Bethany strčila koláč do rúry a otočila sa. V tom jej Valter frkol múku do tváre. Zalapala po dychu a s prísľubom pomsty siahla do vrecka s múkou. Obhadzovali sa, behali po celej kuchyni, smiali sa. Vyzerali ako dvaja úbožiaci, celí od múky, no aspoň na malý moment za tak dlhý čas sa obaja cítili naozaj šťastní.

„Mali by sme to upratať, kým sa vráti mama," zasmiala sa Bethany a pozrela na svoj odraz v okne, za ktorým už dávno bola tma, „a tiež si myslím, že obaja potrebujeme sprchu. Takto predsa nemôžeš ísť domov. Môžeš sa umyť u nás, Saul ti určite požičia nejaké čisté oblečenie."

„Ďakujem. Ale choď prvá," povedal jej, „ja sa to tu trochu pokúsim upratať. Predsa len, bol som to ja kto s tým začal."

Bethany sa usmiala. „Ako chceš. Ja som ťa k tomu nenútila." S tými slovami sa otočila a išla rovno do kúpeľne.

Zhodila zo seba špinavé oblečenie, hodila ho do koša na bielizeň a vošla pod prúd vody. Hľadela na zem, ako z nej steká všetka špina a pomaly upcháva odtok. Zamyslela sa nad tým, ako sa jej život za posledné dva dni drasticky zmenil. Jedna hádka, nejaký alkohol a jedna noc a všetko sa posralo. Prišla o Gwen.

Nevedela, ako sa to stalo. A to ju ubíjalo. Tá bezmocnosť, sleposť voči presnému priebehu tej noci. Keď sa dozvie pravdu, unesie to? Bude musieť.

No Valter mal pravdu. Keď s týmto raz začnú, už nebude cesty späť. Budú musieť pokračovať, nech sa deje čo sa deje. A určite sa pre to vystavia nebezpečenstvu. Predsa len, chcú vystopovať vraha, ktorý je ešte stále na slobode. Určite by sa mu nepáčilo mať na krku dvoch tínedžerov, prahnúcich po spravodlivosti.

A možno to ani nebudú schopní urobiť. Možno stratia všetko len preto, aby si uvedomili, že sú iba deti, neschopné rozlúsknuť niečo tak komplikované, ako vraždu dievčaťa, ktoré nikto nechcel mŕtve. A pôjdu na Gwenin hrob každý deň a budú plakať, ospravedlňujúc sa stále a stále dookola.

Mohlo v tomto byť toľko premenných a oni sa do toho púšťali s čistým štítom a podozrením, že sa na mieste činu našiel odtlačok topánky. Mali toho príliš málo.

Vypla vodu a vyšla zo sprchy. Vytiahla zo skrinky dva uteráky. Jeden položila navrch pre Valtera a do druhého sa zakrútila, prebehla do svojej izby a nahádzala na seba nejaké oblečenie.

Bola bláznom, obaja boli, keď sa púšťali do niečoho tak šialeného, ako toto. Ale existuje vôbec niekto, kto šialený nie je?

Vošla do kuchyne a uvidela Valtera zametať múku zo zeme. Na pulte už chladol koláč. Nevyzeral až tak katastroficky, ako čakala.

Zobrala mu metlu z rúk a povedala: „Choď sa osprchovať. Ja to tu zatiaľ dozametám a zoženiem ti od Saula nejaké čisté oblečenie." Valter prikývol a nechal ju samu v stále dosť špinavej kuchyni.

Dozametala zvyšok múky a vyhodila ju do koša. Vytiahla zo skrine handru a vedro a začala zem umývať. Išlo to ľahko, viacej sa obávala čistenia skriniek.

Po pár minútach si povedala, že Valter sa čoskoro bude chcieť dostať zo sprchy, a tak sa vydala do Saulovej izby. Zľahka zaklopala a otvorila dvere.

Závesy mal, ako zvyčajne zatiahnuté, jediné svetlo vychádzalo z obrazovky televízora, v ktorom behali rôzne postavičky a navzájom sa zabíjali. Aké príhodné. Na Saulovom stole bolo okrem počítača a lampy aj nespočetné množstvo riadu. Saul mal ten nepríjemný zvyk nosiť si jedlo do izby a neskôr „zabudnúť" odniesť ho späť do kuchyne. Mamu to nesmierne štvalo. A tak ho raz za mesiac prepadla v izbe a prinútila ho to všetko zniesť dolu a ručne to pred ňou umyť.

Jej brat bol v polo sede na posteli s modrými obliečkami a hral videohry so slúchadlami na ušiach. Musela na neho trikrát zamávať, aby si ju vôbec všimol. Zložil si slúchadlá z uší a pozrel sa na ňu. Aj na takú diaľku dokázala počuť ťažký metál hučiaci z nich. Ako môže niečo také počúvať a neprísť pri tom o uši?

„Hm?" spýtal sa jej a postrapatil si už aj tak dosť strapaté tmavé vlasy.

„S Valterom sme piekli koláč a tak trochu je jeho oblečenie teraz nepoužiteľné. Vráť sa k svojim morbídnym násilným videohrám, len preňho vezmem nejaké oblečenie a som preč." Saul pokrčil plecami a viac ako šťastný sa vrátil k svojim morbídnym násilným videohrám.

Bethany otvorila jeho skriňu a vyhla sa oblečeniu, čo z nej vypadlo. Začala sa hrabať viac vzadu, tam by malo byť nejaké poskladané čisté oblečenie, čo Saul už roky nenosil. Vytiahla tmavozelené Nirvana tričko a čierne tepláky. Áno, bude to Valterovi trochu väčšie, ale stále to bolo lepšie ako kráčať po uliciach River Valley od hlavy po päty obalený v múke.

Zobrala ešte zo Saulovej komody ponožky, ktoré vyzerali aspoň ako-tak čisté a s myšlienkou, že Valter bude musieť vydržať vo vlastných boxerkách vyšla z izby.

Keď stála pred dverami kúpeľne, nebolo už počuť padať vodu. Pravdepodobne sa práve sušil. Zaklopala na dvere, položila pred ne kôpku oblečenia a vrátila sa do kuchyne.

V kuchyni napustila do vedra vodu s čistiacim prostriedkom a začala zmývať špinu zo skriniek. O necelých päť minút sa k nej Valter v Saulovom, naozaj trochu priveľkom oblečení v tichosti pripojil a do pol hodiny boli hotoví.

Bethany sa pozrela na hodiny na rúre. 20:32.

„Nepozrieme si nejaký film? Je ešte dosť skoro," navrhla a vytiahla vrúbkovaný nôž ktorým začala krájať ich koláč. Valter si pošúchal bradu a prikývol.

„Dobrý nápad. Kriminálka či horor?" opýtal sa.

Bethany sa na neho pozrela a so širokým úsmevom povedala: „Romantika."

Valter na ňu hodil zmučený pohľad sprevádzaný zakňučaním a ona vybuchla do smiechu.

„Robím si srandu," naložila zopár kúskov koláča na tanier a zamierila do svojej izby, „horor znie fajn."

Otvorila dvere a všimla si všetok neporiadok na zemi. Takmer na to zabudla. Takmer. Predsa len bolo ľudsky nemožné zabudnúť na to, že jej najlepšia kamarátka už nie je medzi nimi. Už nikdy viac nevkročí do tejto izby. A preto odmietala mať v nej veci tak, ako zvykli byť. Veci, ktorých sa Gwen deň čo deň dotýkala. Možno by to mala všetko popredať a za zisk si nakúpiť nové veci. Čisté veci.

Vo veciach naokolo našli ovládač, prekľučkovali až k Bethaninej posteli a obaja si na ňu sadli. Bethany položila tanier s koláčmi medzi nich a zapla televízor. Spoločne vybrali horor, pri čom sa patrične pohádali a pustili ho.

Bethany si vzdychla a povedala: „Tak poďme ochutnať tú našu katastrofu." Z taniera si vzala kus koláča a počkala, kým tak urobí aj Valter.

„Nazdravie," povedal blonďavý chalan a odhryzol si. Podľa výrazu na jeho tvári Bethany usúdila, že je to bezpečné zjesť, a tak si odhryzla aj ona.

„Hm," ozvala sa s plnými ústami, „nie je to až také zlé."

Valter prikývol a s vážnym pohľadom navrhol: „Mali by sme si založiť cukráreň."

Bethany sa na neho pozrela so zdvihnutým obočím a obaja vyprskli do smiechu, zakrývajúc si ústa dlaňami aby toho druhého nezasiahli spŕškou rozžutého koláča. Valter presunul svoj pohľad späť na obrazovku. Nebol však pripravený na čokoľvek, čo sa tam práve dialo a od ľaku ním trhlo, čo Bethany akurát tak rozosmialo ešte viac.

Asi v polovici filmu a prázdnom tanieri vošiel do izby Saul. Obaja sa neho pozreli, šťastní, že majú dôvod aspoň na chvíľu odtrhnúť oči od hororových scén bez toho, aby tým dali najavo svoj strach. Saul podišiel až k nim, ruky vo vreckách teplákov a úsmev na perách.

„Počul som výkriky a zvuk motorovej píly. Som urazený, že ste ma nepozvali pridať sa," hlesol a hodil sa na posteľ vedľa Bethany. Saul totiž miloval horory, a vlastne všetko, čo obsahovalo krv, krik a násilie.

„Tento som už videl," povedal po chvíli, „asi stokrát. Je to slabé. O ničom. Ukáž, zapnem nám niečo poriadne." Načiahol sa za ovládačom, ale Bethany ho chytila a držala preč z jeho dosahu.

„Myslím, že tento nám zatiaľ vyhovuje, ďakujem," usmiala sa na neho.

„Potvora," zasmial sa Saul a začal ju štekliť. Bethany sa nemohla prestať smiať a bolo čoraz ťažšie a ťažšie udržať ovládač v ruke, až kým ho nepustila úplne. Našťastie Valter bol už pripravený a rýchlo ho schmatol pred tým, ako sa ho Saul stihol zmocniť.

„No tak, Valter," vzdychol, „chlapi predsa majú držať spolu." Valter sa uchechtol a pokrčil plecami.

„V tomto musím súhlasiť s Bethany."

„Posera," pokrútil hlavou Saul s úsmevom na perách, „jeden i druhý." Postavil sa a chystal sa vyjsť z izby, no potkol sa na pohodenom rádiu a celkom prevrátil kôpku akýchsi vecí.

„Ešte aj tá izba je strašidelnejšia, než tento váš horor." Pri poslednom slove prstami naznačil vo vzduchu úvodzovky. Bethany do neho hodila vankúš a on rýchlo vybehol von z izby, nedávajúc si pozor na to, na čo šliape.

Bethany pokrútila hlavou a vrátila sa späť k sledovaniu filmu. Len Valter celý zmrzol a pohľadom hypnotizoval čosi na zemi na mieste, ktoré Saul omylom rozkopal. Bethany si to všimla a pohľadom prešla na miesto, kde tak uprene hľadel. Keď to zazrela tiež, krv v žilách sa jej akoby nahradila olovom a bolo pre ňu nemožné pohnúť sa.

Valter sa ako v spomalenom filme postavil. Sprevádzaný nepríjemnými zvukmi z filmu sa pár krokmi dostal k tomu a stuhol. Zohol sa a vytiahol spomedzi mnohých ostatných vecí mobil. Jeho zelený obal bol nezameniteľný.

Gwenin mobil.

—————

1541 slov

Ospravedlňujem sa že minulý týždeň nebola kapitola, nestíhala som akosi 🤷‍♀️

Každopádne, Bethany teraz poriadne horí pod zadkom