Bolo to už dávno, ach,

čo svet sa nám zmenil v prach.

V divokom tanci zmieta nás

ten starý príbeh z dávnych čias.

A my sa poddávame tancu,

čakáme na záchrancu.

(Príbehy Eriasa Forrfandera, O vláde Krvavej kráľovnej)

Slnko pred pár hodinami zapadlo za zalesnené kopce. Nad krajinou sa preháňali mraky a jemný dážď bubnoval po strechách domov skrytých medzi stromami.

Lisa Redwood sedela pri peci a plietla. Leto bolo na ústupe a hoci do zimy ostávalo ešte veľa dní, materiálu bolo málo a nevedela, kedy sa najbližšie dostane k vlne. Svojej rodine chcela zabezpečiť čo najväčšie pohodlie, kým bol ešte čas. Tichý cvengot ihlíc a praskot ohňa prerušil iný, výraznejší zvuk. Očakávané klopanie.

Lisa prudko vstala a opatrne otvorila. Vo dverách stál muž v zelenom plášti. Tvár mal špinavú a unavenú, z kapucne a vlasov mu kvapkalo, no usmieval sa tak, ako už dávno nie.

„Edward," vydýchla Lisa a objala svojho syna. A dvadsaťročný muž sa v matkinom objatí znovu zmenil na chlapca.

...

„Kde si sa túlal?" oborila sa naňho a podala mu zvyšky chleba. Radosť a úľava, že je jej syn v poriadku, vyprchala takmer hneď po jeho príchode.

„Nikde," odvetil a vďačne prijal jedlo. Lisa naňho zagánila. „Bála som sa, Ed! Nemôžeš len tak odísť, ani nevieš, ako -"

„Mami," prerušil ju Edward ticho. Pokúsil sa o kajúcny úsmev, no jeho matku to neoklamalo. „Som v poriadku. Vieš, že si dávam pozor."

Lisa sa naňho pozrela ešte raz, so zmesou nehy a smútku. „Ja viem," šepla. „Len nechcem, aby sa ti niečo stalo."

Ed prikývol. Ako otcovi. Prehltol trpkú poznámku, ktorá sa mu tisla na jazyk. Všetci vedeli, že po smrti Arka Redwooda už Lisa nebola tou ženou, ako dovtedy. Aj jej deti, vtedy trinásťročného Edwarda a jeho malú sestru Ellen, jeho odchod poznačil, no nespôsobil im panický strach z vonkajšieho sveta.

,,Nestane," sľúbil Edward, hoci nevedel, či svoje slovo dodrží. Po rozhovore so zjazveným mužom v hostinci vedel, že ho čaká ešte viac dobrodružstiev, s ktorými sa výlet do susednej dediny nedal porovnať.

Lisa sa zvrtla a so slovami, že má ešte nejakú prácu, vyšla do dažďa. Edward sa za ňou dlho díval a rozmýšľal, ako asi zareaguje, keď sa dozvie, že sa pridal k rebelom, rovnako ako jeho otec. Čo mu povie, keď zistí, že jej jediný syn sa rozhodol riskovať život rovnakým spôsobom. A možno na to aj rovnako doplatí.

Nateraz sa rozhodol nič jej nepovedať. Jednoducho nemohol. Nedokázal sa jej zveriť so svojimi plánmi, keď vedel, že by to znova rozvrátilo ich rodinu, ktorá sa len s ťažkosťami spamätala z otcovho odchodu. Preto len dúfal, že sa jeho matka už na nič pýtať nebude.

Odhrnul záves a vošiel do druhej izby. Prvé, čo pocítil, bol oblak teplého vzduchu. Napriek tomu, že prechod medzi izbami bol len z látky, teplo nikdy neuniklo. Akoby sa aj ono snažilo čo najviac pomôcť rodine bez otca.

V kozube horel oheň a vedľa ležala úhľadná kopa dreva, ktoré tam nanosil ešte ráno. Pred ním sedela jeho malá sestra prikrytá medveďou kožušinou. Keď ho zbadala, nadšene mu zakývala. Pramienky kučeravých gaštanových vlasov jej pritom spadli do očí, rovnako zelených ako mal jej brat. Obaja súrodenci sa v tomto podali na otca, hoci Lisa tvrdila, že Ellen sa podobá viac na jej matku, keď bola malá. Po nej aj dostala meno.

Ich babička, Ellen Havbrise, sedela na lavici pri ohni a pri pohľade na vnuka sa s láskou usmiala. Edward si ju nevedel predstaviť ako dieťa. Mala takmer deväťdesiatdva rokov, nikto z terajších obyvateľov Lyssu si ju nepamätal inak, ako starú, no elegantnú dámu s dlhými striebornými vlasmi zapletenými do vrkoča.

,,Zmeškal si Folgardov boj s obrami," oznámila mu sestra. Folgard bol jej obľúbený hrdina z Piesní o synoch búrky. Babička im kedysi každý večer rozprávala príbehy na dobrú noc. Jemu sa vždy páčili tie o elfoch, Starom národe, ktorý kedysi obýval celý Veľký ostrov. Jeho malá sestrička mala, na Lisino veľké sklamanie, radšej oslavné piesne o bojovníkoch a ich hrdinských činoch. Milovala Bjorna, medvedieho muža, Torna, ktorý bojoval s démonmi o ruku dúhovej princeznej Rengbue a Synov búrky, šesť bratov, ktorí na nebesiach vládli počasiu.

,,Ja už som ho počul," usmial sa Edward a postrapatil sestre vlasy. ,,Och, a koľkokrát!" zvolala babička. ,,Kedysi si vedel naspamäť celý spev," žmurkla naňho. Prikývol. Ako to už bolo dávno! Vtedy ešte nevedel, že sa o rodinu bude musieť postarať sám. Ani že ho v budúcnosti čaká toľko ťažkých rozhodnutí.

,,Ostaneš na poslednú rozprávku?" opýtala sa Ellen. Edward si prisadol k sestre na zem a rukou ju objal okolo pliec. Bol naozaj rád, že sa na noc vrátil. Po dlhom čase doma vládol pokoj. Pripomenulo mu to časy, keď ešte žil ich otec. Vlci ešte neboli takí aktívny a Kráľovná málokedy upriamila pozornosť na najvzdialenejšiu časť kráľovstva. Teraz bolo všetko inak. Jej vojaci boli všade a obyvatelia okolitých dedín žili v neustálom strachu.

,,Poslednú?" nadvihla obočie stará dáma. ,,Nemala byť posledná táto?"

,,Tá predtým," spresnila Ellen so šibalským úsmevom. ,,Ale teraz je tu aj Ed, musíš povedať ešte jednu, prosím." Uprela na svoju babičku prosebný pohľad. Edward sa uškrnul. Jej veľkým zeleným očiam sa nedalo odolať. Nedokázala to ani jeho babička, o ktorej si kedysi myslel, že vie všetko.

,,Tak poslednú," ustúpila nakoniec. V hnedých očiach sa jej zablyslo. ,,Ale nech vyberie Edward."

Ed nemusel rozmýšľať dlho. Už dávno sa chcel babičky opýtať na mnoho vecí. A teraz nebola dôvodom len jeho zvedavosť. Mal svoju úlohu. Úlohu pozorovateľa.

...

,,Musím uznať, že si sem prišiel dosť rýchlo," prehovoril zjazvený muž. "Ale trochu si ma sklamal. Nevyužil si všetky šance, ktoré sa ti ponúkali. Zanechal si veľmi zjavné stopy. A použil si násilie." Odmlčal sa a prstami prebehol po hladkom povrchu stola. Kayova matka zatiaľ mlčala a pozorovala muža rovnako pozorne ako Ed.

,,Povedz mi... Skovrider... ako si sa sem dostal?" spýtal sa. Hovoril tichým hlasom, ktorý pripomínal vrčanie dravého zvieraťa. Bol tvrdý, nekompromisný a bez emócií, ale bolo v ňom niečo, čo Edwarda prinútilo odpovedať presne a pravdivo. Zrejme tak pôsobil na každého.

,,Keď som zistil, že je dnes hostinec strážený, požiadal som o pomoc jedného chlapca, ktorý mi povedal, ako a kedy mám šancu sa tam dostať," povedal Edward. Nevedel, čo zjazvený muž sleduje týmto rozhovorom. Zrejme je to ďalšia časť skúšky, pomyslel si.

,,Takže, ak som dobre pochopil, potreboval si pomoc druhých," uistil sa muž s nadvihnutým obočím. ,,Nedokázal si to sám."

Edward sa rozhodol zariskovať. ,,Chcel som prísť čo najskôr, preto som usúdil, že keď nebudem musieť sám zisťovať podmienky, budem rýchlejší. Nepýtal som sa hocikoho. Viem posúdiť, komu môžem a komu nemôžem veriť. Ten chlapec vyzeral bystro, inteligentne a ochotne. Váš syn, madam," pozrel sa na Kayovu matku. ,,Dokonca si myslím," Edward si dovolil nepatrný úškrn, ,,že ste ho tam poslali schválne."

Margan prikývla.

Zjazvený muž mu na chvíľu prestal venovať pozornosť. Netváril sa tak zachmúrene a trochu povytiahol obočie, čo si Edward preložil ako potláčané prekvapenie. ,,Občas ma fascinuje, ako napriek všetkému nikdy nedokážem odhadnúť, čo urobíš," poznamenal potichu smerom k služobnej. Margan myklo kútikmi úst, ale viac to nerozoberala. ,,Takže vy... tiež spolupracujete s Vlkmi?" opýtal sa Edward, za čo si od muža vyslúžil zamračený pohľad. ,,Nepýtaj sa, na čo nemusíš," poučil ho, ale Margan, ignorujúc mužovu snahu prezradiť čo najmenej, bezstarostne prikývla.

,,Takže si toho názoru, že ľudia by sa nemali báť požiadať o pomoc," vrátil sa muž k pôvodnej téme. Edward prikývol. ,,Bola by to hlúposť," povedal otvorene. ,,Ale," dodal, ,,nemali by sa stať na druhých závislí. Stali by sa zraniteľnejšími."

Muž nič nedal najavo a pokračoval. ,,Kto si myslíš, že som?" položil otázku, ktorá Edwarda trochu zaskočila. ,,Vodca Vlkov, pane," povedal nakoniec. Muž nesúhlasne zavrtel hlavou. ,,Neoslovuj ma pane," zavrčal. ,,Nie som o nič dôležitejší ako ty alebo hocikto iný. Môžeš mi hovoriť Ulv."

,,Vlk?" preložil Edward.

Muž sa naňho pozrel s novým záujmom. ,,Ako dobre ovládaš Starý jazyk, Skovrider?"

,,Nie veľmi. Mám dosť veľkú slovnú zásobu, ale plynule by som sa nedorozumel, ak by nastali také podmienky," odvetil Edward. Považoval za potrebné pridať aj poslednú časť vety. Málokto na svete ešte vedel plynule rozprávať starým jazykom. Väčšina ľudí na svoju kultúru už dávno zabudla.

,,Fasinujúce..." zašepkal muž. ,,Učil si sa od svojej starej matky, však?" Edward prikývol. ,,Poznáte ju?"

,,Poznal som," odvetil Ulv v krátkosti. ,,Vieš niečo o dejinách tohto kráľovstva, Skovrider?" pokračoval vo výsluchu. ,,Ani nie," priznal Edward. ,,Kráľovná sa postarala o to, aby sme nemali šancu zistiť, čo sa stalo. A moja stará mama mi odmietla čokoľvek prezradiť, vraj ešte neprišiel správny čas."

,,Buď opatrný, Skovrider, lebo ten čas o chvíľu príde," poznamenal Ulv a zaboril doňho svoj temný pohľad. Ed mu ho opätoval a uistil ho, že sa pripraví. ,,Posledná otázka. Ako si predstavuješ vedenie odporu voči Kráľovnej?" Mužova zjazvená tvár vyzerala odrazu hrozivejšie ako predtým.

,,Myslím, že drobné výtržnosti nikomu nepomôžu," povedal Edward pomaly. ,,Postupoval by som pomaly, nenápadne. Ale zároveň by som chcel, aby si Kráľovná myslela, že niečo chystáme. Zameria svoju pozornosť na odhalenie našich plánov a medzitým by možno mohol niekto zistiť niečo o jej minulosti." Ulva jeho odpoveď zaujala. ,,Prečo myslíš, že to potrebujeme vedieť?"

,,Nikto sa nerodí zlý," bez zaváhania odvetil Edward. ,,Niečo sa muselo stať. A zrejme to bolo dôležité, keď si tú svoju minulosť tak chráni."

Mužova tvár bola nepreniknuteľná.

,,Môžeš ísť," povedal a kývol smerom ku dverám. ,,Margan ťa vyvedie von. Ak budeš niečo potrebovať, nechaj v lese odkaz."

,,Nepovedali ste mi, či..."

,,Či sa k nám smieš pridať? To ešte neviem ani ja. Neviem, čo všetko si schopný obetovať a či dokážeš čeliť tomu nebezpečenstvu... no tvoje názory sa mi páčia. Si zaujímavý človek, Skovrider, a raz budeš pripravený." Ulv ukončil rozhovor a obrátil sa. Edward však ešte položil poslednú otázku.

,,A nepovedali ste mi, či bola moja domnienka správna," povedal. ,,Ste vodca Vlkov?"

Ulv sa zhlboka nadýchol. ,,Myslím, že odpoveď už poznáš sám. Na svoj úsudok sa môžeš spoliehať. Citlivo vnímaj všetko okolo seba a nenechaj svoj rozum zatieniť predsudkami. Vtedy ťa nikdy nesklame." Chvíľu rozmýšľal, no potom dodal. ,,Vravel si, že o minulosti Kráľovnej nikto nič nevie. No napriek tomu sa pokúsiš niečo zistiť. Budeš náš informátor. Pozorovateľ."

Znova sa nadýchol a na čele sa mu objavili vrásky. ,,To je tvoja prvá úloha, Skovrider."

...

,,Povedz mi niečo o Krvavej kráľovnej," povedal Edward.

Stará dáma sa naňho zahľadela. Mihol sa jej v očiach záblesk smútku? Spomienky? ,,Vždy ťa to k nej ťahalo," trpko sa usmiala. Potom trochu zvýšila hlas a pozrela aj na Ellen. ,,O Kráľovnej som vám povedala len útržok z toho, čo viem. Príbehov o jej ceste k moci je viac, než dokážem spočítať. No ja vám teraz poviem len jeden. Neviem, či je pravdivý. Teraz už nikto nevie. No v každom príbehu sa skrýva zrnko pravdy."

Ellen si oprela hlavu o Edwardovo plece. Oheň horel a babička začala rozprávať.

,,Kedysi na Veľkom ostrove žili elfovia. Už ani legendy nevedia, odkiaľ prišli. Možno sa doplavili z Ríše veľkého slnka, možno zo Zeme ľadových skál. No jedno vieme naisto. O ostrove, ktorý sa neskôr stal naším domovom, sa delili s inou rasou. S menej vyvinutou, menej vyspelou, no rovnako múdrou."

,,S ľuďmi," šepla Ellen.

,,Správne," usmiala sa na ňu stará mama. ,,S ľuďmi. Tento príbeh som vám už kedysi rozprávala. Elfovia budovali svoje prvé mestá, zakladali prvé kráľovstvá, rozprávali prvé príbehy. No postupne ich kultúra zanikala. Vlády sa ujali ľudia a elfovia sa stiahli do úzadia. Možno vytušili, že sa skončil ich čas, možno boli vyhnaní násilím, no zmizli, nevedno kam. No ak sa vám zdá, že nám po sebe nič nenechali, stačí sa len lepšie pozerať. Všade okolo nás sú poskrývané ich odkazy. Stále si pri večernom ohni rozprávame ich príbehy. Málokto o tom vie, no neboli to ľudia, kto rozdelil Veľký ostrov na päť kráľovstiev, ako ich poznáme dnes. Kráľovstvá vznikli ešte v dobe elfov, tisícky rokov pred tým, ako som sa narodila. Názvy kráľovstiev poznáte.

Orgmets, Údolie lesov. V ňom už dlhé roky vládne kráľ Branon Tark. Torpaq Doyus, Zem bohov. V nej vládne mladý Raeger Iftixar. Je to zem zrodená pre bojovníkov. Z vlastnej skúsenosti vám radím, nikdy neurážajte doyusčanov! Ďalej kráľovstvo Stendalen, Skalné údolie. V ňom pred pár rokmi nastúpil na trón Ejnar Haederlig. Toto kráľovstvo susedí s Ellerportenom, majú veľmi podobné tradície a hovoria rovnakou rečou. Na západe sa nachádza Diellvend, Krajina slnka. Okrem našej je to jediná ríša, kde vládne žena, kráľovná Emidara Miresi. No a nakoniec Ellerporten, ktorého preklad zo starého jazyka sa nezachoval. A kráľovná, ktorá v ňom vládne, tiež dávno prišla o meno."

,,Niekto musí vedieť, ako sa volá," prerušil ju Edward. Jeho babička sa tajomne usmiala. ,,Viem, ako sa volá. Veľa ľudí pozná meno, akým sa prezentuje na verejnosti, hoci to nie je meno, s ktorým prišla na svet."

,,Ako sa volá?" nevydržala Ellen.

Babička zaváhala. ,,Teraz je jej meno Elyswen Redfaerdig. No kedysi sa volala inak. Vlastne, kedysi bolo všetko inak, ako je dnes."

Vopred sa ospravedlňujem za neskoré pridanie novej časti... Ja sa snažím, naozaj :D Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Nebojte, už za chvíľu sa to rozbehne :D Teraz išlo hlavne o to, aby ste trochu mali prehľad o svete, v ktorom Edward/Skovrider žije. A trochu sa zoznámili s Kráľovnou :)

S tými menami sa netrápte, sama netuším, ako som k nim prišla :DDD No nie sú úplne vymyslené, všetky (aspoň priezviská) niečo znamenajú, rovnako ako názvy piatich kráľovstiev. Nevadí, ak si ich nezapamätáte, času na to bude dosť a priznám sa, ani ja neviem všetky naspamäť :DDD

Čo hovoríte na Edovu sestru a babičku? Snáď si ich obľúbite, ja ich mám obe veľmi rada... A o kráľovnej bude zase niečo neskôr :)

Cissi6