Stála pred celou triedou a usilovne sa snažila vyhýbať pohľadu jej najlepšej kamarátky Bethany. No aj napriek tomu ho na sebe cítila. Síce sa na ňu upierali zraky všetkých dvadsiatich spolužiakov, ten jej ju pálil najviac.

Roztrasene si vydýchla a s myšlienkou teraz alebo nikdy spustila: „Odchádzam z tejto školy a prestupujem na Stonemetskú." V triede sa ozvalo tiché prekvapené mrmlanie. Do očí sa jej začali hrnúť slzy, no odmietala ich pustiť von.

,,Nemá to nič spoločné s vami, nie je to pre zlý kolektív, lepšiu triedu by som si snáď ani nemohla priať, ale..." Viac tie slzy udržať nevedela. Cítila, ako jej pomaly stekajú po lícach a čoskoro jej pravdepodobne úplne zničia make-up. No bolo jej to jedno.

„Ide o... iné veci. Dva roky spolu urobili svoje a verte mi, že nič si neprajem viac, ako zostať tu. Ale ja..." Nezvládla dokončiť vetu. Chcela im to vysvetliť ale slzy a vzlyky sa rozhodli inak. A tak iba stála pred svojimi priateľmi a plakala.

Zrazu zavŕzgala stolička a počula niečie kroky. Cez slzy nedokázala určiť, kto to je, no hneď, ako ju ovanula známa škoricová vôňa, vedela, že to je Valter. Jeho paže ju objali a opäť na ňu doľahol ten pocit bezpečia. Ako zakaždým, keď bol on na blízku. Dlho neváhala a hneď mu objatie opätovala.

Valtera spoznala v prvý deň školy. Veľmi rýchlo si k sebe našli cestu a spriatelili sa. Približne po roku ich priateľstva si však Gwen začala postupne uvedomovať, že k nemu cíti aj niečo iné. Valter sa jej páčil. Jeho tmavé zelené oči a husté svetlé vlasy, vždy trčiace na všetky svetové strany. Jeho zmysel pre humor, či cit pre estetiku. Páčilo sa jej, ako sa nad ňou vždy týčil ako hora, ako u všetkých profesoroch zažiaril svojimi vedomosťami.

Všetci vedeli, že tie city sú obojstranné. Dokonca aj oni dvaja. No nechceli to náhliť, aby to neskončilo tak rýchlo, ako začalo. A preto tomu nechávali voľný priechod. No osud sa rozhodol prekaziť im tento románik.

Povzbudená jeho objatím a faktom, že sa vôbec nehneval, pohľadom preletela triedou až kým nezastala na Bethany. Ona sa však na ňu nepozerala. Bronzovými očami sledovala niečo za oknom. Ruky mala založené na hrudi a pery pevne stisnuté. V jej očiach Gwen zbadala lesknúť slzy. Hneď vedela, že s ňou to nebude také jednoduché, ako s Valterom. Bets bude potrebovať celé vysvetlenie.

V tom zazvonilo a všetci si začali hádzať veci do tašiek. Jeden cez druhého sa snažili dostať ku Gwen aby im dala viacej informácii. Jediný kto vyšiel z triedy bez toho, aby sa pridala k ostatným bola Bethany. Hneď ako videla závoj jej čiernych vlasov miznúť v dverách, rozbehla sa za ňou, nechávajúc za sebou kŕdeľ zvedavých spolužiakov.

Vybehla z triedy a prudko sa poobzerala po chodbe. Bethany bola už takmer na konci, o chvíľu už pôjde po schodoch na prízemie.

Vedela, že ju už nedoženie, a preto na ňu zakričala: „Bets! Počkaj!"

Bethany sa na ňu prudko otočila. Pohľadom, z ktorého sršali blesky ju prebodla.

„Čo po mne chceš?!" vybafla na ňu. Gwen ju čo najrýchlejšie dobehla.

„Chcem sa s tebou o tom normálne porozprávať," odpovedala jej zadýchane a so slzami na krajíčku. Bethany si odfrkla a pokrútila hlavou.

„Tu sa nie je o čom baviť."

„Prosím ťa, pokús sa ma pochopiť..."

„Ja mám pochopiť teba?" skočila jej do toho Bethany, „to ty sa pokús pochopiť mňa! Len tak oznámiš triede, že prestupuješ na inú školu o čom som ja, tvoja najlepšia kamarátka, nevedela! Takéto veci sa nedejú zo dňa deň, musela si to plánovať dlhšie. Ešte včera sme boli spolu a ty si to ani len nespomenula! A teraz mám ja pochopiť teba?!" Frustrovane si oboma rukami zašla do vlasov.

Gwen sa cítila ako po facke. Fakt, že to prichádzalo od jej najlepšej kamarátky to vôbec nezlepšoval. Vedela však, že si to zaslúži.

„Ja viem, mala som ti to povedať, ale nedokázala som," povedala zúfalo, snažiac sa vštepiť jej do hlavy, ako veľmi ju to mrzí.

„Jasné!" ironicky sa zasmiala Bethany, „tak prečo mi to nepovedať spolu s celou triedou, akoby som bola len tvoja sprostá spolužiačka?"

„Si viac než len spolužiačka, a ty to dobre vieš!" rozkričala sa už aj Gwen.

„A práve preto si mi to mala povedať skôr! Pomohla by som ti, zmierila by som sa s tým. Dočerta, Gwen, veď ty sa sťahuješ do Stonemetu! To nie je akoby si my nepovedala, že si si zmenila telefónne číslo!"

Hnev sa začal pomaly rozlievať aj Gweninými žilami. Prečo to nedokáže pochopiť? „Ja viem, a práve preto mi je to strašne ľúto! Je to naozaj také zlé, že som si chcela užiť čo najviac času bez toho, aby sme si obe uvedomovali, ako málo nám ho zostáva?" Pokúsila sa dotknúť Bethaninho ramena, lenže ona jej ruku striasla.

Svoj bronzový pohľad presunula kdesi za ňu a vydula spodnú peru. Nebolo na tom však nič detské. „Tvoj frajer na teba čaká," vypľula, „choď za ním aby si nepremárnila ani jedinú sekundu."

Gwen sa zmätene obzrela ponad plece. A naozaj. Stál tam Valter, asi päť metrov za ňou. V rukách držal jej veci, ktoré si v tom zhone nechala v triede a na tvári mu panoval šok.

Otočila sa naspäť na Bethany, no tá už medzitým zmizla. Nazrela na schody, no nebolo po nej už ani stopy. Hľadela na prázdne schodisko a po lícach jej tiekli slzy. Bola pripravená na to, že Bets bude nahnevaná, no nečakala, že to spôsobí až takú reakciu.

Počula, ako za ňou Valter položil veci na lavičku a moment na to ju zozadu objal.

„Bude to dobré," šepol, „pochopí to."

„Kedy?" vzlykla.

„Čoskoro."

֍֍֍

Celé ráno strávila presviedčaním rodičov, aby nemusela ísť do školy, no neprešiel jej jediný argument. Nemohla im jednoducho povedať, že sa nedokáže pozerať celý deň na Gwen. A tak stála v autobuse, od školy ju delili už iba dve minúty cesty a snažila sa prísť na to, ako sa jej bude celý deň vyhýbať. Lepší scenár bol ten, že sa k nej Gwen ani nepriblíži, lenže čo ak sa jej bude chcieť prihovoriť? Pravdepodobne sa rozplače a povie jej, že jej odpustila ešte skôr, ako sa nahnevala. Lenže to nemôže urobiť. Nezaslúži si to.

Autobus zabrzdil a nával študentov začal prúdiť von. Bude musieť improvizovať.

Vystúpila a vybrala sa smerom ku škole. Videla pred sebou Valtera a na zlomok sekundy jej od strachu poskočilo srdce a takmer jej zabehlo v krku. No keď si všimla, že Gwen nekráča po jeho boku ako zvyčajne, od úľavy si povzdychla. Možno až príliš nahlas. Súdiac podľa toho, ako Valter pri tom zvuku podskočil a prudko sa na ňu otočil. Ani čo by sa ho práve pokúsila prepadnúť.

Tentokrát to bol on, kto uľavene vzdychol: „To si len ty." Mala sto chutí po ňom vybehnúť, lenže si uvedomila, že za to nešťastné sťahovanie on nemôže a jeho rozhodnutie odpustiť Gwen len tak je jeho vec.

„Len ja," povedala a mierne zrýchlila krok aby išla spolu s ním, „nemusíš sa ľakať."

Vzdychol a rukou si prešiel po tvári. „Prepáč ja len... veľa som toho v noci nenaspal, vieš?"

Pokrútila hlavou. „Veď ani ja nie."

Až po školské brány kráčali v tichosti, kým sa odhodlala naoko nenútene opýtať: „Kde je Gwen? Zvyčajne ide s tebou." Akosi zvláštne sa na ňu pozrel. Vedela, že sa to nemala pýtať.

Po chvíli ticha však povedal: „Neviem. Zaujímavé, že sa zaujímaš." Nevedela, čo na to povedať, a tak sa len pousmiala nad jeho výberom slov, v tichosti vybrala učebnicu dejepisu zo skrinky a zatvorila ju. Spolu s Valterom sa vybrala do triedy a sadla si na svoje zvyčajné miesto vzadu pri okne.

Miestnosť sa pomaly zaplňovala študentami a ona na sebe cítila čoraz viac pohľadov. Cítila sa vďaka tomu akási nesvoja, a tak si do uší strčila slúchadlá, zapla Hayloft II a ponorila sa do vlastného sveta jej chaotických myšlienok.

O pár minút si všetci, ktorí doteraz len tak postávali po triede, začali sadať do lavíc. Zazvonilo, Bethany odložila slúchadlá a hneď na to vošla do triedy ich triedna, za čo si vyslúžila zmätené pohľady. Ona predsa neučí dejepis. Žeby im na poslednú chvíľu dali suplák?

Aj túto teóriu jej však rýchlo vyvrátil príchod dejepisára do triedy. Poobzerala sa po triede. Všetci mali pohľad pevne fixovaný na učiteľov, čo nebolo veľmi bežné. Celá trieda musela byť veľmi prekvapená. Vyviedli snáď niečo? Gwen neprišla do školy, uvedomila si.

Pozrela sa späť na triednu. Celou triedou prechádzala akýmsi zvláštnym pohľadom. Akoby sa im snažila vidieť až do duše. Panebože. Oni určite niečo vyviedli. Mala sto chutí na ňu skríknuť, aby to už vyklopila a netrápila ich.

Triedna si však po chvíli vzdychla a s pohľadom fixovaným na Bethany spustila: „Dnes ráno sa k nášmu riaditeľovi dostali znepokojujúce správy. Usúdil, že vaša trieda by o tom mala vedieť."

Triedou sa ozýval tichý šepot, ktorý ale rýchlo ustal. Nikto nechcel premeškať ani slovo. V Bethaninom žalúdku sa usadila nepríjemná predtucha. A keď sa pozrela na bledého Valtera, vedela, že myslí na to isté.

„Krátko po jednej nadránom našiel istý šofér na ceste pod peším mostom vašu spolužiačku Gwen Valendiovú. Bolo už pre ňu príliš neskoro niečo urobiť.

֍֍֍

1516 slov

Takže oficiálne vás vítam pri prológu môjho nového príbehu! Pracujem na ňom už pomerne dlho a dávam do toho naozaj čo najviac, takže snáď sa vám to páči.

Spoznali sme nejaké tie prvé postavy a oboznámili sme sa s konfliktom. Bethany to trošku posrala, nemyslíte? Uvidíme, ako sa to bude rozvíjať ďalej.