, že sa nič nedeje.

Aj včera večer počul krik z ich spálne. Otec bol hlasitý a mama ho prosila, aby bol tichšie, aby ho nevzbudili. Nasledoval buchot. Až ho v posteli myklo a musel sa ísť na vlastné oči presvedčiť, čo sa to v ich spálni deje.

Ani jeden z nich si ich nevšimol. Dvere neboli úplne zatvorené, a tak jedným očkom nakukol cez škáru. Div nevykríkol, keď zbadal, ako otec na mame leží, zapcháva jej ústa a zvláštne sa nad ňou pohyboval. Dával jej facky a pritom nezvyčajne vzdychal. Snažil sa všímať si viac mamu.

Pozoroval jej tvár. Plakala potichu. Zrak upierala kamsi dohora. Bol si istý, že ho nevidí, aj keď pohľady sa im párkrát stretli. Nebránila sa voči ničomu, čo jej otec robil. Triasla sa. Ak zavzlykala hlasnejšie, on jej spakruky strelil zaucho. Počas toho ju počastoval rôznymi nadávkami.

Už sa na to nemohol dlhšie pozerať. Nechápal, čo sa tam dialo a nevedel ani to, či je takáto vec u rodičov bežná. Mal iba osem rokov. Vzťahy mu príliš veľa nehovorili. Nikdy k nikomu zo svojej triedy nepocítil náklonnosť a rodičov svojich spolužiakov zvykol zazrieť držať sa za ruky alebo pri výmene krátkeho bozku. A teraz bol svedkom, ako otec mamu bije a uráža ju a ona pritom len ležala a nenamietala.

Vrátil sa do svojej izby. Svetlo si nezapol. Sadol si na posteľ a snažil sa myslieť na niečo iné. Myšlienky sa mu však vždy vrátili k obrázku, ktorý zazrel v manželskej spálni svojich rodičov. Keď na návštevu prídu mamine kamarátky, hovorí pred nimi, že s ockom to bola láska na prvý pohľad.

Pýši sa pred nimi prsteňmi, ktoré jej nakúpil. Básni o ňom. Tvrdí pred nimi, že je to najlepšie, čo ju mohlo postretnúť. Prečo by niečo také vravela, keby to nemyslela vážne? On sám si nedokáže predstaviť, že sa naučí takto milovať. Láska mu nič nehovorí. Je to pre neho dosť zvláštne pomenovanie.

V škole sa učia o konkrétnych a abstraktných podstatných menách. Slovo bicykel je konkrétne. Dá sa chytiť. Nemá problém s významom tohto slova, no keď sa povie láska, cíti sa ako ten najväčší hlupák na svete. Z učebníc sa o nej veľa nedozvedel. Ibaže každý o nej hovorí po svojom.

Pre mamu je láskou jej života otec, ktorý ju mláti a ubližuje jej. Má sa teda naučiť vnímať lásku podobným spôsobom ako oni dvaja? Podedil to po nich? Je ich synom, občas sa ale cíti prázdne. Pozerá sa na tváre svojich blízkych, no je to ako pozerať sa na kamene na zemi. Prídu mu cudzí. On si príde, že si ani nepatrí.

Je cudzincom vo vlastnom tele a pri vlastnej rodine. Je z toho zmätený. Na druhú stranu je tiež aj presvedčený o tom, že sa nikto nesmie dozvedieť o jeho pocitoch. Nepáčilo by sa im, ako premýšľa. Ešte sa mu nepodarilo stretnúť niekoho, kto má podobné myšlienky. To znamená, že si ich pred svetom musí starostlivo chrániť.

„Obuj sa a pôjdeme," povie ešte mama a pobozká ho na líce. Je zvláštne po tej včerajšej noci hľadieť jej do očí. Čosi mu nahovára, že vie o tom, že tam v noci bol. Nedarí sa mu čítať emócie, asi si to len namýšľa.

Splní jej pokyny. Sadne si na pohovku a čaká, kým sa vychystajú. Otec si znovu nájde niečo, čo by mame mohol vytknúť. O niekoľko minút už sedia v aute. On vzadu, mama a otec sa rozprávajú, akoby sa nič nebolo stalo.

Vystúpia na cintoríne. V diaľke už stojí veľká kopa ľudí. S mamou ostávajú sedieť v aute dvaja, lebo otec vystúpi a vyberá z kufra veniec. „Prosím ťa, tvár sa smutne. Umrela starká," otočí sa k nemu mama a nežne ho poprosí. Vyvalí na ňu očami. Prikývne. Hoci smútok z babičkinej smrti neprežíva.

Aj tak ju nemal veľmi v láske. Neustále ho napomínala. Je rád, že už od nej bude konečne pokoj. Možno by sa mal teraz zamerať na otca. Podľa mamy je toto láska, ale on si to nemyslí. Otec musí zmiznúť presne ako stará mama. Jemu k tomu dopomôže.

Krútim hlavou do tónov lascívnej hudby. V bare vládne prítmie. Sedím pri svojom víne, vyberiem si malé zrkadielko. Skontrolujem si líčenie, rúž a zuby, ak by sa mi tam náhodou zachytili zvyšky z obeda. Olizujem si zvodne pery, som napätá a pozerám sa po všetkých rohoch tejto otvorenej miestnosti.

Mužom tváre presvetľujú neónové svetlomety. Vlastne sú to iba ich siluety a tiene, ktoré vidím, pretože tu vládne nekonečné šero a atmosféra je o to vzrušujúcejšia. Otočím sa k otvorenému parketu. Stojí na ňom mnoho žien a chlapov. Zrak mi padne na jednu dvojicu.

Nečelia si pohľadmi. Dokonca sa ani nedotýkajú. Delí ich aspoň desaťcentimetrová medzera. Tá cundra v štekloch na pätnásťcentimetrových opätkoch s platformou zvodne pohupuje bokmi. On mieri svojimi dlaňami k jej obrysom, avšak vždy sa uzemní a nosom sa jej jemne obtrie o krk. Strasie ma a šupnem do seba na ex panáka vodky.

Privriem oči a je to ako by sa svojím strniskom prihováral mne. Koža na zátylku mi zabrní. Teplo sa mi ovinie okolo tela a slastne ho stisne v opojení. Sledujem tých dvoch ako v tranze. Za uplynulých päť minút sa ani raz nedotkli. Doťahujú sa.

Krúži až dole. Krúti zadkom, natriasa ním a vo svojom sebavedomom pohybe nedá znať, či má o neho skutočný záujem. Pôsobí dojmom, že si ho ani nevšimla. On je svalnatý. Vysoký. Neskutočne dobre stavaný. A i z tejto diaľky vidím, ako mu tvrdne.

PinotNoirD.: Z toho nič nebude. Ona je príliš zahľadená do seba.

Vo vrecku mi zavibruje mobil. Zaklipkám očami a capnem si rukou po čele. Dokelu, normálne mi číta myšlienky! Porozhliadam sa. Ovievam sa rukou, na čašníka lusknem prstami, aby mi dolial.

AgátaNazuch: Kde si?

Ihneď mu vyťukám odpoveď, pretože očividne má chuť hrať sa so mnou na skrývačku a mne to, bohvieprečo, imponuje. Neviem, či som sem prišla dnes večer loviť alebo si skôr prajem, aby ulovil on mňa. Je ťažké vyznať sa v tom, čo teraz robím, lebo ešte nikdy som nedala chlapovi zelenú bez toho, že by som ho najprv videla.

PinotNoirD.: Tu, ako sme sa dohodli. Mimochodom, vyzeráš nádherne. Dávaj si pozor, od koho si berieš drinky. Dohodnime sa, že dnes budeš piť na môj účet. Všetko, čo k tebe príde, je odo mňa ;)

AgátaNazuch: Dofrasa, nenapínaj ma! Nevydržím tu sedieť, ak sa mi neukážeš.

PinotNoirD.: Povedal som, že ak ma nenájdeš, ja sám sa ti neukážem.

To je blbec. Som vytočená. Vstanem a predieram sa na tanečný parket. Som nervózna z toho, že ma pozoruje a ja nemám ani šajnu, o koho sa jedná. Ešte nie som dostatočne opitá na to, aby som si k sebe obrátila tvár každého chlapa a vyzvala ho k slovu s otázkou, či sa náhodou nevolá PinotNoir.

AgátaNazuch: Je nespravodlivé poslať ma hľadať ťa, keď nemám žiadne indície.

PinotNoirD.: Hľadaj chlapa, pre ktorého si to najlepšie, čo ho kedy postretlo.

AgátaNazuch: Haha, veľmi vtipné.

Prekrútim očami. Došľaka! Čo ak je to nejaké hlúpe decko, ktoré si zo mňa takto nechutne strieľa? Pokojne to môže byť aj nejaký nevyzretý fagan, ktorý vo svojej izbe pravidelne onanuje a na tvári sa mu pýšia hnisavé jebáky. Som neskutočne sprostá!

Nechala som sa napáliť. Najsmutnejšie je, že som sa cítila dôležito. Teraz som maximálne na smiech. Naletela som akýmsi bifľošom, ktorí sa k ženskej dostanú jedine počas prehliadok u svojej všeobecnej lekárky.

Sklamane zvesím plecia. Zanadávam a zatackám sa na svojich opätkoch, ktoré nie sú ani zďaleka také vysoké, ako mala tá cundra. Už sa vidím na zadku, keď ma vtom zachytia cudzie ruky. Obratne a reflexne ma podržia za boky.

„Ahoj," pozdraví ma Denis a pobavene sa zasmeje. Zdvihnem k nemu zamyslene hlavu a prekrútim očami. „Vybozkávať podlahu im tu za to nemusíš," doberá si ma a držiac ma stále za pás sa mu podarí dovliecť ma naspäť k baru.

„Čo tu ty hľadáš?" vychrstnem obviňujúco. „Takéto miesto nie je ani zďaleka pre ženatých mužov!" vytmavím mu a zvýšim hlas, aby som prehlušila otravné techno.

Pobavene sa zasmeje a potrasie hlavou. „A pre vydaté ženy áno?"

„Tu hovoríme o tebe!" správam sa urazene. „Okrem toho, Monča je z teba na prášky a potom som na prášky ja z nej. Ako ťa, došľaka, mohlo napadnúť kúpiť si poondiaty kabriolet?" vyzvem ho s nepochopením pre tú frajerinu, ktorú si zaobstaral.

„Nezačínaj s tým zase aj ty," unavene odrapoce a posadí sa vedľa mňa. Celý večer sa spolu bavíme, nepoviem mu skutočný dôvod, pre ktorý som sem prišla a keď odíde na záchod, príde mi ďalšia správa.

PinotNoirD.: Ja nežartujem. Vymyslím spôsob, ako by sme sa mohli stretnúť a nevidieť sa.