Venujem Ema_Bell :) Ďakujem za votes a krásne komentáre :D Stále nemôžem uveriť, že si celú knihu prečítala za necelé dva dni, hehe, ja by som na to nemala trpezlivosť :DDD Som ti neskutočne vďačná za podporu. Snáď si túto kapitolu užiješ, hoci neviem, nakoľko máš rada Augusta a Tris :D 

,,Ver mi, tam vonku je niekto, kto sa zamiluje do tvojho typu šialenosti."

(Som Idealista)

Rada by povedala, že na ňu August dlho mlčky hľadel. Tými svojimi hlbokými zelenými očami, hlbšími než lesy, hlbšími než čokoľvek.

Rada by povedala, že uvažoval o jej nepremyslenom návrhu, o ktorom si nebola istá, či ho už neoľutovala. Nie tú časť o vzájomnej dôvere. Možno to bolo mágiou dnešnej noci, no skutočne zatúžila po niekom, komu by mohla povedať úplne všetko a on by všetko povedal jej. Áno, mala Sashu. Ale večne rozosmiata kučeravá cestovateľka nikdy nemala pocit, že niekam nepatrí, nikdy nepotrebovala jej pomoc. Hoci bola odlišná od všetkých dievčat na akejkoľvek škole, do ktorej vkročila, nikdy si z toho nerobila ťažkú hlavu. Bola ako Auri, ktorá sa nebála svetla. Ako Luna Lovegoodová, ktorú všetci prijali takú, aká je. Trisina potreba vyrovnať svoj dlh a aspoň raz pomôcť jej miesto toho, aby ona pomáhala Tris, ostala nenaplnená. August však pomoc potreboval. Jej pomoc. Možno to bolo bláznivé, ale cítila, že je to tak. Len ona mohla napraviť to, čo sa v jeho záhadnej minulosti pokazilo. V tej chvíli nebolo potrebné vedieť prečo.

To, čoho sa bála, bolo jeho prijatie. Svoje rozhodnutie ľutovala len preto, že ju s najväčšou pravdepodobnosťou vysmeje. Aspoň jej časom vybudovaná nedôvera voči ľuďom jej to našepkávala.

Rada by povedala, že sa August po chvíli očarujúco usmial a povedal niečo, čo by ju presvedčilo o opaku.

Rada by počula jeho hlas vysloviť akýkoľvek citát, či už jeho vlastný alebo z akejkoľvek knihy či filmu, ktorý by ju uistil, že konala správne a obrátila sa na správneho človeka. Pretože presne ten v jej živote chýbal.

On však urobil to jediné, čo ju v tej chvíli dokázalo naštvať. Rozosmial sa. Tak hlasno, ako to len okolnosti dovoľovali. Tris v tej chvíli zacítila, ako jej vnútro opäť spaľuje oheň. Zavrčala. August sa nadýchol, no predbehla ho. ,,Dobre si rozmysli, čo povieš, inak..." V očiach sa jej varovne zablýskalo. V skutočnosti však nevedela, čím by sa mu mohla vyhrážať. To, čo jej v danom momente napadlo, bolo príliš kruté a všetko ostatné by sa ho vôbec nedotklo.

August ju však prerušil zdvihnutím ruky. ,,Na niečo som prišiel," povedal.

,,Na čo také?" neochotne sa opýtala Tris. Muž z kaviarne ju svojím správaním opäť zmiatol, ako už bolo jeho zvykom.

,,Že sa asi musím vzdať svojho mimoriadne originálneho oslovenia," pokračoval, s pohľadom plným pocitov zabodnutých do hnedovláskiných očí. ,,Ty nie si madam Lovettová. A mrzí ma, že som si to uvedomil až teraz."

,,Prečo myslíš?" naoko nezaujato položila Tris ďalšiu otázku.

,,Burtonove filmy sú skvelé práve pre ten spôsob, akým spracúva všetko temné z nášho sveta a prepája ho s iným. A Nellie Lovettová, nech je akokoľvek skvelá postava a v niektorých dokonca vzbudzuje súcit, bola predsa len vrahyňa prahnúca po uznaní. Verná, to áno, no za akú cenu?" August sa odmlčal. ,,A tesne predtým, ako som povedal niečo, čo ti určite neskôr poviem, som si uvedomil, že ťa nechcem volať ako ju. Nebolo by to fér. Viem, že je to zrejme banalita, ale ako povedal už spomínaný Dumbledore, všetko treba nazývať pravým menom."

Tris naňho chvíľu hľadela s vytiahnutým obočím, potom sa zachechtala. ,,Tvoje myšlienkové pochody sú občas príliš čudné aj na mňa, August Rockbridge!" Hneď, ako to vyslovila, však zvážnela. ,,Ale chápem, čo myslíš. A... a ďakujem, že ti to vôbec napadlo. A," zahryzla si do jazyka, ,,vlastne ďakujem za to, že si tu. Pretože síce ma vytáčal do nepríčetnosti, musím uznať, že sa to podarí málokomu. Asi som potrebovala stretnú niekoho... iného." V duchu si uľahčene vydýchla. Len tesne sa jej podarilo vyhnúť slovu výnimočný. 

,,To sme asi potrebovali obaja," usúdil August a na perách sa mu znovu objavil vrúcny úsmev. ,,No stále som neprišiel na to, akou prezývkou ťa teda budem volať."

,,A potrebujem prezývku?" nadhodila Tris. Vzápätí ho so smiechom štuchla do pleca. ,,Viem, že som dokonalá, ale nemusíš po mne vo všetkom opakovať."

August sa uškrnul. ,,Smola, slečna dokonalá, práve mi jedna napadla."

,,Slečna dokonalá?" zvraštila obočie Tris. ,,Ak som si práve zaobstarala novú prezývku, tak..." August pokrútil hlavou. ,,To je dobre, lebo sa mi veľmi nepáči," vydýchla si Tris.

,,Neboj sa, ani by mi nenapadlo ťa tak volať," uistil ju August. V očiach sa mu zablyslo. ,,Povedal som predsa, že chcem niečo pravdivé." Zasmial sa, keď mu na hlave dobre mierenou ranou pristál vankúš.

,,Nie, vážne," pokúsil sa vrátiť k predchádzajúcej téme. ,,Budem ťa volať... dramatická pauza... jednoducho Tris. Po výnimočne krátkej úvahe som prišiel na to, že aj to je vlastne len prezývka a že nech sa budem snažiť hľadať čokoľvek originálnejšie, nič ťa nebude vystihovať viac."

,,Nad tým si vážne nemusel uvažovať dlho," poznamenala Tris pobavene. ,,Ale čo sa dá čakať od tvojich mysliteľských schopností?" 

,,Veď ani nie som mysliteľ, som chudobný študent a príležitostný farmár, madam... Tris," odvetil August s úškrnom. Hnedovláske pri jeho oslovení myklo kútikmi úst.

Muž z kaviarne si povzdychol. ,,Zrejme som ti svojimi primitívnymi úvahami zničil dojemnú chvíľku," povedal o poznanie tichším hlasom. ,,Prepáč, ja... občas si neuvedomím, že svojimi reakciami niekomu ublížim. Čiže ak sa ťa ten môj smiech nejak dotkol, tak sa ospravedlňujem."

,,To nič," pokrútila hlavou Tris. Stíšila hlas na jeho úroveň a slabo sa usmiala. ,,Chápem, že človeku nedôjde hneď, keď sa správa ako debil," predniesla smrteľne vážne. Keď videla jeho pohľad, rozosmiala sa na celé kolo. 

,,Hej, zničila si..."

,,Tvoju dojemnú chvíľku?" skočila mu do reči a zachichotala sa. ,,Sme si kvit. Ale ak sa ti ju podarí znovu navodiť, môžeš pokračovať." Nevinne zaklipkala očami.

August ju prepálil pohľadom, ktorý zrejme mal byť nenávistný, no iskričky smiechu ukryté za falošnou vrstvou hnevu pokazili všetku jeho snahu. Povzdychol si. ,,Ak si to želáš," žmurkol a naviazal na svoje predchádzajúce slová. ,,Jednoducho som nevedel odolať. Spomenul som si totiž na príbeh, ktorý mi raz rozprávala jedna pani, ktorú som stretol na ulici. O chlapcovi, ktorý čakal na zázrak a ten sa objavil až po rokoch, hoci v úplne inej podobe, ako čakal."

,,Chceš tým povedať, že som tvoj zázrak, August Rockbridge?" Tris znovu pobavene zatrepotala mihalnicami. 

,,To som nepovedal," zachechtal sa August. ,,Si neskutočne domýšľavé stvorenie, vieš o tom?"

,,Plne si uvedomujem všetky moje prednosti," predniesla Tris so smiechom. Po chvíli sa uškrnula. ,,Mám pocit, že dojemná atmosféra je v ťahu."

,,Ja tiež," prikývol August. Na chvíľu vyzeral, akoby mu to bolo ľúto, potom sa však usmial. ,,Veď kto by ju potreboval? Vo svete sa iste nájdu väčší básnici, ktorým sa bude hodiť. Nesmieme si nechať všetko pre seba."

Tris sa opäť rozchichotala, až jej sčerveneli líca. ,,Ty si blázon," usúdila. ,,Naša konverzácia sa mi páči čím ďalej, tým viac. V knihe by asi vyznela naozaj stupídne, ale myslím, že presne toto som potrebovala!" Akvamarínovými očami vyhľadala Augustove. ,,Vedieť, že niekde vo svete, bližšie, ako som čakala, žije niekto, komu môžem povedať čokoľvek."

Augustov pohľad zjemnel. V očiach sa mu rozhorelo tisíce zlatých sviečok. ,,Dovoľ, by som napravil svoju chybu," povedal s úsmevom a bez toho, aby prerušil očný kontakt s ňou, vyhľadal Trisinu ruku a preplietol si s ňou prsty. ,,Ja, August Rockbridge, chudobný študent, neškolený filozof s cieľom nájsť svoje miesto vo svete, povolaním blázon s dočasnou brigádou a dočasným domovom v Grønnendale, v tejto chvíli, ktorá by bola dojemná, keby dojemnosť neodišla navštíviť básnikov, sľubujem, že nech sa stane čokoľvek, hoci by nastal aj koniec sveta, poviem Tris Elizabeth Stewartovej, ktorej prvé meno s neodvažujem vysloviť inak než v tejto skrátenej podobe, pravdu, kedykoľvek o to požiada. Nech už bude akákoľvek, smutná, krásna, či bláznivá. Zároveň sľubujem, že budem vždy stáť pri nej za každých okolností, vždy, keď ma bude potrebovať, a aj keby mala v tej chvíli chuť vyhodiť ma z okna. Vždy budem tu, aby som si vypočul jej pravdu a dovolil tak jej myšlienkam nájsť si cestu na svetlo, vždy tu budem stáť, aby som jej pomohol, keď bude svet tam vonku príliš zákerný, nikdy sa jej neotočím chrbtom a vždy jej budem dôverovať, pretože presne to priatelia robia."

Až keď mu došli slová a znovu dokázal vnímať priestor okolo seba, uvedomil si, že hoci celý čas hľadel Tris do očí, mysľou bol tak stratený sám v sebe, že sa mu rozmazal zrak a vôbec mu to nevadilo. Keď zažmurkal a pozrel na ňu znovu, videl, že okolo tyrkysovo modrých očí sa jej trbliece striebristé jazierko sĺz. Bez slova sa k nemu naklonila a váhavo ho objala. ,,Hlavne netáraj, mokrý návštevník," zamrmlala mu do vlasov. ,,Každý potrebuje dojemné chvíľky a mám pocit, že ty si jednu práve privolal späť."

,,No teda," šepol August s pobaveným úsmevom. Prstom zľahka prebehol Tris po vlasoch a namotal si okolo neho jeden z jej hnedých pramienkov. ,,Tá chvíľa je nejaká prelietavá, nemyslíš?"

Tris sa zachichotala. ,,Rozhodne," prisvedčila trochu zmätene sa odtiahla. ,,Dofrasa s tebou, úplne si ma obral o slová! Nemohol si toto povedať už na začiatku?" spustila s miernou výčitkou v hlase.

,,Ale o koľko zábavy by sme prišli," žmurkol na ňu August. ,,Au," zamraučal urazene, keď mu na hlave opäť pristál vankúš. 

,,Prestaň, ty bábovka, nemohlo to bolieť." Tris sa spokojne oprela o mäkké operadlo rozťahovacieho gauča. 

,,Nebolelo. Ja hovorím au, aj keď mi na zem spadnú kľúče," priznal August so smiechom. Tris sa uškrnula. ,,Ďalší zaujímavý fakt zo života tajomného zločinca je odhalený," poznamenala šibalsky. Odrazu ju vystrelo. ,,Mám nápad," povedala úplne zbytočne. August aj bez toho videl, ako jej zažiarili oči. Akoby jej v hlave doslova zablikala žiarovka. 

,,No hovor," vyzval ju.

,,Pravdepodobne sa neskôr chytím do vlastnej pasce, ale napadlo mi, či by sme si nezahrali hru... kým nevymyslíme niečo lepšie, nazvime ju Hodina pravdy. Každý povie niečo o sebe, či už to, čo mu prvé napadne, alebo to, čoho trápi. Nesmú to však byť informácie, aké o sebe väčšina ľudí hovorí pri prvom stretnutí. Žiadna obľúbená farba, vek, počet vlasov na hlave a podobné hlúposti. Musí to byť niečo, čo o tebe skutočne niečo prezradí. Čo ty na to, mokrý návštevník?"

,,No, to znie ako poriadne tvrdý psychologický výsluch," uškrnul sa August. ,,Prečo nie? Ale zabudla si na jednu podstatnú vec."

Tris zažmurkala. Chcela sa opýtať, čo konkrétne mal na mysli, no došlo jej to skôr, než stihla otvoriť ústa. Prikývla. ,,Ja, Teresa Elizabeth Stewartová, tak nádherne a geniálne prezývaná Tris, poctivá čitateľka fantasy kníh a veľký fanúšik detských rozprávok, génius s výbornou pamäťou na všetko, čo ju baví a milovníčka cudzích jazykov, inak však pomerne málo talentovaná bytosť, taktiež chudobná študentka a bývalá brigádnička v kaviarni, kde pred polrokom stretla istého nemenovaného mokrého návštevníka, v tejto chvíli, ktorá už je zase skôr komická než dojemná, ale dojemnou predsa len chvíľu bola, sľubujem, že kedykoľvek, a predpokladám, že dosť často, bude August Rockbrigde potrebovať moju pomoc, prídem a pomôžem, aj keby to bolo to posledné, čo urobím. Že budem vždy pravdivo odpovedať na jeho otázky a budem tu preňho, keď sa bude chcie vyrozprávať. Samozrejme, za predpokladu, že túto istú službu kedykoľvek urobí on mne. Dôverujem mu už teraz a navždy budem, pretože to priatelia robia a my sme včera tak trochu podpísali mierovú zmluvu."  Roztopašne sa usmiala. ,,Spokojný?"

August sa zasmial. ,,Lepší sľub som v živote nepočul," uistil ju.

,,Ja áno," nesmelo mu pozrela do očí. ,,Ale nie že si teraz začneš niečo namýšľať, lebo ťa tým vankúšom udriem tak, že ťa to bude naozaj bolieť," dodala rýchlo. ,,Ale bol krásny, to sa musí uznať. Najkrajší zo všetkého, čo som kedy počula." Vyvalila oči, akoby nečakala, že to naozaj vyslovila nahlas. ,,Nuž, práve som asi povedala prvú pravdu," mykla plecom. ,,Si na rade."

August si povzdychol a rukou si pretrel oči. ,,Môžem upresniť pravidlá?" navrhol. ,,Ak to dotyčná osoba nebude chcieť, tá druhá sa jej nesmie na nič pýtať."

,,Čo také chceš povedať, že ti to napadlo?" nadvihla obočie Tris. Vzápätí si však spomenula na svoje priznanie, s ktorým plánovala vyjsť na svetlo. ,,Tak dobre," súhlasila. ,,Ale aby to bolo fér aj voči druhej, nesmierne zvedavej osobe, kedykoľvek po uplynutí Hodiny pravdy môže dotyčného vyzvať na Súboj otázok. Spýta sa, na čo chce, a ten druhý musí pravdivo odpovedať. Ale, prosím," pozrela naňho, ,,túto ťažšiu verziu si nechajme na inokedy."

August sa uškrnul. ,,Tak fajn," prikývol. Zhlboka sa nadýchol. ,,Na začiatku leta som sa rozišiel s priateľkou," priznal ticho. Zrak upieral pred seba, preto si nevšimol, ako Tris stuhla. ,,Vlastne, ono to nebol rozvod, vlastne sme sa o tom ani nerozprávali, len... ja ani neviem. Nemali sme si čo povedať. Mala svoje povinnosti, ja zase svoje, a po čase sme každí hľadali dôvod, prečo sa tomu druhému vyhýbať. Napokon len zavolala, že sa sťahuje na Floridu, ja som jej zaželal veľa šťastia a pochybujem, že sa ešte niekedy uvidíme." Povzdychol si. ,,Ale aj tak mi je to ľúto. Nemal som byť taký zbabelec a ukončiť to normálne, nie nás nechať oboch sa takto trápiť."

,,Chýba ti?" bezvýrazne sa opýtala Tris. Náhle zabudla, že súhlasila so zákazom kladenia otázok. Augustovi akoby si to ani nevšimol. ,,Občas," priznal sa. ,,Ale skôr mi je ľúto za časmi, kedy to ešte medzi nami bolo fajn. V podstate som rád, že Lydia odišla, a nemyslím, že by som sa k nej chcel vrátiť." Kútikom oka pozrel na Tris. ,,Si na rade," pripomenul jej.

Tris preglgla. ,,Nepripadáš mi ako človek, ktorý by mal priateľku," povedala pomaly. ,,Je to také... obyčajné," zahlásila.

August sa zachechtal. ,,Mrzí ma, že som ťa sklamal, ale vzťahy sú súčasťou života. A až taký outsider naozaj nie som." Uškrnul sa. ,,Ale ak ťa to uspokojí, vravel som predsa, že už žiadnu nemám."

,,To nie," vyhŕkla Tris. ,,Mrzí ma, že si si musel prežiť niečo také. Naozaj neviem, prečo som tresla takú blbosť," povedala ospravedlňujúco. ,,Lebo viem, aké to je," pokračovala ticho. ,,Nikdy som síce nemala priateľa, myslím v tom nudnom slova zmysle," rozprávala, nevšímajúc si Augustov pobavený výraz, ,,ale to isté sa mi stalo s kamarátkami. Dobre si pamätám na časy, keď sa rozprávali a ja som bez slova sedela medzi nimi, ako sa na mojej narodeninovej oslave bavili lepšie než ja a ako som nakoniec prestala každému veriť, lebo som sa bála byť sama sebou." Pokrčila plecami. ,,Lebo ja dokážem byť sama sebou len v okruhu ľudí, ktorým dôverujem. A to je moja teta, Sasha, a teraz aj ty. Pri všetkých ostatných sa mením na niekoho, koho nespoznávam," šepla. ,,A nedávno som zistila, že ešte aj Sasha má predo mnou tajomstvá. Poznáme sa už od škôlky a až včera som sa dozvedela, že jej rodičia sa na smrť pohádali s Amboltovcami a zakázali jej ich vídať, pretože jej babička nemala rada jej mamu. Nemyslíš, je je to príliš podstatná informácia na to, aby bola zamlčaná jej najlepšej kamarátke?"

August ju bez slova pohladil po pleci. ,,Poznám ten pocit," povedal. Nevedel však, ako pokračovať, aby jeho slová nevyzneli príliš sentimentálne. Zažmurkal. Naraz mal problém udržať oči otvorené. Tris sa oňho oprela. ,,Mali by sme ísť spať," šepla. Prikývol. Určite už bolo po štvrtej ráno. August jej urobil miesto a zhasol lampu. Ani jeden z nich nepriznal, že nočný rozhovor ukončili iba kvôli nezodpovedaným otázkam a strachu, čo pocítia, keď ich vyslovia nahlas. ,,Pokračovanie nabudúce," zamrmlala Tris tesne predtým, ako zmizla pod perinou. Skôr, ako sa ponorila do ríše snov, ju v hrudi pošteklilo ďalšie tajomstvo. Tajomstvo, že okrem tohto dôvodu prerušila Hodinu pravdy aj z dôvodu, že ak by pokračovali, pravdepodobne by zaspala Augustovi na ramene. Tú hanbu by asi neprežila.

***

Pokazili toooo :D Neviem, prečo sa z toho tak teším. Asi je to len číra škodoradosť z toho, že vás takto naťahujem. Asi sa to nedá pokladať za niečo romantické, ale je to najromantickejšie, čo som doteraz napísala, aspoň myslím. A nechcem sa s tým poponáhľať, lebo viem, že potom to nebude ono :D

Snáď sa vám kapitola páčila, určite dajte vedieť :D A nabudúce už naozaj bude ten sľúbený rozhovor s Kráľovnou :DDD

Cissi