Navštevuje ma pravidelne každú noc. Nemám ani šajnu, ako vyzerá. O to viac ma láka pokušenie. Teraz sa sústredím na niečo iné. Vychutnám si tú pomstu, ktorú dnes Dušanovi uštedrím. Sedím u mamy, prekonala som sa, a aj keď nemáme najlepší vzťah, tomu špinavcovi to neprejde. Nebude ich vodiť obe za nos.

„S Dušanom ti to ide ako?" začnem diskusiu, lebo ako som očakávala, nemáme si čo povedať a na trápne zdvorilostné obkecávanie dnes nemám náladu.

Zaleje kvetiny na parapetnej doske. Mimovoľne jej šklbne kútikmi. Už vidím, ako ju to bude bolieť. „Je to úplný gavalier, Agátka. Netlačí na mňa a správa sa ku mne pekne. Bola som dlho po nevere tvojho otca zatrpknutá, ale Dušan je správny chlap," povie rozhodne, dokonale očarená predstieraným šarmom toho prašivca.

Ovládam sa, aby som neprekrútila očami, pretože potom si bude myslieť, že som proti Dušanovi kvôli tomu, že jej to neprajem. „Musím ti o ňom niečo povedať. A varujem ťa, že sa ti to nebude páčiť," nechodím okolo horúcej kaše a zastanem si blízko k nej. Mlčky stojí a vykriví pery. „Ja a Dušan sa poznáme už dlho. Keď minule spomínal, či náhodou neučil na výške, kam som chodila, tak áno, bolo to tak. Lenže my dvaja sme nemali iba vzťah založený na princípe vzťah učiteľ," naznačím jej a ona od samých jedov prevrhne kvetináč s orchideou dolu na zem. Po práve čisto umytej podlahe sa rozvalí hlina i voda súčasne.

„Nechápem, kde som pri tvojej výchove urobila chybu, Agáta," cekne podráždene skrz zuby, otočí sa a zamieri do kúpeľne po handru. Nuž, ani na malú chvíľu som nezapochybovala o tom, že mi neuverí.

Som neodbytná. Nenechám sa zastaviť tým, že som ju vykoľajila. Potrebuje počuť, čo sa medzi nami pred rokmi stalo. Nech si sama urobí obrázok o tom, aký neskutočne veľký džentleman je z neho. „V tom čase mohol mať okolo štyridsiatky, pokukovala som po ňom, nebudem predstierať, že sa mi nepáčil," pokračujem a ona zatiaľ upratuje zo zeme spôsobený neporiadok. Nevraživo zdvihne pohľad k mojej osobe, no zanedlho sa vráti k utieraniu podlahy. „Obzerala som si ho, nemyslela som si, že sa nechá zmotať, ale raz ma po prednáške zavolal ku svojej katedre a povedal mi, aby som prišla po vyučovaní za ním. Poslúchla som ho. Čakal na mňa pri svojom stole, ponúkol mi miesto na gauči a nenápadne si ku mne prisadol. Ponúkol mi whisky, jeho reči začínali byť dráždivejšie, dotkol sa ma," opisujem jej naše prvé intímne stretnutie.

Zrúkne po mne a šmarí handru do kúta. „Mlč! Už nič nehovor, nie som na to zvedavá!" nepripúšťa si moje slová.

„Akiste si vieš predstaviť, čo nasledovalo o malú chvíľu. Nebudem zachádzať do detailov," pokračujem aj napriek tomu, že je zjavne rozzúrená. „Mal obrúčku, lenže ja som bola slobodná a nevadilo mi, že spolu máme iba tajnú aférku. Problém nastal, keď ma vymenil za inú. Odstrihol ma, odmietal a namiesto toho obšťastňoval svoje ďalšie študentky. Zničila som mu auto, ale nezašla som ďalej a nepovedala jeho manželke o tom, že ju podvádza," dokončím a odtieň v jej tvári naberá červenú farbu.

Vyhodí rukami do vzduchu, jej nevraživosť ku mne je v tomto momente mimoriadne očividná. Bola som si vedomá, že ma nebude za túto historku vychvaľovať do nebies. Odjakživa mala problém stotožniť sa s mojím spôsobom žitia. Kým som sa nevydala za Michala, nenávidela moje týždenné striedanie partnerov.

„O čo ti ide? Povedz, načo mi to teraz hovoríš? Vadí ti, že som po smrti tvojho prašivého otca konečne šťastná?" hlas sa jej ubolene láme, posadí sa porazenecky na stoličku a nahlas plače.

Vzdychnem si. Nemáme najlepšie vzťahy, tiež som ju však ani nechcela priviesť do takéhoto neutešeného stavu. „Nie. Mlčala som kvôli tebe. Nemala som v úmysle hovoriť ti o tom, ale Dušan je prasa. Nedávno sa ozval aj Kláre, oni dvaja sa poznajú a pozval ju na rande," vysvetľujem jej zmierlivo. Tónom, ktorý by som použila aj pri vlastnom dieťati. „Nedovolím, aby sa zahrával s vami dvomi. Keby som naďalej bola ticho, nebolo by to ešte horšie?"

„Takže mi hovoríš, že ma podvádza?" stále jej to úplne nedochádza. Javí sa tak zraniteľne. Vo všeobecnosti musí byť náročné uveriť chlapovi a zistiť, že je presne rovnaký podliak, ako manžel, ktorého ste znenávideli.

„Ja si myslím, že áno," pritakám priamočiaro. Nemá cenu tĺcť jej do hlavy rozprávky. Dušan rozhodne nebol tá najsprávnejšia voľba pre odrazový mostík po otcovi. Nechápem, ako môže mať mama taký zlý odhad. „Na tvojom mieste sa ho na to spýtam. Zaslúžiš si poznať odpovede, a ak hrá na dve strany, potom som toho názoru, že si zaslúžiš niekoho lepšieho."

„Tebe vážne nevadilo mať pomer so ženatým chlapom?" vráti sa k môjmu priznaniu, v hlase sa jej mihne odsúdenie. Mama je prostoreká žena. Manželstvo je pre ňu akási posvätná formulka.

„Bola som mladá," vykrúcam sa. Na dnes už stačilo otvorených priznaní. Určite sa jej nehodlám zveriť s tým, že ja svojho manželka aktuálne podvádzam tiež. „Svoje chyby neodčiníme. Nemyslela som hlavou."

„Milovala si ho?" neprestáva sa v tom vŕtať. Klasická mama. Všetko musí mať dopodrobna opísané a zodpovedané. „A prečo si mi o tom nič nepovedala už skôr?"

„Vedela som, že ma za to odsúdiš. Načo by som ti o tom hovorila?" neprikrášľujem svoju odpoveď. Kvôli tomu som si k nej nevybudovala hlbšie puto, otec akceptoval moje pravé ja. Pre iných bol zrejme príšerný človek, ale ja sama za seba môžem povedať iba to, že som ho zbožňovala. Patril k mojim najobľúbenejším ľuďom na svete.

„Mohli sme ho udať. Zneužíval situáciu," zatrpknuto precedí skrz zuby, prekrývajúc svoju zlosť. Teraz sa bude snažiť zo všetkých síl upokojiť. Pomlčím o tom, že zneužívanie situácie bolo obojstranné. V tomto príbehu by som len ťažko mohla byť považovaná za obeť. Vychutnávala som si, keď mi jazykom prechádzal po klitorise. O tom pred mamou z pochopiteľných dôvodov pomlčím.

„Bolo to dávno. Ten chlap ma nezaujíma, ale ide mi o teba," prihovorím sa jej súcitne. „Nepotrebuješ vo svojom živote takého človeka," presviedčam ju povzbudivo. Ako ju poznám, po tejto príhode zanevrie na mužov. V tomto sú si s Klárou podobné. Vo všeobecnosti majú rozdielny názor na všetko, pokiaľ sa jedná o vzťahy, na tomto fronte sú zaryté puritánky. Hm, zrejme mal otec svoj typ.

„Mala som ho fakt rada, vieš. Mám už svoj vek, nechce sa mi znovu hľadať," zraniteľne si ma k sebe pustí a napodiv jej rozumiem. Sme diametrálne odlišné. Ak by sa v budúcnosti Michalovi niečo stalo, smútila by som, ale určite by som z toho neurobila pietny celoživotný memoriál.

„Hlavne to nevzdávaj."

Rozlúčime sa až po hodine. Ubezpečovala ma, že už je v poriadku. Musí sa pripraviť na rozhovor s ním. Som rada za mamu aj za seba. Dlho premlčaná pomsta sa mi vydarila. Dušan ani len nevedel, do čoho sa namotal a teraz sa pekne krásne uškvarí zaživa. Koľká to zhoda náhod, že si práve chcel vrznúť s mojou macochou.

Bolo by to krásne uzatvorenie kruhu. Najprv ja, potom mama a neskôr by sa pod neho dostala aj roky neuspokojená Klára. To je vážne k neuvereniu.

Vrátim sa domov a napustím si vaňu. Hlavu mám opretú o okraj, červené víno položené blízko mňa a o pár sekúnd ma zaplní celé jeho telo. Má pevný hrudník, pracuje na sebe, ale nie je to taký ten klasický pekáč buchiet. Pravdepodobne sa mu na bruchu iba začínajú rysovať tehličky.

Roztvorím nohy a zakrátko spolu splynieme. Držím si ho tesne pri sebe. Hryziem mu do pleca. On mi pachtí do ucha. A svet je skurvene krásny

*****

Na druhý deň ráno sa chystám do mesta. Nepotrebujem viac chodiť autobusom, mám stopercentnú a dokonalú pozornosť. Už si ju viac nemusím vynucovať. Ktosi ma vidí. Nielen to, on vidí jedine a len mňa!

Vyškieram sa nepríčetne, neprítomne sa blížim k svojmu autu, keď mi vtom na líci pristane tvrdé zaucho. Celá zmeraviem a srdce sa mi rozbúši. Vzhliadnem hore a pred sebou zbadám rozčerteného Dušana. Z úst mu prskajú sliny, keď na mňa vybľakuje. „Ty skurvená filcka! Ako si sa opovážila!" rozbesní sa, nestačím sa brániť, už ma ťahá za vlasy a hodí na zem. Pád mi vyrazí dych. Posadí sa na mňa a udiera ma päsťami do tváre, no nečakane ho ktosi uzemní.

Tresne mu niečím o hlavu a Dušan odkväcne nevládne na moje telo. Zhrozene ležím na zemi, pozerajúc sa do tváre svojmu záchrancovi. „Denis?" zachrapčím, keď mi podáva ruku a pomáha mi zdvihnúť sa na nohy.

„Si v poriadku?" Nežne si ma prezerá a prikladá mi prst na krvavú peru.

Detský plač. Usedavý. Rezonuje celou chodbou. Malé bábätko je hladné. Pýta si mlieko. Volá k sebe svoju matku. Ako sa k nemu dostanem? On ma pri sebe potrebuje. Otca už nemá, ale ja stále žijem. Musím sa o neho postarať.

„Takže povieme, že vás zmanipuloval. Trpeli ste depresiou, cítili ste sa sama," vykladá mi právnik, počúvam ho iba na pol ucha. Ten plač je čoraz bližšie.

Otáčam sa hlavou po miestnosti. Hlások sa mi zarýva do mozgu. Žiada moju pomoc. „Počujete to? Je to moje dieťa. Prineste mi ho, prosím," požiadam ho a chlap na mňa iba zarazene čučí.

„O akom plači to hovoríte? Nie je tu žiadne dieťa," presviedča ma. Takže už aj on je na ich strane? Môžem tu vôbec ešte niekomu veriť? Spikli sa proti mne.

„Moje dieťa! Prineste mi moje dieťa!" zdôrazním a postavím sa. Začnem trieskať päsťami o dvere. „Kde ste dali moje dieťa? Potrebujem ho nakŕmiť, prineste mi ho!" žiadam ich a búcham rukami, až kým mi z nich nezačne tiecť bordová červeň.