Chcela to povedať, chcela to vykríknuť, no vôbec nevedela, kde začať. Odrazu toho bolo tak veľa, až sa jej zakrútila hlava.

,,Hovorí ti to niečo?“ spýtala sa jej Lina.

,,A-áno,“ prikývla Rhea a jej hlas znel zachrípnuto, keďže už hodnú chvíľu nič nepovedala.

,,Jessie Ewersová a jej brat,“ doplnil ju Cinder, ,,my sme ich mali...“

,,Cinder, vtedy v tom libériu...“ Rhea nevedela, čo povedať skôr. Obrátila sa na Cindera, ktorý jediný vedel, o čom hovorí. ,,Ten zvitok, spomínaš si? Kliatba Krvavého mesiaca! To musí byť ono! Tí vlci, čo si vtedy videl a Jessie s bratom a...“

,,Áno, áno,“ Cinderovi horela tvár červeňou, od toho, ako sa sústredil, ,,určite to bola Zaklínačka, kto poslal Line ten odkaz!“

,,Zaklínačka?“ ozval sa po prvý raz Clive. ,,Myslíš Lyriu Quartu?“

Rhea sa na chvíľu zarazila. O Lyrii Querte hovoril predsa aj Temný pán! Celé jej to zrazu dávalo zmysel.

,,Áno!“ pritakala. ,,Presne tá,“

,,Počkať, poďme pekne poporiadku,“ prerušila ich Ana, ,,čože je to za ženu tá Zaklínačka?“

Rhea na chvíľu zneistela. Nebola zvyknutá na toľko zvedavých pohľadov. Napokon sa však premohla a s hlbokým nádychom sa pustila do vysvetľovania.

,,Presne pred šiestimi rokmi,“ začala a pomaly sa jej vybavovali aj detaily, ,,Cinder objavil v Údolí akúsi tajnú knižnicu – nazvali sme ju libérium. Vďaka nej sme sa dozvedeli o kliatbe Krvavého mesiaca,“

,,Krvavý mesiac?“ nechápal Lee. ,,Čo to má byť?“

,,Znamená to,“ vystriedal Rheu Cinder, ,,že keď nadíde úsvit Krvavého mesiaca, temnota – teda zrejme Temný pán – zaútočí. To je tá vojna, na ktorú nás chystal. Očividne chce ovládnuť svet. Alebo sa niekomu pomstiť.“

,,Volá sa Amadeus Kabrien,“ spomenula si Rhea.

,,Kto?“ naliehala Ana.

,,Temný pán. Bol to ten malý chlapec, ktorého si vtedy videl v tom zvitku, Cinder, pamätáš? Zaklínačka ho poznala už ako malého chlapca. Asi vedela, čo sa z neho vykľuje, a tak napísala tú kliatbu. A Temný pán sa ju teraz snaží zničiť – aby mu nič nebránilo v jeho pláne. Hoci nevieme prečo, no aspoň vieme na čo sa chystá,“

,,A čoho sa tá kliatba ďalej týkala?“ vyzvedala Lina.

,,Vravela o nádeji,“ Rhea si spomínala na niektoré slová. Drobné svetlo, biela vlajka na lodnom stožiari, vlčia krv... ,,Dvaja súrodenci – Jessie a jej brat – nás zachránia. A našou povinnosťou je ochrániť ich,“

Všetci sa na Rheu dívali tak uprene, až mala pocit, že povedala niečo zlé.

,,Si si tým istá?“ ozval sa Aiden. ,,Veď ani nevieme, kde sú,“

,,A kto je vlastne tá Jessie?“ pridala sa Ana.

,,Jedno veľmi milé a odvážne dievčatko,“ odpovedala Rhea spomínajúc na deň, kedy Jessie videla naposledy. Bolo to už tak dávno, ale keď sa jej v hlave  konečne vybavila tá spomienka, zdalo sa jej to ako včera.

,,A ten jej brat? Ako sa volá?“ vyzvedala opäť Ana.

Rhea pokrútila hlavou. ,,Toho som ešte nevidela, ale celkom určite je rovnako odvážny,“

,,Počkať,“ prerušil ju Lee, ,,koľko majú rokov?“

Rhea sa zamyslela. ,,Neviem, môžu mať tak... dvanásť či trinásť,“

,,Veď sú to deti!“ zhrozil sa Lee. ,,Ako môžu zachrániť svet?“

,,Aj my sme ešte len deti, Lee,“ poznamenala Ana.

,,Vy tomu nerozumiete,“ pokrútil Cinder hlavou, ,,Zaklínačka si vybrala nás. Je to naším poslaním. Prečo by inak posielala ten odkaz po Line? Vy všetci si pamätáte na svoju minulosť,“

,,No, hej, pamätám si, čo som včera jedol,“ zahundral Lee.

,,Nie, myslím to inak. Pamätáte si, ako ste žili ešte pred tým, než ste zomreli,“

,,Ako to vieš?“ Lina prižmúrila oči.

,,Cinder vie čítať z ľudských spomienok,“ vysvetlila Rhea a vtedy jej došlo aj niečo ďalšie. Ona a oheň. Cinder a spomienky. Paolina a motýľ. Ak sú všetci ako ona, tak potom...

,,Áno, sme saramíni,“ vyhlásila, ,,a spolu s novým životom sme dostali aj kopu schopností. Sme rýchlejší, obratnejší a... lepšie vidíme.“ To by vysvetľovalo, prečo všetko videla tak jasne, aj keď boli hlboko, hlboko v lese a všade bola tma! ,,A Zaklínačka si nás vybrala, aby sme ochránili hrdinov. To znamená, že od nej sme dostali aj niečo ďalšie: pamätáme si svoju minulosť a... máme určitú tajnú schopnosť, o ktorej iní nevedia,“

Rhea čakala, že ostatní budú namietať alebo nebudú chápať, čo tým myslí, no nikto sa neozval.

Ana nakoniec pomaly prikývla. ,,Ja a Lee vieme dýchať pod vodou. Zatiaľ sme o tom nikomu nepovedali,“

Takže sa predsa len nemýlila.

,,Hej, to dáva zmysel,“ súhlasil Cinder, ,,ešte pred tým, než ste sa dostali do Údolia – utopili ste sa,“

Ane trhlo kútikom úst, akoby jej zo spomienky na deň svojej a bratovej smrti prišlo zle. ,,Áno, utopili sme sa,“ dodala.

Lee zmeravel. ,,Takže ty naozaj vidíš minulosť,“

Rhea chvíľu mlčala. Ak je to naozaj tak, ako si myslí, potom by to vysvetľovalo kopu vecí! Opäť sa chopila slova. ,,A čo vy ostatní? Určite máte tiež nejakú superschopnosť. Lina sa vie meniť na motýľa,“ dodala, aby objasnila čo tým myslí.

,,Vážne?“ Aiden sa na Linu prekvapene usmial.

,,No, nie je to nič zaujímavé,“ protestovala Lina a tvár jej zaliala červeň, ,,ale, áno, dokážem to,“ Kým stihol k tomu niekto povedať niečo ďalšie, ozval sa Cinder.

,,A Clive, kamarát! Už si spomínam! Ty máš silu! Raz-dva by si zdvihol celé Údolie,.“

Clive sa poškrabal na zátylku. ,,No, to zase nie.“

Rhea sa pousmiala. ,,A Aiden?“

Aiden sa na chvíľu zarazil, no potom zdvihol dlaň a chvíľu si ju len pozorne prezeral. Opäť sa poobzeral po ostatných. ,,No, občas sa mi podarí toto,“ Namieril dlaň na trávu.

Rhea s údivom sledovala, ako maličký trs trávy začal pomaly rásť. Bol čoraz väčší a väčší, až kým obrovské zelené steblo nebolo vyššie ako ona. Knísalo sa v miernom vánku a vyzeralo to, akoby do ich kruhu pribudla ďalšia osoba.

,,Páni!“ vyhŕkol Cinder. ,,Ty vytváraš vlastné rastliny!“

Aiden sa pousmial. ,,To nie, len im pomáham rásť,“ vysvetlil.

,,To je super,“ poznamenal Lee s očami stále upretými na obrie steblo trávy.

,,A čo ty, Rhea?“ opýtala sa Lina. ,,Čo dokážeš ty?“

Rhea na chvíľu zaváhala. Má im o tom povedať, či nie? Bol to predsa jej nápad, rozprávať o superschopnostiach. A Cinder to aj tak už vedel. Ale teraz, keď sa jej tušenie potvrdilo, už chýbalo len tak málo, aby tomu celému rozumela. Bol to dobrý pocit, že mala konečne v niečom jasno.

Ešte raz sa po všetkých šiestich poobzerala a rozhodla sa.

Zdvihla dlaň, podobne ako pred chvíľou Aiden, a sústredila sa. Sledovala očami cestičky na dlani a cítila, ako jej brnia prsty. Brneli až tak veľmi, že sa jej ruka zatriasla. Od končekov prstov jej do vnútra dlane putovala horúčava, cestičky sa rozpálili.

A vtedy jej na dlani vzbĺkol oheň.

No nebol to malý ohníček, aký čakala. Plameň, ktorý jej vystrelil z ruky mohol mať tak meter, horúca žiara zaplavila okolie a šiesti saramíni vystrašene cúvli.

Rhei sa zatmelo pred očami.

Toto nebola jej zásluha.

Prinútila oheň znovu zhasnúť a snažila sa spamätať. Akoby ju niekto opäť ovládal. Presne ako vtedy, keď... keď ju Temný pán poslal, aby zabila Jessie.

,,To je úžasné!“ zaradoval sa Lee a všetci súhlasne prikývli, no Rhea sa odrazu nemohla pohnúť.

,,Rhea, deje sa niečo?“ opýtal sa Cinder, ktorý zrejme ako jediný vedel, kedy niečo nie je v poriadku.

Mala im to povedať už skôr. ,,S Jessie som sa stretla iba preto, lebo ma Temný pán vtedy poslal ju zabiť,“ vysvetlila im.

,,On poslal teba? A zabiť ju?“ opýtal sa Aiden.

,,Áno. Ale keby ma neposlal, vôbec by som o nej nevedela,“

Cinder ju chytil za plece. ,,Rhea, ale to je predsa už dávno,“ snažil sa ju presvedčiť.

,,Nie Cinder, nerozumieš mi,“ pokrútila hlavou, ,,sme jeho služobníci. Máme byť na jeho strane a nie naopak. Lee mal pravdu, Lina. Bol to len sen. Temný pán sa s nami možno zahráva. Možnože si nás Zaklínačka vôbec nevybrala. Možnože... sme predsa len ako tí ostatní a nemáme žiadne poslanie,“

Lee si sklesnuto prezeral Aidenovo obrie steblo trávy. ,,Takže sa teraz vrátime späť a budeme predstierať, že sa nič nestalo?“ Ako to tak hovoril, Rhei to znelo ako celkom dobrý plán.

,,Nie,“ ozval sa Clive potichu, ,,predsa to teraz nevzdáme, keď sme už tak ďaleko. Vieme, čo Temný pán zamýšľa, a to rozhodne nie je dobré. Myslím, že ak môžeme nejako pomôcť, mali by sme to využiť. Taká možnosť sa nám už nenaskytne. Ak to je naozaj tak, a my sme tu preto, aby sme splnili to, pre čo sme dostali tie schopnosti, nemôžeme to nechať len tak. Buď pomôžeme teraz, alebo už nikdy,“

Paolina sa usmiala. ,,Pekne povedané, Clive. Rhea, myslím si, že o nás Temný pán už vie. A keby mohol, určite by nám zabránil už len v tom, aby sme sa tu stretli. Lenže on zrejme nemôže. Čo myslíš, ako by sme sa potom dostali až sem a vyviazli s oboma nohami aj rukami?“

To bola pravda. Ako ďaleko teraz asi sú, keďže vidno mesiac? Ak sa im podarilo utiecť z moci Temného pána, niekto im musel otvoriť novú cestu. A ten niekto očividne chce, aby sa z Údolia dostali.

,,Chceš povedať, že sme mimo moci Temného pána?“ opýtal sa Cinder a ruky aj tvár mal umazané od popola.

,,Nie úplne, pretože mám pocit, akoby ma stále ovládal,“ zamrmlala Rhea a nebola si istá, či ju všetci počuli, ,,no zjavne dosť ďaleko.“

,,Takže môžeme utiecť?“ Ane sa rozžiarili oči.

,,Môžeme to skúsiť,“ prikývla Lina, ,,ale nemyslím si, že môžeme utiecť hocikam. Určite by nás sledoval. A ak chceme pomôcť svetu a ochrániť tie deti, musíme najprv zistiť, kde sú.“

,,Veď práve.,“ zahundral Aiden, ,,kto vie kde sú?“

,,Niekto určite,“ premýšľala Lina, ,,ten, kto nám, podľa všetkého, zveril tú úlohu.“

,,Takže máme len jedno miesto, kam môžeme ísť,“ doplnil ju Aiden.

Lina prikývla a šúchala si dlane. ,,Áno. A navyše, potrebujeme ešte veľa vecí vysvetliť. Ona nám to určite objasní,“

,,O čom to vy dvaja hovoríte?“ zamračil sa Lee.

,,Zaklínačka,“ vysvetlila Lina, ,,musíme ísť za ňou. Ak nás sem poslala, určite na nás už čaká. A ak nie, aspoň na nás dá pozor. Možno práve vďaka nej nám Temný pán zatiaľ neublížil,“

Teraz už Rhea nemohla nič namietnuť. Znelo to tak logicky, no zároveň ju to trochu desilo. Chcela Jessie znovu vidieť, to áno. Chcela pomáhať a dostať sa preč z Údolia temnoty. No zároveň mala strach.

,,Takže ideme k Zaklínačke,“ zopakovala Ana a všetci prikývli.

,,Vie niekto, kde tú Zaklínačku nájdeme?“ opýtal sa Clive. Bola to zásadná otázka. Ako mohli niekam ísť, ak nevedeli, kde to je? Rhea sa však obávala, že na ňu nikto nepozná odpoveď.

,,Rhein denník by možno vedel,“ navrhol Cinder.

Rhea si až vtedy spomenula, že ho má ešte stále pri sebe. Stískala hrubú knihu v jednej ruke akoby to bol bájny poklad a neuvedomila si to ani keď predviedla svoju schopnosť. Celý ten čas, čo tu stála v kruhu s ďalšími šiestimi saramínmi, ktorí jej boli tak podobní ho mala pri sebe. Prečo si ho vlastne brala so sebou?

,,Denník?“ začudoval sa Lee.

,,Áno,“ prikývol Cinder, ,,tá kniha pozná odpoveď na všetky otázky,“

Rhea sa k nemu obrátila a vyčítavo zašepkala: ,,Cinder, ako vieš o tom denníku?“

Cinder zdvihol ruky do obranného gesta. ,,Prepáč!“ zamrmlal, ,,bol som zvedavý. Počul som, ako si sa ho na niečo pýtala. Chcel som vedieť, ako to funguje,“

,,Počkaj,“ Rhea sa to pokúšala vstrebať, ,,ty si sa ho niečo pýtal?“

,,Hej, ale neboj, nebolo to nič zlé! Len som sa spýtal prečo nosíš tie zelené rukavice,“

Rhea prekrútila očami. ,,Cinder, nemôžeš ma stále sledovať,“ pripomenula mu.

,,Len ma to zaujímalo,“ obraňoval sa.

,,Naozaj to dokáže?“ opýtala sa Ana, ktorá našťastie ich rozhovor nepočula. ,,A pozná každú odpoveď?“

Rhea pomaly prikývla. ,,Pozná, ale nie vždy odpovie. Môžem to vyskúšať,“

Rhea si nebola istá, či to pôjde. Dnes v noci jej kniha odpovedala už dvakrát, a to sa ešte nikdy nestalo. Nemyslela si, že by sa to podarilo aj po tretí raz. No aj napriek tomu denník otvorila a opäť prešla prstom po bielej strane. Všetci ostatní sa zvedavo dívali.

,,Prosím,“ zamrmlala, ,,kde nájdeme Zaklínačku?“

Kniha sa zachvela, čo Rheu natoľko prekvapilo, až ju takmer pustila. Na papieri sa opäť vynorili zlatisté písmená.

Stále na západ.
V chalúpke bez okien.
Chýbajúca uspávanka.

Vďaka, pomyslela si Rhea. ,,Stále na západ, v chalúpke bez okien. Chýbajúca uspávanka,“ prečítala všetkým.

,,Páni, to je vecička,“ žasol Lee.

,,A čo s tou chýbajúcou uspávankou?“ opýtal sa Aiden. ,,A tými vlkmi, ktorých videla Lina v sne?“

,,Neviem, ale bude to musieť počkať,“ ozvala sa Lina a ukázala dopredu, ,,pozrite!“

Všetci sa obrátili tým smerom. Pomedzi konáre stromov sa začali tisnúť žiarivé, teplé lúče, tak jasné, až musela Rhea prižmúriť oči.

,,Vychádza slnko,“ poznamenala Ana prekvapene.

,,Už tak dávno som slnko nevidel,“ Lee postúpil o krok dopredu, akoby sa chcel tých lúčov dotknúť.

,,Nemáme veľa času,“ povedala Lina a ukázala na opačnú stranu, ,,musíme ísť tým smerom. Na západ,“

,,Teraz, alebo už nikdy,“ súhlasil Aiden a vystrel pred seba ruku, ,,odteraz sme oficiálne tím,“

Lina položila svoju dlaň na tú jeho a prikývla. ,,A sme oficiálne na úteku. Pridáte sa všetci? Alebo tu chce niekto ostať? Vieme toho viac, než by sme mali, preto by to asi nebolo najmúdrejšie, ale samozrejme, každý si môže vybrať svoju vlastnú cestu,“

Clive mlčky prikývol a tiež položil svoju dlaň do stredu.

Aj Ana sa pridala. ,,Samozrejme, že idem,“

,,Snáď si nemyslíte, že by som tu ostal?“ zhrozil sa Cinder a rýchlo položil svoju ruku medzi ostatné.

Rhea sa usmiala. ,,Zrejme to nebude nič ľahké. Ale bude mi cťou,“ Teraz, keď už aj jej ruka spočinula na ostatných, utvorili akúsi hviezdu. Všetci sa obrátili na Leeho, pretože to bolo to posledné, čo im ešte chýbalo. Posledný cíp v sedemcípej hviezde.

,,Mal som radšej ostať v posteli,“ zahundral Lee.

,,Lee, veď si sám hovoril, že Údolie neznášaš,“ prehovárala ho Ana, ,,konečne uvidíš slnko.“

,,Tak dobre,“ súhlasil napokon a pridal sa k ostatným, ,,sme tím.“ zhodnotil, i keď to neznelo veľmi nadšene.

,,Výborne,“ usmiala sa Lina, ale hneď zase zvážnela, ,,ale teraz poďme. Stále rovno, až kým nenájdeme tú chalúpku.“ A s tými slovami sa rozbehla dopredu a hnedá kožená kapsa, – ktorú si Rhea všimla až vtedy – jej pri tom nadskočila.

Aiden sa rozbehol za ňou a hneď za ním aj dvojčatá, Clive a Cinder.

Len Rhea ostala stáť na mieste a naposledy sa obzrela smerom, kde ležalo Údolie.

Konečne má možnosť odísť, alebo sa o to aspoň pokúsiť. To si celých tých takmer dvesto rokov priala. Tak prečo teraz tak váha?

Rhea si v duchu vynadala.

Celý čas, čo žila v Údolí temnoty, tušila, že je iná. Myslela si, že ostatní saramíni, tí, čo si nepamätali svoju minulosť, na rozdiel od nej, nič necítia. Bolesť, radosť, smútok, dokonca ani strach. Prišlo jej, že sú všetci jednotvárni, no teraz, keď sa dívala späť, uvedomovala si, že to tak nutne byť nemusí. Možno predsa len dokážu niečo cítiť.

Spomenula si na Freddyho. Toho malého chlapca, ktorý bol na boj príliš slabý, a tak ho Temný pán poveril večným sledovaním Sviečky a strážením brány. Trávil tam tak veľa času, že ho to úplne zničilo. Tvár mal bledú, vpadnuté líca a červené oči – dokonca ešte červenšie, ako mávali saramíni obyčajne.

Toto si nezaslúžil.

Ani Saara a Gerad. Dokonca ani Zia. Nikto z nich si to nezaslúžil.

Vrátim sa po nich, rozhodla sa Rhea. Jedného dňa sa sem vrátim a oni budú zase voľní. Hoci nevedela, ako to chce vlastne urobiť, ale veľmi si to priala. Predsa to boli tiež ľudia. Temný pán im nepomohol. Iba ich ničí.

,,Rhea, ideš?“ ozval sa za ňou hlas.

Rhea sa prekvapene obrátila. Clive na ňu čakal, ostatní už boli opäť hlboko v lese a náhlili sa rovno do neznáma. Slnku už bolo vidieť okraj a pomaly sa vynáralo spoza prázdnoty.

,,A-áno, už idem,“ prikývla Rhea a vykročila za ostatnými.

Práve vtedy však z kríkov vybehla ďalšia osoba.

,,Prosím!“ kričal dievčenský hlások, vystrašený a roztrasený. ,,Pomôžte mi!“

Postava sa vrhla Cliveovi do náručia a ten prekvapene nadskočil, keď ho jej ruky objali okolo pásu. Bolo to dievča, o tom nebolo pochýb. Malé dievča, triaslo sa v Cliveovom náručí a vzlykalo mu do trička.

Rhea prižmúrila oči a nechápavo pristúpila bližšie.

,,Kde si sa tu vzala?“ Clive sa ju snažil utíšiť a pritom skryť vlastný zmätok. ,,Neboj, už si v bezpečí,“

Dievča naďalej plakalo a na krátku chvíľu uprelo svoje uslzené oči na Rheu.

Hoci bola stále tma, Rhea videla všetko jasne a aj z toho krátkeho pohľadu sa jej zatočila hlava. Bolo toho na ňu zrazu tak veľa.

Spoznala jej tmavohnedé vlasy.

Spoznala aj jej nos a líca.

A tie oči... poznala ich tak dobre, ako svoje.

Dokonca ešte lepšie.

Ako pozorovala dievča trasúce sa od strachu, zapotácala sa a podlomili sa jej kolená.

Veď to bola predsa Nora.

Nora, ktorá bola vždy záhadná a objavila sa vždy v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste.

Tak ako aj vtedy. A tak ako aj teraz.

Rhea cítila, ako jej čelo začína horieť.

NORA. pulzovalo jej hlavou a všetky nepríjemné spomienky sa opäť vynárali.

Jej sestra. Mladšia presne o tri roky. Presne na deň a hodinu.

,,Ako...?“ hlesla napokon.

A potom sa zrútila. A všetko sa ponorilo do tmy.