·• R H E A •·

RHEA SO ZDESENÍM otvorila oči. Hneď jej bolo jasné, že to nebol len sen. ,,Kde je...?" vyhŕkla. Jej hlas však bol tak slabý, že by tomu ledva niekto porozumel.

,,Och, Rhea!" započula dievčenský hlas. Bol jej akýsi povedomý... ,,Cítiš sa už lepšie?" Vtedy si spomenula - Paolina!

Prvé, čo si Rhea všimla len čo sa poriadne prebrala boli Linine svetlé vlasy a milá tvár, v ktorej sa zračila úľava.

,,Och..." chcela čosi povedať, ale ešte stále bola zmätená. Pri spánkoch cítila zvláštne pulzovanie.

V tej chvíli sa ozval ďalší hlas, hneď spoznala, že patrí Cinderovi: ,,Rhea, vyľakala si nás! Ak mám povedať pravdu, naozaj som si nemyslel, že aj saramíni môžu odpadnúť. Ale vyzerá to tak, že..."

,,Čo sa stalo?" zamrmlala Rhea, aj keď si bola takmer istá, že vie, čo sa stalo. Po chvíli si uvedomila, že sa nad ňou neskláňajú len dve, ale až šesť osôb.

,,Odpadla si," odvetil jej v krátkosti Aiden.

,,Clive ťa niesol celou cestou až sem," prezradila Lina.

,,Čože...?" Rhea stále úplne nechápala. Jediné, čo jej ostalo v hlave bola myšlienka na to tmavovlasé dievča a jej uslzené oči.

,,Už dva dni sme na ceste," odvetila jej Ana. Ryšavé vlasy sa jej mierne pohojdávali. Rhea si až vtedy uvedomila, že cíti vietor. Nefúkal silno, ale aj tak bol chladný. A potom, keď zdvihla zrak vyššie, všimla si oblohu, ktorá znovu naberala tmavý odtieň. Posledné lúče slnka sa strácali kdesi za vysokými stromami. ,,Zastavili sme tu, lebo sa už stmieva," pokračovala Ana vo vysvetľovaní.

Rhea však znovu naliehavo vyhŕkla: ,,Kde je?"

,,Kde je kto?" Lee pokrčil obočie.

Rhea zavrela oči, no hneď si uvedomila, že to robiť nemala. V mysli sa jej zjavila tá hrozná spomienka. Rýchlo oči znovu otvorila, aby sa na to nemusela dívať. ,,Ona. To... to dievča," vykoktala.

Uprelo sa na ňu množstvo pohľadov. Niektoré boli prekvapené, iné ustarostené.

,,Myslíš to, čo sa zjavilo v lese, akurát keď sme chceli odísť?" opýtal sa Clive váhavo. Keď Rhea prikývla, ukázal kamsi dozadu. ,,Sedí tam," povedal, ,,pýtali sme sa jej, kde sa tu vzala a ako sa volá, ale nič nám nechcela povedať. Iba naliehala, že musí ísť s nami, tak sme ju vzali so sebou."

Rhea nevedela, čo povedať. Tak naozaj sa jej to nezdalo. Nora je tu. Kdesi len kúsok od nej. Radšej sa neobrátila, len ticho odvetila: ,,Musím s ňou hovoriť."

,,Ty ju snáď poznáš?" začudoval sa Lee. Rhea nemo prikývla. Vymenila si pohľad s Cinderom. V tej chvíli, ako sa ich pohľady stretli, Cinder sa zatváril doslova šokovane. Rhea uvažovala, či si náhodou neprečítal jej spomienky. Pamätala si totiž na všetko, ale až teraz to vyplávalo na povrch.

,,Naozaj?" zarazil sa Aiden. Pravdupovediac, všetci vyzerali zarazení.

Rhea sa to konečne odvážila vysloviť. ,,Volá sa Nora," odvetila takmer šeptom, ,,je to... Je to moja sestra."

V tom okamihu všetci saramíni takmer vydesene zhíkli. Okrem Cindera, ktorý to zrejme vďaka svojej schopnosti vedel ešte chvíľu pred tým, ako to povedala, no až vtedy sa mu vrátil hlas. ,,A-ale ako je to možné?" vydal zo seba, pričom ostatným sa z tvárí dala vyčítať presne tá istá otázka. ,,Veď... veď je to už tak dávno! A ona predsa nezomrela, či...?" zahundral zmätene.

Cinder mal pravdu. Rhea si tú noc stále pamätala. A až doteraz si myslela, že ona bola jediná, kto z ich rodiny prišiel o život. Myslela si, že rodičom a Nore sa podarilo vyviaznuť. Ale ako by potom...

,,Iba ak by predsa len aj ona zomrela a... a Temný pán ju priviedol do Údolia tak ako aj nás," vyslovila svoju myšlienku trochu roztrasene.

Cinder naprázdno prehltol. Zdalo sa, že ostatní ešte stále nemôžu nájsť správne slová. ,,Ty... Ty máš sestru?" vykoktal Lee.

,,Ale v Údolí sme ju nikdy nevideli," pridala sa Ana.

Rhea sa však utápala v myšlienkach. Napriek všetkému, čo kedysi Nora spravila, Rhea odrazu mala v hlave jediné: musí ju znovu vidieť. Musí ju požiadať o vysvetlenie - o mnoho vysvetlení, ale v prvom rade musí znovu vidieť jej tvár, jej oči, počuť jej hlas.

,,Prepáčte, ja musím..." vyhŕkla a náhlivo sa postavila. Trochu sa jej zatmelo pred očami.

V tej chvíli, len čo sa obrátila, zbadala ju.

Tmavovlasá dievčinka sedela skrčená v tieni stromu. Vyzeralo to, akoby ich celý čas z diaľky pozorovala, no akonáhle sa ich pohľady stretli, vyskočila na nohy a rozbehla sa kamsi do hlbín lesa.

,,Nora, počkaj!" Rhea vbehla do húštin za ňou. Chvíľu ju ešte videla, ale potom už zmizla medzi stromami. ,,Nora, vráť sa!" zakričala a obzrela sa okolo, ale nikde ju nevidela. Vždy sa vedela výborne skrývať, spomenula si Rhea. A ak chcela, dokázala v úkryte vydržať aj celé hodiny. Rhea si vzdychla. Ale nakoniec sa aj tak vždy ukázala, pripomenula sama sebe. Možno jej sestra len potrebuje čas. Ak jej niekto ublížil alebo ju niečo vydesilo ešte predtým, než sa stretla s nimi, nemala by na ňu tlačiť.

,,Nora," zašepkala Rhea do ticha akoby sama pre seba. Mala toľko otázok, ale zároveň svoju sestru až priveľmi dobre poznala. Určite sa vráti. Nemá sa tu kde stratiť. A ak bude chcieť, všetko jej povie sama. Len si musím získať jej dôveru. Opäť.

,,Rhea?" ozval sa za ňou Linin tichý hlas. Bola tak zamyslená, že ani nepočula kroky ostatných, ktorí sa ponáhľali za ňou.

,,Kam to utiekla?" spýtal sa Aiden.

,,Ona sa vráti," odvetila Rhea váhavo, aj keď si tým bola istá.

,,Ale čo ak sa stratí?" bála sa Ana. ,,O chvíľu bude tma."

,,Nestratí sa," povedala Rhea tentoraz rozhodne. ,,Len jej... Musíme dať čas. A ja sa jej musím ospravedlniť."

,,Ale za čo?" vyzvedal Lee.

Kedysi dávno som jej veľmi ublížila. Rhea tie slová mala na jazyku, ale nedokázala ich len tak vysloviť. Bolelo ju, keď si na to spomínala. Namiesto toho len ticho odvetila: ,,Vy všetci ste išli celý čas s ňou až sem. Vás sa nebojí, to som si istá. Ale teraz, keď uvidela mňa... Myslím, že toho sa vyľakala."

,,Ale Rhea," Cinder pokrútil hlavou, ,,prečo by sa ťa bála? Veď si jej sestra."

,,Práve o to ide, pozná ma." A vie, že by som od nej žiadala vysvetlenie. Vysvetlenia niekedy bolia. Najmä keď sa k niečomu treba priznať. Rhea zavrela oči a prinútila sa myslieť na niečo iné. ,,Nora... Bude v poriadku, o ňu sa nikdy nebolo treba báť, a tak iste netreba ani teraz."

,,Si si istá?" uisťoval sa Aiden.

Rhea prikývla a dlaňami si pošúchala ramená. ,,Hm... Ale je dosť zima. Mali by sme spraviť oheň." S tými slovami sa vydala späť na čistinu. Ostatní ju mlčky nasledovali.

Rhea mala stále hlavu plnú myšlienok. Nechápala, ako je možné, že je Nora tu. Na tomto mieste, v tomto čase. A vôbec nezmenená. Bolo to ako snívať sen z minulosti. Čo ak bola celý ten čas tiež v Údolí? A čo ak nie? Rhea netušila, ktorá z tých dvoch možností znela pravdivejšie. Ak by jej sestra bola tiež v službách Temného pána, znamenalo to, že v tú noc musela zomrieť tiež. Rhei to nedávalo zmysel. Naozaj Nora zomrela v tú istú noc?

Alebo sa jej stalo niečo iné?

Rhea v tom mala chaos. Ale bolo zjavné, že si ju Nora pamätá. Inak by pred ňou neutiekla do hlbín lesa. Rhea vedela, prečo sa skrýva. Ona sama by pred sebou tiež utiekla. Na ospravedlnenie toho, čo vtedy urobila nestačilo len obyčajné prepáč. Ale nie som jediná, kto urobil chybu, ozval sa v nej hlas, ktorý ihneď zahriakla tým, že sa zamračila.

Ale keď nad tým premýšľala, sčasti mal ten hlas pravdu. Nora tiež spravila veci, ktoré neboli práve najsprávnejšie. Ale ona tu nie je na to, aby jej vyčítala pochybenia staré takmer dvesto rokov. Práve toto je možno čas, kedy sa to všetko napraví, kedy si navzájom odpustia a Rheu možno konečne prestanú ťažiť zlé pocity viny. Nech už sa tam Nora zjavila z akéhokoľvek dôvodu, Rhea si povedala, že to bude brať ako príležitosť na udobrenie, že nebude rozmýšľať nad tým, či je možné aby tu Nora bola alebo nie, skrátka sa s ňou porozpráva a bude dúfať, že jej sestra odpustí a všetko nejasné vysvetlí.

Znelo to krásne, ale vôbec to nebolo ľahké.

Rhea mala strach, že to zase pokazí. Že povie niečo zlé a všetko sa to začne odznova. A čo ak sa Nora vôbec nevráti? Možnože už je dávno niekde ďaleko... Nemala som jej dovoliť, aby utiekla, vyčítala si Rhea. Nevedela, čo má robiť. Už vlastne ani netušila, čo je správne.

Po chvíli si uvedomila, že sa vedľa nej posadil Cinder. Ostatní zbierali v lese drevo na oheň. Nikto sa nečudoval, keď si Rhea sadla na trávu, aby premýšľala. Nechali ju samú s jej myšlienkami a vydali sa po suché drevo. A možno niektorí aj s tajným cieľom pohľadať to záhadné dievčatko. Ak to bolo tak, Rhea im to nemala za zlé. Vlastne im bola vďačná, pretože ona sama by nedokázala ísť Noru hľadať. Jediné, čoho bola práve teraz schopná bolo mlčky sedieť a premýšľať dúfajúc, že sa jej sestra vráti sama, ak jej dá na to čas.

Čo aj jej samej znelo zbabelo, ale zároveň jej to prišlo ako najlepšia možnosť.

Cítila, že na ňu Cinder hľadí. Nenápadne zdvihla zrak. Pohľady sa im stretli. Sedel len kúsok od nej a pohrával sa v prstoch so steblom trávy. Slnko už takmer zapadlo a všade bolo šero, no Rhea aj tak videla v Cinderových očiach zvedavosť. Namiesto toho, aby sa s ním porozprávala však sklopila zrak a znovu sa ponorila do spomienok na tú noc.

Odrazu zacítila čosi zvláštne. Niečo sa dialo, v jej mysli. Akoby jej odtiaľ ktosi ťahal spomienky, bolo to slabučké, ale cítila to. Vyľakala sa, keď však pohľadom spočinula na svojom blonďavom spoločníkovi, ktorý mal znovu líca od sadzí, a napadlo jej, čo by mohlo byť príčinou, netušila, či sa má zasmiať úľavou alebo sa rozplakať.

Vzdychla si. ,,Cinder, nerob to, prosím," ozvala sa potichu.

Cinder prekvapene nadvihol obočie. ,,No ja nič nerobím," nechápal.

,,Ale áno, čítaš si moje spomienky," odvetila. ,,Aj keď nemám takú schopnosť ako ty, cítim, že niečo robíš."

,,Prepáč," ospravedlnil sa Cinder. ,,Fakt to cítiš, keď tú schopnosť používam?" opýtal sa udivene.

Rhea len zamračene prikývla.

Zbadala, že Cinderovi trochu očerveneli líca, hoci kvôli tme a jeho záhadnej špine od sadzí to bolo ťažko rozoznať. ,,Hm, no... Na svoju obranu ale musím povedať, že ak nechceš, aby som si čítal tvoje spomienky, mala by si na ne prestať myslieť. Premýšľaš nad tým tak úpenlivo, že pre moju schopnosť je to akoby si volala: ,Hej, poď sem a pozri sa!' Teda, ak chápeš ako to myslím-"

,,Cinder," prerušila Rhea jeho obrannú reč, ale kútiky úst sa jej mierne podvihli k úsmevu.

Cinder sa zaškľabil: ,,Tým som chcel len povedať, že nech už sa vtedy stalo čokoľvek, nemala by si sa nad tým tak trápiť."

Rhea si vtedy uvedomila, ako hlúpo sa správa. ,,Prepáč," vzdychla nešťastne a ďalšími slovami celkom výstižne vyjadrila všetky svoje pocity, ,,neviem, čo mám robiť."

Cinder mlčky prikývol, akoby celú jej situáciu veľmi dobre chápal, hoci Rhea tušila, že vo vnútri je určite ešte zmätenejší než ona sama. ,,Chceš mi o tom porozprávať?" opýtal sa jemne.

Rhea pokrčila plecami. Možno by jej naozaj pomohlo, ak by sa niekomu zverila so svojimi pocitmi. Cinder by jej dokonca mohol pomôcť alebo poradiť. Namiesto odpovede sa však opýtala: ,,Koľko si si toho prečítal?"

Cinder sklopil zrak. ,,Nuž, hm... Nie veľa. Iba trochu," odvetil rýchlo.

Rhea sa zamyslene zadívala do zeme. O pár metrov ďalej počula tiché kroky a hlasy. Ostatní sa zrejme už vracali. Potlačila nutkanie pozrieť sa tým smerom, či s nimi náhodou nie je aj Nora a obrátila sa späť ku Cinderovi.

,,Urobila som chybu," vzdychla.

Cinder sa opatrne prisunul bližšie k nej a trochu nemotorne ju objal okolo pliec. ,,Všetci robíme chyby, Rhea," odvetil. ,,Nedá sa tomu zabrániť. Skrátka nie sme neomylní."

Rhei sa zdalo, že sa jej do očí tlačia slzy. Už tak dávno neplakala. Určite by bol dobrý pocit dostať všetok ten ťaživý smútok zo seba von. Cinder sa k nej správal tak priateľsky. Už si vlastne ani nepamätala, kedy sa s niekým úprimne zhovárala o svojich pocitoch. Chcela mu všetko povedať, ale vedela, že by jej z úst nevyšlo ani hláska. ,,Ja viem," šepla nakoniec. ,,Ale..."

Ich rozhovor prerušili kroky Any a Leeho a dunivý zvuk, ktorý sa ozval, keď dvojčatá zložili na zem hromadu dreva, čo nazbierali. ,,Ahojte," zaškľabil sa Lee a oprášil si dlane do nohavíc, potom sa však strhol a s tichým: ,,Au!" si zdvihol ruku k tvári a zamračene si ju prezrel.

,,Čo ti je?" opýtala sa Ana s údivom.

Lee pozrel na sestru a zamračil sa. ,,Zadrela sa mi trieska," zahundral. ,,Ale v pohode, zvládnem to!"

,,Ukáž," Ana mu chytila ruku a prezrela si ju. ,,Páni, tá je ale veľká," zažartovala. ,,Možno už máš v tele infekciu. Obávam sa, že v tom prípade zomrieš."

Lee sa na chvíľu zatváril zhrozene, potom však len zahundral: ,,Už som mŕtvy, zabudla si? A prestaň o tom žartovať inak-"

,,Inak čo?" usmiala sa Ana.

,,Inak sa nahnevám a nebudem s tebou hovoriť!" chcel si vykliesniť dlaň zo sestrinho zovretia, ale Ana držala pevne.

,,Nehýb sa, už ju skoro mám," zamrmlala. ,,Ach, to je ale vedy pre jednu malú triesku."

,,Vravela si, že je veľká," pripomenul jej Lee a zvedavým pohľadom sledoval sestrine prsty.

Ana len prevrátila očami a napokon sa jej podarilo triesku vytiahnuť. ,,Tak, a máš to vonku," usmiala sa.

,,Vďaka," zahundral Lee a pošúchal si miesto, kde mal kúsok dreva zadretý.

Rhea sa pousmiala. Pohľad jej skĺzol na kôpku dreva. Nebolo ho veľa, ale na oheň to určite postačí. Cinder s dvojčatami sa naklonili k tej kope konárov a klátov, a začali ich ukladať do striešky. Rhea im chcela pomôcť, ale než sa prebrala zo zadumania, strieška už bola hotová.

Po chvíli dorazili aj Lina a Aiden, a priniesli ďalšie suché drevo. Tentoraz sa k ukladaniu pridala aj Rhea. Počas práce neprehovorili ani slovo, ale Rhea Aidena občas pristihla, ako na ňu ukradomky zvedavo hľadí, a Lina sa zas párkrát na ňu usmiala, akoby ju chcela rozveseliť. Rhea si uvedomila, že ten smútok na nej naozaj musí byť vidieť. Bolo to zvláštne. Nemala by byť smutná. Podarilo sa jej utiecť z Údolia temnoty, z moci muža, ktorého nenávidela. Bola konečne po dlhom čase voľná a mala pri sebe ľudí, ktorí jej sú iste vždy ochotní pomôcť, ak by to niekedy potrebovala. A navyše práve stretla svoju mladšiu sestru, pričom už ani nedúfala, že by ju ešte mohla niekedy vidieť. A dostane šancu sa s ňou zmieriť. Vedela, že Nora je stále niekde blízko. Cítila to, teraz už áno.

Tak prečo ju stále ťaží smútok?

To je tými spomienkami, ozvalo sa jej v mysli. Smutné spomienky ostávajú v srdci a niekedy si človek potom myslí, že sa to už nedá napraviť a navždy to ostane také ako vtedy.

,,Tak, do toho," Aidenov hlas prebral Rheu zo zamyslenia. Uvedomila si, že na ňu všetci s očakávaním hľadia.