Venujem Phantom-Soldier... snáď si kapitolu užiješ :)

~*~  

,,Život je proces, pri ktorom zisťujete, ako ďaleko môžete v tom či onom zájsť, aj keď pravdepodobne aj v hľadaní toho, ako ďaleko môžete v tom či onom zájsť, môžete zájsť príliš ďaleko."  

(Terry Pratchett) 

Chodníkom z bieleho kameňa lemovanom mramorovým stĺporadím sa ponáhľal vysoký svetlovlasý mladík. Tmavomodrý plášť sa mu vlnil ako rozbúrené more, očami rovnakej farby blúdil po bujne rastúcich kríkoch v rozľahlej záhrade, ktorou prechádzal. Kráčal rýchlo a s každým krokom akoby sa jeho tvár zahaľovala do čoraz väčšieho tieňa. Jeho pohľad sa však rozjasnil, keď uvidel, kto mu ide oproti. 

,,Nazdar, sestrička," zazubil sa Larren. Po znepokojení neostalo ani stopy. Na tvári sa mu rozlial vrúcny úsmev a oči mu zažiarili, keď mu princezná veselo zamávala. Nemohol si nevšimnúť jej bezstarostný, takmer tanečný krok, s ktorým si merala cestu k nemu. V ruke si niesla zväzok starých kníh.

,,Behagelig eftermiddag, min ven," uškrnula sa. Larren prekvapene zažmurkal. ,Príjemné popoludnie, priateľ môj.' Okrem starých mágov z detských rozprávok nepoznal nikoho, kto by sa takto vyjadroval. ,,Čím som si zaslúžil ten pozdrav?" pobavene nadvihol obočie.

Maeve sa zasmiala a ukázala mu knihu, položenú na vrchu kôpky, ktorú držala v rukách. ,,Hodina starého jazyka urobí svoje," zachichotala sa. ,,Musela som si to vyskúšať."

,,Aha," s úsmevom prikývol Larren. ,,Nyder du at tale din elvenes sprong?"

,,Selvfølgelig," odvetila princezná bez zaváhania. ,,Næsten ingen forstår hvad jeg siger," zaškerila sa. 

Larren opäť prikývol. Pamätal si, že v jej veku sa ho na to opýtala jeho matka. A on na otázku, či ho baví rozprávať starým jazykom, odpovedal rovnako. ,,Tiež to bol u mňa hlavný dôvod," povedal. ,,Rozprávať otvorene pred všetkými, hoci mi nikto nebude rozumieť. Ako malý som vždy chcel ísť do mesta, promenádovať sa po uliciach, prekladať si názvy, neprestajne niečo komentovať v starom jazyku a nechať ľudí, nech obdivne krútia hlavami nad mojimi znalosťami." Zachechtal sa. ,,Máme tú smolu, že v našej rodine nikto obdivne krútiť hlavou nebude. Maximálne nás upozornia na zle vyslovenú hlásku."

Maeve sa zasmiala. ,,Údel budúcich kráľov," pokrčila plecami, až jej nadskočili nazberkané rukávy pripomínajúce bohatý kopček šľahačky. Larren si ju znovu premeral. Až teraz si uvedomil, že má na sebe svoje belasé 'šľahačkové' šaty. ,,Myslel som si, že ich neznášaš," kývol na jej atlasovú sukňu s množstvom záhybov.  

,,Ja tiež," vážne pokývala hlavou. ,,Ale ako hovorí mama, raz za čas treba skúsiť, či sa ti nezmenil vkus. Druhé šance sú to najkrajšie, čo človek môže dať... či ako sa to hovorí."

Princ na ňu vyvalil nezábudkové oči. Kedy jeho malá sestrička prišla k rozumu? ,,Ja ťa dnes nespoznávam, Mae. Cítiš sa dobre?"

,,Čo? Obdivne krútiš hlavou nad mojimi znalosťami?" podpichla ho. 

,,Skôr nechápem, za koho ťa vymenili," podozrievavo sa na ňu zahľadel Larren. 

Maeve sa zatvárila urazene. ,,Hádam ste nepochybovali o mojom vychovaní, výsosť." Očividne si veľmi užívala napodobňovanie jedného z matkiných služobníkov. Keď to na jej brata neurobilo dojem, prevrátila očami. ,,Dobre, dobre. Snažím sa presvedčiť mamu, aby ma nezasnúbila s tým namysleným idiotom."

Larrenove ústa sa roztiahli do víťazoslávneho úsmevu. ,,Hneď som si myslel," zahlásil. V očiach sa mu zablyslo. ,,Za ktorého idiota, vaša výsosť? Za Aedelstena? Za toho očarujúceho, statného, vychovaného a najmä bohatého mladého grófa? Čo sa vám na ňom nepáči?" 

,,Vtipné," zamračila sa malá princezná. ,,Prestaň, Larren. Raz aj tebe mama vyhliadne budúcu manželku."

,,To je veľmi ďaleká budúcnosť," mávol rukou princ. 

,,Ani by som nepovedala," namietla Maeve. ,,O rok budeš dospelý a potom sa tomu už nebudeš môcť vyhnúť."

,,O rok budem dospelý a potom si budem môcť robiť, čo chcem," videl to po svojom Larren.

,,Svätý sjaelvaerge,"  povzdychla si následníčka trónu. ,,Zľahčuješ situáciu, alebo si naozaj taký naivný?"

Princ mykol plecom. ,,Matka je výborná kráľovná. Je múdra, spravodlivá, ľud ju miluje a tak ďalej, ale nemôže mi rozkazovať. Nie som predsa budúci kráľ, ktorý potrebuje manželku, aby začal vládnuť."

Tu už sa Maeve neovládla. Akokoľvek sa snažila za každú cenu si udržať dobrú náladu, niekde hlboko vo svojom vnútri vedela, že sa tejto téme nevyhne. ,,Máš pravdu, ty si možno budeš môcť robiť, čo chceš," povedala urazene. ,,Lebo ako si povedal, nie si budúci kráľ. Ale ja som! A zrejme to je ten dôvod, prečo teba a Rickharda mama necháva na pokoji, a mňa chce zasnúbiť už v trinástich!" Nešťastne si sadla na nízky múrik, spájajúci mramorové stĺpy. ,,Prečo nemôžu Ellerportenu vládnuť muži, ako napríklad v Orgmetse? Všetko by bolo jednoduchšie."

,,Mae," kľakol si k nej jej starší brat. ,,O tomto sme sa rozprávali už veľakrát. Budeš výbornou kráľovnou."

,,Nezvládnem to," nešťastne hlesla Maeve.

,,Určite áno, uvidíš." Larren sa na ňu povzbudivo usmial. ,,Veď máš dovtedy ešte kopu času."

,,Myslíš?" nadvihla obočie budúca kráľovná. ,,Korunovaná môžem byť už od osemnástich. To je o päť rokov. Päť!"

,,Pochybujem, že ti matka prenechá vládu tak skoro," upokojoval ju Larren. ,,Nemá na to dôvod. Pomaly ťa bude zasväcovať do všetkých kráľovských povinností, to áno. Ale nemusíš sa báť, že by ťa postavila pred situáciu, na ktorú nebudeš pripravená. Navyše, budeme tu s tebou, na to nezabúdaj." Stisol jej ruku.

Maeve sa pousmiala. ,,Budem sa snažiť," šepla. ,,Ale iba kvôli tebe. Takže sa snaž nič nepokaziť, braček." Zasmiala sa a opäť pripomínala šťastné, bezstarostné dieťa. Larren sa upokojil. Na chvíľu pôsobila tak vážne a dospelo, až mu to nahnalo strach. Zaumienil si, že sa postará o to, aby Mae ostala navždy jeho malou sestričkou. Ak nie navonok, tak aspoň vnútri.

,,Asi by som mala ísť, za chvíľu mi začína ďalšia hodina." Princezná zoskočila z múrika a oprášila si sukňu. ,,Musím si ísť pre ďalšie knihy do knižnice. Potom sa môžeme prejsť, ak budeš mať čas." Larren prikývol. ,,Vezmem ťa, kamkoľvek budeš chcieť," žmurkol ako pravý džentlmen. 

,,Aj do mesta?" vyzvedala Maeve.

,,Keď inak nedáš," zasmial sa princ.

,,Si najlepší brat na svete!" zvolala Mae a objala Larrena okolo pása. ,,Ty aj Rick, samozrejme," dodala trochu previnilo. Potom si prechytila knihy do jednej ruky, zamávala mu a odskackala späť so hradu. Jej brat za ňou dlho hľadel a nevedel sa ubrániť úsmevu. Každý sa usmieval, keď ju videl, cez ich rodinu až po posledné slúžky v kuchyni, kam občas prišla ochutnať práve dopečené koláče. 

V hlave mu zneli jej slová. ,,Ty a Rick, samozrejme." 

Rick. Zmienka o staršom bratovi zapríčinila, že jeho nálada opäť trochu klesla. V myšlienkach sa vrátil k téme, ktorú v duchu rozoberal, kým mu ešte Maeve nerobila spoločnosť. Pokrútil hlavou. Jeho brat sa opäť zachoval neskutočne hlúpo. Vždy ho pokladal za svoj vzor a chápal, že si chce život užívať naplno, no tentoraz jeho správanie prekročilo hranice. A, samozrejme, bude to on, kto ho bude kryť. Povzdychol si. Aké by bolo všetko jednoduché, keby jeho sestra prijala svoj osud a brat by sa prestal správať ako korunovaný idiot.

...

Maeve pridala do kroku. Hodina ellerportenskej histórie sa trochu predĺžila, keďže to bol jeden z mála predmetov, ktoré princeznú zaujímali. Zdržovala svoju učiteľu, lady Venligt, dovtedy, kým rozširujúcimi otázkami neukojila svoju zvedavosť. Akvamarínový pohľad zapichla do oblohy. Bola síce svetlá, no podľa toho, čo ju naučil otec, vedela, že slnko onedlho zapadne. A ona nechcela zmeškať svoj výlet do mesta.

Len málokedy sa jej podarilo prejsť sa len tak medzi poddanými. Jej rodičia síce uznali, že to v mnohých obohatí jej vzdelanie a umožní jej spoznať nových ľudí, no nebolo zvykom, aby sa budúce kráľovné len tak prechádzali medzi obyčajnými ľuďmi. Aspoň tak to tvrdila Maevina guvernantka, ktorej sa očividne nápad miešať sa medzi menej bohaté vrstvy veľmi nepozdával. Jej argumenty však boli také nelogické, že trinásťročná následníčka trónu čoskoro všetkých presvedčila o svojej pravde. 

Čím však bola staršia, tým jej povinností pribúdalo. Ledva si našla čas v pokoji prečítať knihu v kráľovskej záhrade, nie ešte chodiť mimo dvora. Práve preto nechcela ponúkanú šancu len tak zahodiť.

Prezlečená do menej nápadných šiat a obutá do jazdeckých čižmičiek sa rozbehla na koniec záhrady, kde sa mala stretnúť s bratom. Cestou pozdravila záhradníka, ktorý strihal ozdobné kríky, no keď prebehla okolo, uklonil sa a veselo jej zamával. 

Preletela okolo altánku, kde si dvorné dámy krátili čas rozprávaním najnovších zážitkov, okolo hojdačky, na ktorej ešte stále ležala jej rozčítaná kniha, a okolo stĺporadia, kde sa pred necelými troma hodinami rozprávala s Larrenom. Odrazu zastala. Za stromami napravo začula Rickhardov hlas. Zvedavo podišla bližšie, dúfajúc, že bude počuť niečo dôležité, alebo niečo, z čoho by si neskôr mohla uťahovať. Onedlho rozoznala jednotlivé slová.

,,...takže buď pokojná." Jeho hlboký, zvláštne podfarbený hlas, znel čoraz hlasnejšie, napriek tomu, že takmer šepkal. 

,,Nemala by som tu byť," šepol druhý, oveľa jemnejší hlas. Maeve zažmurkala. Nepoznala ho. Mohol patriť ktorémukoľvek dievčaťu v okolí, či už sa jednalo o dvorná dámu, jeho vlastnú učiteľku, či chudobnú dievčinu z jednej z množstva okolitých dediniek. Minimálne raz už zažila všetky z možných variant. Princezná znovu urobila krôčik vpred, aby počula viac.

,,Matka začínala byť podozrievavá. Nepáčilo sa jej, že som ťa tak často navštevoval," Rickhard urobil v rozprávaní krátku prestávku. Maeve si predstavila, ako jej prstom nežne prešiel po líci. Čo sa týkalo fantázie, tá jej nikdy nechýbala.

,,Musel som to vymyslieť inak..."

,,Tak si za mnou nemal chodiť každý deň," odvetil dievčenský hlas so zvonivým smiechom. Rick sa zasmial tiež. Keď však dievča opäť prehovorilo, hlas malo vážny. ,,Nemyslím, že som sem mohla ísť."

,,Nikto sa to nedozvie," zašepkal Rickhard upokojujúco. 

,,A čo ak áno? Vravel si, že kráľovná..." nedala pokoj dievčina.

,,S tým sa nemusíš trápiť," prerušil ju princ chlácholivo. ,,Musel som ťa vidieť."

Maeve si predstavila rozochvený úsmev, ktorý sa rozlial po tvári neznámeho dievčaťa. Úprimne nechápala, prečo sa pri pohľade na jej staršieho brata všetkým stvoreniam ženského pohlavia podlamujú kolená. Jej reakcia ju však prekvapila.

,,Možno keby si bol trochu nenápadnejší, mohol si prísť za mnou a ušetriť si kopu problémov," poznamenala dievčina. Princeznej myklo kútikmi úst. V duchu prirátala neznámej jeden bod. ,Jedna nula, braček.'

,,To je možné," pripustil Rickhard. ,,Ale bola si taká nádherná... nemohol som neprísť." Teraz ju stopercentne obdaril jedným so svojich zvodných úsmevov. Maeve prevrátila očami. Naklonila sa ešte bližšie, no na dlhú chvíľu sa medzi stromami rozhostilo ticho. Po špičkách sa prikradla bližšie. Naklonila hlavu a medzi konármi rozoznala dve postavy. Jej brata vo svojej obľúbenej zelenej tunike vyšívanej zlatom, a mladé, takmer o dve hlavy nižšie tmavovlasé dievča v jednoduchých, skoro až otrhaných šatách. Pokrčila nosom. Nebola to však reakcia na pramálo vznešený pôvod dievčiny. 

Hoci Rickhardova odpoveď nebola taká duchaplná, aby vyrovnala skóre, dievčaťu očividne stačila. Opierali sa o strom v tesnom objatí. Ich pery sa dotýkali s takou vášňou, až Maeve musela odvrátiť zrak. V duchu sa plesla po čele. Jej brat sa musel zblázniť!  Na kráľovský dvor nikto nesmel vstúpiť bez povolenia udeleného samotnou kráľovnou. Rickhard nielen že porušil toto pravidlo, ale dovolil, aby sa doňho zamilovala ďalšia krehká ženská duša. Dobre vedela, že jeho poblúznenia nikdy netrvajú dlho.

Mala chuť do brata niečo hodiť, alebo minimálne zakričať niečo, čo by ho poriadne zahanbilo. Keďže však mala málo času, nakoniec prerušila plán už v jeho zárodku a odbehla preč. Ak sa nepoponáhľa, z jej výletu nič nebude.

Larren ju čakal na dohovorenom mieste blízko zadného východu. ,,Už som sa bál, že si na tej hodine zaspala," podpichol ju. 

,,Ale kdeže," odvetila s úškrnom. ,,Inak, Rick si zase našiel dievča," informovala ho okamžite. ,,Videla som ich." Vystrúhala znechutenú grimasu. Larren prikývol. Netváril sa najšťastnejšie. ,,Viem. Volá sa Danathell, býva v Guldsmede," spomenul neďalekú dedinu. ,,Často na mestskom trhu predáva oblečenie. Vyšívané blúzky, šaty a tak," naznačil neurčité gesto. ,,Párkrát sme sa dali do reči. Je to milé, inteligentné a veľmi citlivé stvorenie." Povzdychol si. ,,Práve preto ma mrzí, že jej náš milovaný braček onedlho zlomí srdce."

,,Nemysli na to," odviedla ho Maeve od zlých myšlienok. ,,Začni radšej rozmýšľať, ktorý koláč mi v meste kúpiš," zažmurkala s nevinným úsmevom.

,,Nemala si ich dnes dosť?" nadvihol obočie Larren.

,,Koláčov nikdy nie je dosť," vyhlásila Maeve. ,,A keď ťa pekne poprosím? A možno... možno ti poviem, čo som sa včera dozvedela od komorníka Stolvea?" navrhla s prosebným pohľadom.

,,Ty manipulátorka," zavrčal Larren s iskričkami smiechu v očiach. ,,Raz zažmurkáš tými svojimi očkami a celý svet ti bude stáť pri nohách, ver mi. A ty sa bojíš, že nebudeš dobrá kráľovná!"

...

Kráľovná sa strhla.

Rozšírenými zreničkami si rýchlosťou blesku obzrela všetky štyri steny svojej komnaty. Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že sa nenachádza vo svojej izbičke v Nebeskom zámku, ale vo svojom honosnom väzení v Elendighed. Zrýchlený dych sa jej pomaly upokojoval. Modrými očami neprestávala nedôverčivo blúdiť po miestnosti, akoby očakávala, že uvidí prízrak, ktorý jej počas spánku oživuje spomienky a vkladá ich do snov. Neuvidela však nič nezvyčajné. Len kamenné steny, ťažké zamatové závesy, lesklé zrkadlo, masívny nábytok a červený baldachýn, ktorý jej zakrýval výhľad na dvere.

Vstala. Trasúcimi sa nohami sa dotkla chladnej podlahy. Vedela, že už nezaspí. A ani nechcela. Každú noc sa jej sny skončia rovnako. Mala šťastie, že sa tentokrát zobudila včas, aby nestihla znovu zažiť katastrofu, ktorá ju roky mátala.

Obliekla si župan, ktorý by si jednoduchý človek mohol ľahko pomýliť so šatami, obula sa a potichu otvorila dvere do ďalšej zo svojich komnát. Prekvapilo ju, že takmer v rovnakom čase sa otvorili aj dvere oproti. ,,Veličenstvo," hlesla Damia Manedglans prekvapene. ,,Pán Rhellys si s vami žiada hovoriť, vraj je to súrne. Tvrdil, že už budete hore." Výraz dvornej dámy prezrádzal, že nechápala, ako niečo také mohol vedieť. A úprimne, ani Kráľovná.

...

,,Čo sa deje?" položila prvú otázku, keď rýchlym krokom vošla do Čiernej siene. Čerstvo rozčesané vlasy sa jej vlnili na chrbte ani zlatý vodopád, červené pery jej opäť ladili so šatami.

Rhellys sa na uprene zadíval. Z jeho temného pohľadu jej naskočili zimomriavky. 

,,Obávam sa, že nám Vlci unikli," povedal pomaly. Jeho škrípavý hlas rozozvučal okolité steny. ,,Dahner Forsker cestou na juh zachytil ich stopu. Zaútočil na nich, no ušli, všetci do jedného. Nebolo ich však veľa. Stihol si prezrieť ich tábor." Podrobne jej vylíčil obsah výskumníkovho posledného listu. ,,Putovali. Pravdepodobne až zo severu. A mierili..."

,,Sem," hlesla Kráľovná. ,,Prečo by taká malá skupina chabo ozbrojených mužov takto riskovala životy?" 

Rhellys si oblizol popraskané pery. ,,To sa práve snažíme zistiť, veličenstvo. List dorazil až dnes, preto som ešte nemal veľa času..."

,,Výhovorkami situáciu nezlepšíš," poznamenala Kráľovná sucho. ,,Včera si vravel, že Dahnerovi muži stratili Vlkov pred štyrmi dňami. Ako je možné, že list prišiel až teraz?" V chladných očiach sa jej blýskalo. 

Rhellys stíchol. Vedel, že ak rýchlo nič nepovie, Kráľovná svoju zlosť nasmeruje naňho. Nechcel riskovať stratu dobrej povesti. ,,Zaujímavé je," povedal nakoniec, ,,že iba pred chvíľou dorazil do hlavného mesta ten šľachtic, Silversvaed. V poslednom liste jeho sprievodca písal, že dorazí o pár dní... a list je starý presne štyri dni." Odmlčal sa, aby videl Kráľovninu reakciu. Z jej tváre však nebolo možné nič vyčítať. ,,Komorná ho v tejto chvíli ubytúva v západnom krídle," dodal, aby vládkyňu posmelil k rozhodnutiu. 

Vedela, kam tým mieri. A hoci jej bolo jasné, že sa pokúša len vykľučkovať zo zlej situácie a zahladiť stopy svojej neschopnosti, po krátkej úvahe prikývla. ,,Priveďte ho," prikázala. Na perách sa jej usadil slabý posmešný úsmev. ,,Rada sa s ním porozprávam."

***

Ospravedlňujem sa, že pridávam kapitolu tak neskoro, ale naozaj som dnes mala čo robiť. A ešte stále neviem dve strany z biológie a dejepis, help me :/  Ale nová časť je tu a musím povedať, že som si jej písanie dosť užívala, hehe :D Čo hovoríte na Rickharda? Povedala som si, že je načase vám bližšie predstaviť aj druhého Maevinho brata, aj keď nie v tom najlepšom svetle :D Ale snáď si ho obľúbite, ja ho zbožňujem :DD 

A Kráľovná prichystala Edwardovi malé prekvapenie :D Kto sa teší na ich prvý rozhovor? :DDD Zároveň sa trochu objasnil útok na Vlkov v 31. kapitole... snáď je vám všetko jasné. Aj nie, pokojne píšte :) Na obrázku je Larren, hoci trochu mladší, ako bol v spomienke :) Poznámka: Spomienky na seba budú nadväzovať, no väčšinou sa nebudú tematicky hodiť do kapitoly... snáď sa vám páčia, lebo ich tu bude ešte dosť :DD 

Určite ste si všimli, že sa na knihe zmenila obálka. Za nový cover ďakujem SamLockhard <3 A možno ste si všimli aj to, že som publikovala nový príbeh (lebo toho mám málo, ako všetci vidíte :DD), HP fanfiction s názvom Flame that never dies :) Keď budete mať čas a chuť, môžete sa naňho pozrieť ;) 

Cissi