,,Dôvera k človeku rastie pomaly. Ak sa však rozrastie, nič ju nezastaví."

Raev zmĺkol. Zreničky sa mu rozšírili od údivu, hoci ich hranice sa strácali v dúhovkách rovnako čiernej farby. Preto ostalo navždy tajomstvom, ako veľmi ho prekvapili Edwardove slová. Nečakal, že sa v ňom tak skoro prejaví rozhodnosť, akú v ňom videl, už keď sa stretli prvýkrát. ,,Zrejme mám čo vysvetľovať," vzdychol si porazene. Ronny, ktorý celú situáciu pozorne sledoval, v úžase vyvalil oči. Nestávalo sa často, že by Severin Raev bez protestu poslúchol niekoho požiadavky. Edward celý čas mlčal. Zelenými očami s vážnym výrazom sledoval Raevove pohybujúce sa pery.

,,Odpoveď na tvoju prvú otázku je jasná. Tvoja prítomnosť na hrade je veľmi dôležitá. Verím Ulvovmu úsudku a ten zas verí tebe, že budeš diskrétny, nenápadný a budeš si všímať a pamätať každú maličkosť týkajúcu sa Kráľovnej. Viem, že som vravel, že som sa s Elyswen stretol. Dokonca niekoľkokrát." Pri tej spomienke znechutene zvraštil husté obočie. ,,To však ale neznamená, že ju poznám. Zistil som akurát, že je inteligentná, nekompromisná a veľmi, veľmi opatrná. Svoje tajomstvá si stráži ako svoj najväčší poklad. Sú to jej najsilnejšie zbrane, ktoré sa však obrátia proti nej, ak ich niekto odhalí."

,,A ten niekto mám byť ja," poznamenal Ed.

,,Ten niekto budeš ty, Edward," opravil ho Raev. ,,V ľuďoch sa nezvyknem mýliť. Viem, že to v sebe máš. Všetci sa na teba spoliehame."

,,Spoliehate sa, že dokážem niečo, čo nikto predtým, s prípravou, ktorá trvala ani nie mesiac," namietol Edward potichu.

,,Niekto musí byť prvý," optimisticky zvolal Ronny.

,,Tvoja druhá otázka znela," pokračoval Raev, čím dal jasne najavo, že predchádzajúca téma je uzavretá, ,,prečo nepripraviť ellerportenský ľud na blížiacu sa vzburu. Pravda je taká, že to robíme. Všetci Vlci, ktorí s nami neputujú, šíria zvesti o Lesnom jazdcovi a hovoria o udalostiach, ktorá v blízkom čase zmení chod kráľovstva k lepšiemu. K nášmu spoločenstvu sa pridáva čoraz viac ľudí a poddaní, ktorí o nás vedia, sa pripravujú na boj, ak by bol nevyhnutný. Nevravel som ti to len preto, lebo to nebola tvoja úloha."

Edward prikývol. Odrazu začínal chápať, prečo mu Raev predtým nič nepovedal. Stále sa mu to zdalo nespravodlivé, no keď si predstavil, koľko ľudí je pod jeho ochranou a koľkým vydáva rozkazy, veril, že nemal čas oznamovať všetkým všetko. Spomenul si na obraz, ktorý sa mu vybavil, keď sa rozprávali v Tarne v predvečer ich odchodu. Severin Raev nebol obyčajný človek. Bol to hráč. Hráč, ktorý ma roky rozohranú svoju hru s množstvom figúrok, ktoré prichádzali a odchádzali, a ktorých sa zbavoval podľa potreby. Mal naplánovaných množstvo ťahov, úskokov a pascí. V jeho mysli svietil zložitý obrazec ciest, chodníčkov, skratiek a slepých uličiek, ktoré ho však mali dopracovať k jedinému cieľu. Zosadiť Krvavú kráľovnú a priniesť Veľkému ostrovu mier.

,,Máš pocit, že viem o Kráľovnej viac ako som ti prezradil," rozprával ďalej čiernooký Vlk. Zazrel na Ronnyho, akoby mu stále prekážalo, že stojí pár krokov od nich a počuje každé jeho slovo. ,,A je to pravda. Len nerád sa v myšlienkach vraciam do obdobia mladosti. Kráľovnina moc vtedy prudko vzrástla a zákony boli... prísnejšie, ako sme boli zvyknutí. Nemal som to ľahké ja ani moja rodina. Bolo to však obdobie, v ktorom som sa naučil najviac a kde som získal vedomosti, o ktoré sa s tebou podelím." Odkašľal si.

,,S určitosťou nevie nikto nič. Mám však pre teba zopár informácií, ktoré môžu byť kľúčovými. Po prvé, jej vzťah k orgmetskému kráľovi. Je starší ako ona, preto by mohol niečo vedieť. Nie, nemáš vyhľadať Branona Tarka," prerušil Edwarda skôr, ako sa to stačil spýtať. ,,Môžeš sa však prostredníctvom zmienky o ňom dopracovať k ďalším užitočným faktom. Ďalej jej dodržiavanie ellerportenských tradícií. Kráľovná síce prevrátila našu krajinu naruby, no čo sa týka zvykov, slávenia sviatkov a podobných záležitostí, nikdy nevybočí z vychodeného chodníčka. To, čo si zistil svojimi výsluchmi v krčmách, musíš overiť sám. O záhade jej dlhovekosti nič neviem. Ani to tom, že by ovládala nejaký druh mágie." Raev si odfrkol.

,,Ak chceš počuť môj názor, je to hlúposť. Už celé desaťročia, ba dokonca storočia sa na Veľkom ostrove neobjavil skutočný mág. Elyswen je podľa mňa len prefíkaná, krutá a nesmierne múdra žena, ktorá využila svoje postavenie na získanie moci. V hlavnom meste však budeš počuť iné rozprávky. Tamojší ľudia veria, že Kráľovná ovláda temnú mágiu a dokonca som počul, ako niekto povedal, že raz za čas chodí do lesa v Smaragdových vrchoch, aby vykonala obradné rituály na posilnenie svojej moci. Nič menej pravdepodobné som v živote nepočul. Ale," čiernooký Vlk zodvihol ukazovák, ,,pamätáš na hostinec v Solrigu? Hovoril si mi, že jeden muž tam spomínal akéhosi pomocníka. Na toho si dávaj pozor. Naozaj pochybujem, že sa od nej učil čarovať, no tuším, koho mal ten chlap na mysli. Má okolo seba viacerých verných služobníkov, no tento k nej má najbližšie. Je to nebezpečný muž, ktorý bez váhania vykoná akýkoľvek jeho príkaz."

Edwardovým telom prebehli zimomriavky. Nestačilo, že bude musieť čeliť Kráľovnej, teraz sa objavili ešte aj zákerní prisluhovači! Opäť ho premkol pocit, že zvládnuť túto misiu bude nad jeho sily.

,,A napokon to najdôležitejšie," zachripel Raev tlmeným hlasom. ,,Dúfam, že si nezabudol na to, čo som ti vravel pri odchode z Tarnu. O teórii slnka a mesiaca. Pozorne si všímaj každú Kráľovninu náladu, každú zmenu v jej správaní, jej typické prejavy... všetko, čo by ju mohlo charakterizovať. A ak to bude možné," zaváhal, ,,pokús sa určiť, čo je vlastne za človeka." Edward bez slova prikývol. 

,,Prepáčte, že sa do toho miešam, ale aký má zmysel zisťovať toto všetko?" prihlásil sa Ronny s previnilým úsmevom. ,,Možno nevieme, prečo sa správa tak, ako sa správa, no ak to zistíme, zmení sa tým niečo?"

Raev mu venoval pohŕdavý pohľad. ,,Myslel som si, že ty to pochopíš, Sandhed. Všetko, čo skrýva, bude kľúčom k jej porazeniu. Každá drobnosť." Na chvíľu sa odmlčal. ,,Musí byť, keď ich tak zúfalo ukrýva..."

Vtom sa spodok jelenej kože odhrnul a dnu vbehol Torn. Tmavé vlasy sa mu lepili na čelo, zreničky mal rozšírené od strachu. ,,Našli nás stráže," vydýchol. ,,Vojaci Kráľovnej. Prečesávajú les zo severnej strany!"

Tri krátke vety stačili na to, aby sa atmosféra v provizórnom stane zo sekundy na sekundu zmenila. Ronny neveriacky vyvalil oči, Edwarda zaplavila vlna hrôzy. Raevove oči razom stvrdli. ,,A odkiaľ asi vedeli, kde nás majú hľadať?" zreval a urobil dva rýchle kroky Tornvaldovým smerom. 

,,To neviem," odsekol Torn napoly vystrašene, napoly urazene.

,,Ako sú ďaleko?" vyštekol čiernooký Vlk.

,,Asi pol míle. Rýchlo sa blížia."

,,Videli ťa?"

,,Dúfam, že nie."

,,Dúfaš," napodobnil ho Raev výsmešne. ,,Pravdepodobne si ich práve doviedol rovno k nám. Gratulujem, Venrius!" Odtisol Torna bokom, vyšiel von a strhol jeleniu kožu z konára mohutného duba. ,,Zbaľte tábor! Pohyb!" prikázal všetkým prítomným. Vlci sa razom pustili do práce. Torn začal baliť jedlo, čo kúpili v dedine na ich poslednej zastávke. Z jeho pohľadu sa nedalo nič vyčítať. Edward však vycítil, že sa ho Raevovo obvinenie hlboko dotklo. 

Ronny hodil Edovi jeho cvičný meč a opásal sa tým svojím. Z lesa náhle vyšiel Ulv a pomohol so zahasením ohňa a maskovaním ohniska. Nech už bol kdekoľvek a akokoľvek ďaleko, vždy sa mu podarilo zjaviť sa v pravú chvíľu. Popri tom všetkých oboznámil s únikovým plánom. ,,Rozdelíme sa. Ja pôjdem s Tornvaldom, Ronny s Edwardom, Raev si zoberie na starosť Njalla," povedal potichu. ,,Ak niektorú z dvojíc chytia, neobzerajte sa," prízvukoval. ,,Stretneme sa pri Brale porazených, straší zo skupín poznajú cestu." S týmito slovami si skryl tvár pod kapucňu, zobral jeden z kožených batohov a pripásal si dýku na opasok hneď pod pravou rukou. Ostatní zopakovali jeho príklad.

Keď sa chytali vyraziť, z opačného smeru pribehol udychčaný Njall. Svetlé vlasy mu rozstrapatil vietor, na tvári sa mu leskli perličky potu. ,,Vojaci," vytisol zo seba. ,,Prichádzajú z juhu!" Keď uvidel, že sú všetky veci zbalené a Vlci sú pripravení na odchod, zmätene zažmurkal. Edwardovi začalo srdce biť ešte silnejšie. Mozog mu vravel, že sa všetko nejak vyrieši, no v hĺbke duše ho mrazilo. Obkľúčili ich. Sú v pasci.

,,Konečne, Graevlig," vyprskol Raev a náhlivo mu podal batoh. Očividne ho informácia, že vojsko prichádza z oboch strán, ani trochu nevyviedla z miery. Prudko sa otočil, akoby v diaľke medzi stromami niečo zbadal. Husté obočie sa mu spojilo do jednej hrubej čiernej čiary. Oči mu svietili, hruď sa v pravidelných intervaloch dvíhala. Odrazu vyzeral ako skutočný vlk pripravený zaútočiť. ,,Ja s Tornom ideme hore na východ," ozval sa Ulv. ,,Ronny na severozápad, Severin na juhozápad," rozhodol. Muži naraz prikývli. ,,Veľa šťastia," poprial im ešte. Potom sa zvrtol a s Tornom za pätami zmizol v húští medzi stromami.

Edward sa nestihol spamätať a už utekal za Ronnym dolu lúkou, kde ešte predpoludním trénoval tanec s Lisbet. Bol rád, že ona a Brynjar stihli zmiznúť skôr, ako ich našli stráže.

 Nebol si istý, kto ich vlastne naháňa a či vedia, že sú tu, alebo ide o náhodu. Nemienil však nad tým uvažovať. Určite nie teraz, keď mu steblá trávy bičovali do stehien a nohy nestačili za zvyškom tela. Pretože presne tak sa cítil. 

Kútikom oka videl, ako Njallove žiarivé vlasy zmizli dolu v lese na opačnej strane lúky. Stalo sa to práve vo chvíli, keď z lesa vyšlo zopár mužov odetých v čiernom. Sedeli na koňoch, no napriek tomu ich príchod započuli prineskoro. Niektorí v rukách zvierali kuše, iní kopije, ďalší sa oháňali mečmi. Všetci však mali vysoké kožené čižmy a svetlohnedé plášte, aby splynuli s jesenným lesom. Aj Ed okamžite spoznal, že ide o oddiel, ktorý bol do týchto končín vyslaný zámerne. Boli pripravení. Bolo ich veľa. A práve uvideli, ako on a Ronny bežia dole kopcom.

Okamžite sa pustili za nimi. Čiernovlasý Vlk zanadával. Zdalo sa, že nečakal, že ich uvidia tak skoro. 

Edward nikdy nezažil nič podobné. Srdce mu bilo až niekde v hrdle, v jeho tele sa miešali mrazivé dotyky strachu s horúčavou vyvolanou prudkým a sústavným pohybom snáď všetkých svalov, ktoré mal. Namiesto krvi mu už opäť prúdil telom adrenalín, oči mal zoširoka otvorené, uši nastražené, vnímanie nastavené na najvyššiu úroveň. Kľučkoval medzi stromami, obchádzal obrovské kamene, preskočil úzky prúžok striebornej, ktorá bola pravdepodobne potok, no v tej rýchlosti si to nestihol overiť.  

Tesne pred sebou videl čierne strapaté vlasy Ronnyho Sandheda, ktoré striedavo mizli v húštine a znovu sa objavovali. Snažili sa ostať pokope, no medzi nimi stálo priveľa prekážok. Vyvrátené kmene stromov, suché kroviny a skaly vytŕčajúce zo zeme zapríčinili, že občas stratili toho druhého z dohľadu. Ronny bol vpredu, Ed však bežal rýchlejšie. O chvíľu boli na jednej rovine, no stále ďalej od seba. 

Edward mal pocit, že beží celú večnosť. Po čase si na rýchle tempo zvykol. Svaly sa naťahovali a sťahovali, nohy a ruky sa hýbali celkom automaticky. Doteraz nedokázal pochopiť, ako môže ľudské telo vydržať takú záťaž. Jeden muž z Lyssu mu raz rozprával, ako ho po lese naháňal medveď a ako dlho trvalo, kým mu unikol. Vtedy neveril, že sa niečo také dá. No život rozdáva poučenia neustále. Občas aj pritvrdé, aspoň z pohľadu človeka, ktorý ich práve prežíva.

Trielil lesom oveľa dlhšie ako kedykoľvek predtým. Náhle začal pociťovať pichanie v hrudi a pálenie na nohách, kde by si našiel aspoň tucet škrabancov, ak by mal čas si ich hľadať. Do pľúc sa mu dostávalo málo kyslíka, nevládal nasávať ďalší vzduch. Pre jazdcov bol prechod lesom oveľa náročnejší ako pre nich. Často museli obchádzať veľkú plochu, aby as vyhli skalám a stromom, popri ktorých sa Edward s Ronnym prešmykli. Teraz ich však rýchlo dobiehali.

Les preťal výkrik. Ronny zakopol o vyvrátený kmeň a skotúľal sa na zem. Z ruky mu trčal krátky šíp s červeným pierkom. Ed ledva zabrzdil. Zvrtol sa a pokúsil sa priateľa zodvihnúť, ten však pokrútil hlavou. ,,Bež," dychčal. ,,Teba nesmú chytiť za žiadnu cenu. Utekaj a," nasledoval hlboký nádych, ,,ukáž im, čo dokážeš. Zhoď Kráľovnú z trónu hoci aj holými rukami. Máš na to, Ed!" Usmial sa, akoby sa nič nedialo. Jeho oči však prezrádzali znepokojenie.

,,Epitaf si nechaj na neskôr," odbil ho Edward a podal mu ruku. Ronny opäť pokrútil hlavou. ,,Chytia ťa, ak nevstaneš!" Ed zvýšil hlas. V hlave mu hučalo. Nemohol dovoliť, aby sa jeho učiteľovi a priateľovi niečo stalo. Ronny len neprestával krútiť hlavou. ,,Podceňuješ ma," zachripel so slabým úškrnom. ,,Nikdy nepodceňuj Vlka, tak znie Raevove heslo. Plánujem ho otestovať. A teraz bež, nech už ťa tu nevidím!"

Ed vstal. ,,Ja... ja sa -"

,,BEŽ!"

Jazdci sa približovali. Ďalší šíp minul Edwarda len o vlások. Zvrtol sa a bez rozlúčky bežal ďalej. V očiach ho pálili slzy. Nie, nemohli chytiť Ronnyho! Len jeho nie! Ako rád by bol teraz na jeho mieste! Aspoň by nemusel znášať stratu ďalšieho blízkeho človeka.

Vtom dupot kopýt utíchol. Ed zastavil a schoval sa do krovia. Jeho myseľ si už pripravovala najhoršie možné scenáre, keď sa ozval známy hlas. Nikdy nebol taký rád, že ho počuje.

,,Hej, parchanti! Nehľadáte náhodou mňa? Už dobrých dvadsať rokov? Tu som, ak si trúfate!" Jeden z vojakov spadol z koňa, keď ho zasiahol šíp priamo do srdca. Tentokrát však nepochádzal z kuše jedného z Kráľovniných stráží. 

Severin Raev natiahol tetivu a vystrelil znovu. Šíp sa odrazil od prilby muža na čele jazdcov. Tomu sa tvár skrivila od zlosti a popohnal koňa. Spolu s ostatnými sa pustili za roky prenasledovaným Vlkom.

***

Urobte so mnou niečo! Už zase som na celú kapitolu rozpísala to, čo malo zabrať iba polovicu :DD

Či už je Raev sviniar alebo nie, svojich si bude chrániť za každú cenu :) Čo myslíte, že sa stane s Ronnym a Edwardom? Inak, toto bola asi najakčnejšia scéna, akú som písala. Bola by som rada, ak by ste do komentárov napísali, či mi vyšla alebo nie :D 

Cissi