,,Jeden stroj dokáže vykonať prácu za päťdesiat ľudí. Žiaden stroj však nedokáže nahradiť prácu jedného výnimočného človeka."

(Elbert Hubbard)

Čas akoby sa zastavil, keď naňho hľadela. Sekundy sa menili na minúty a tie na hodiny, medzi jedným nádychom a výdychom ubehli celé tisícročia, počas ktorých si stihla vštepiť do pamäti všetky detaily Augustovej tváre. Všimla si, že jeho oči boli síce jasnozelené, no okolo zreničiek mali svetlý prúžok a tmavé žilkovanie machovej farby im dodávalo nádych tajomna. Napriek tomu, že si ešte nevylepšil prvý dojem arogantného, dotieravého a nechutne dokonalého čudáka, ako znela jeho najnovšia prezývka od nej, dokázala by do nich hľadieť oveľa dlhšie, než tisíce pomyselných rokov.

Vlasy rozstrapatené vetrom sa mu vo výške uší stáčali do kučierok a tie predné mu neustále padali do tváre. Pery mal vykrivené v jemnom dobrosrdečnom úškrne a hľadel kamsi do diaľky. Tak rada by vedela, na čo práve myslel! V jeho pohľade bolo čosi nečitateľné a vzdialené, niečo, čo ju prinútilo premýšľať nad tým, odkiaľ sa tu tento muž vzal a prečo práve ona mala tú česť ho stretnúť.

,,A ty?" opýtal sa po odmlke, počas ktorej Tris úplne zabudla, o čom sa rozprávali. ,,Máte nejaké nesplnené sny, madam Lovettová?" spresnil, keď videl jej zmätený výraz.

Tris sa nadýchla. ,,Odhaliť všetky záhady Škandinávie, prečítať všetky knihy v školskej knižnici, naučiť sa plynule rozprávať všetkými zaujímavými jazykmi, dostať sa na univerzitu, vymyslieť si povolanie, pri ktorom po prvých troch rokoch nezomriem od nudy, a prinútiť molekuly, aby vytvorili kyselinu krémovú," vysypala so spokojným úsmevom. ,,Veď vieš, dva vodíky, kyslík a šesť atómov kremíka," dodala veselo, na čo sa August zachechtal. ,,Si asi prvá, komu sa podarilo nájsť na chémii niečo zábavné," žmurkol na ňu.

,,Sashu chémia náhodou veľmi baví," poznamenala Tris, no hneď to oľutovala. Nechcela, aby ich rozhovor prešiel na jej najlepšiu priateľku. Už však bolo neskoro.

,,Sasha má talent vidieť v obyčajných veciach zázraky," uškrnul sa muž z kaviarne. Razom sa doňho zapichol pár podozrievavých modrých očí. ,,Ale to máte zrejme obe," pokračoval August, ktorý si Trisin pohľad vôbec nevšimol. ,,Ešte som nevidel, že by si niekto užíval život tak ako ty."

,,A čuduješ sa? Do Dánska som chcela ísť už ako malá. Prečo by som si po rokoch sporenia a čakania nemala vychutnávať výlet svojich snov?" namietla trochu ohnivo. Keď jej však došlo, čo vlastne povedal, trochu sa pousmiala. ,Nebývam taká vždy,' chcela povedať a určite by si pri tom nakrúcala na prst prameň vlasov, ako to robia hlúpe dievčatá vo filmoch. Jej obozretné ja ju však zastavilo skôr, než stihla otvoriť ústa. Čo ak to nemyslel ako kompliment? Má vôbec dôvod mu veriť? Čo ak je jeho žiarivý úsmev len súčasťou dokonalej masky? Ešte stále sa celkom nevzdala teórie, že je to vrah, ktorý len čaká na svoju príležitosť.

Znovu si v duchu vynadala. August jej nikdy nedal dôvod rozmýšľať o ňom zle. Pravdou bolo, že ju jeho provokačné úškrny, zelené oči, gaštanové vlasy, chápavý výraz a pohotové, inteligentné odpovede neskutočne vytáčali, no vždy sa k nej správal milo a pozorne.

,,Musíš si myslieť, že som blázon," zamrmlala. Jej myšlienky sa zastavili. Nech robila, čo robila, jej šiesty zmysel pri ňom nefungoval. Nedokázala určiť, čo si myslí a čo plánuje urobiť, ani odhadnúť jeho povahu. Bol to on, kto ju za posledné dva dni minimálne trikrát priviedol do šialenstva. Bol to on, kto sa zapáčil všetkým ľuďom, s ktorými sa stretol. No bol to on, kto si včera ako jediný všimol, že sa v jeho spoločnosti necíti dobre a zmenil tému, aby sa mohla zapojiť do rozhovoru.

August sa len zasmial. ,,Rozhodne," prisvedčil. ,,Si jedno z najtrafenejších dievčat, čo som stretol, a to ťa poznám dva dni." Keď videl, ako znervóznela, v očiach sa mu zablyslo. ,,Keď sa tešíš, vidno to. Keď si smutná, vidno to ešte viac. A keď sa hneváš, Boh ochraňuj všetko, čo sa ti pripletie do cesty," pokračoval. ,,Konečne niekto, kto sa nebojí svetu ukázať, čo cíti!"

Tris cítila, ako jej líca zalieva červeň. Nevedela, či má jeho psychologické postrehy vysmiať, uraziť sa alebo priznať, že má pravdu. A nevedela ani to, či myslel ironicky aj obdiv, s ktorým vyslovil poslednú vetu. ,,Vieš, keď niekto o sebe povie, že je blázon, čaká, že mu to ten druhý vyvráti," poznamenala. ,,To ľudia zvyčajne robia."

,,Večná škoda, že všetci ľudia rozmýšľajú rovnako," nedal sa August. A ak to vôbec bolo možné, usmial sa ešte viac. ,,Až na pár bláznov."

Tu už Tris nemala čo povedať. Mohla nachádzať ďalšie a ďalšie dôvody, prečo sa s ním hádať, mohla vymýšľať dvojzmyselné poznámky a hľadať slabé miesta v sebavedomí mokrého návštevníka, no nemalo by to zmysel. Už sa presvedčila o tom, že by jej všetky provokácie oplácal s rovnakým potešením. A to sa jej nikdy predtým nestalo.

Chvíľu vedľa seba len mlčky stáli a užívali si hrejivé slnečné lúče presvitajúce pomedzi stromy na pozemkoch Blomstring gård. Medzi žltými kvetmi sa mihali drobunké telá zlatohnedých včiel, hojdačka sa kývala v slabom vánku. Ticho, ktoré medzi nimi na pár minút zavládlo, dodalo Tris odvahu položiť Augustovi ďalšiu otázku.

On ju však predbehol. ,,Takže," odkašľal si. ,,Tris," oslovil ju, akoby sám vymyslel jej meno. ,,Voláš sa Beatrice ako tá baba z Divergencie?"

,,Radšej sa ťa nepýtam, ako ti to napadlo," neodpustila si.

Pobavene na ňu zazrel. ,,Prečo za všetkým hľadáš nejakú záhadu? Jednoducho mi došlo, že vlastne neviem, ako sa voláš."

,,Volám sa Tris," namietla. ,,Nikto ma nevolá inak a ak ma začneš oslovovať celým menom, si synom smrti, August -"

,,Rockbridge, k vašim službám, madam," naznačil úklon. ,,August Bez stredného mena Rockbrigde, ako ma kedysi volal jeden spolužiak." Tris sa zasmiala. Otvorila ústa, že rýchlo zmení tému, no August pokrútil hlavou. ,,Si na rade," pripomenul jej.

Tris stisla pery, až ich mala takmer biele. ,,Fajn, poviem ti to, ale musíš mi sľúbiť, že sa nebudeš smiať," prikázala mu, tváriac sa smrteľne vážne.

,,To záleží od toho, čo povieš," pokrčil plecami August. Keď však videl, ako divoko naňho zagánila, rozhodil rukami v obrannom geste. ,,No dobre, dobre, nebudem sa smiať. Z toho tvojho modrého pohľadu mi naskočili zimomriavky!"

,,Teresa," šepla.

,,Čo?" zvraštil obočie.

,,Teresa Elizabeth Stewardová, k vašim službám, pane," napodobnila ho. ,,A nič nehovor!"

August na ňu dlho pozeral bez slov. Vedela, že to v skutočnosti nemohlo by viac ako pätnásť sekúnd, no znova sa cítila, akoby zastal čas. V jeho očiach sa striedali rozličné pocity, niektoré čitateľné, iné už menej. Napokon to nevydržal a na tvári sa mu opäť zjavil pobavený úsmev sprevádzaný tlmeným chichotom. V tej chvíli sa všetky jej nenávistné pocity vrátili späť.

,,Počkaj, počkaj," vyhŕkol, len čo mu došlo, že práve porušil svoj sľub. ,,Naozaj som sa ti nechcel vysmievať, len ma prekvapilo, prečo z toho robíš takú drámu. Síce neviem, ako sa ti podarilo z Teresy vyčarovať skratku Tris, ale na tom mene nie je nič čudné. Mne sa celkom páči."

Úprimnosť v jeho hlase ju prinútila ihneď mu jednu nevraziť. Zadívala sa naňho, sama nevedela prečo. Asi hľadala stopy po sarkazme, niečo, čo jej prezradí, že si z nej celú tú dobu strieľa. Nič však nenašla.

,,Neznášam to meno," povedala.

,,Tak prečo ťa nevolajú tým druhým? Beth, Elis, Lizzy... celkom slušný výber," nadškrtol August.

,,Ani neviem. Mala som pocit, že využívať druhé meno, keď už jedno mám, je podvod," mykla plecami, uvedomujúc si, ako divne znelo to, čo povedala.

,,Ale vymyslieť si tretie, hoci už máš dve, by tiež podľa tvojich pravidiel nemalo byť správne," zamyslel sa muž z kaviarne.

Podľa tvojich pravidiel. Okrem Sashi bol August Rockbridge prvý človek, ktorého nezarazili jej divné myšlienkové pochody. Možno by mu mala vymyslieť iné meno, čo by nahradilo arogantného, dotieravého a nechutne dokonalého čudáka. Nevedela však prísť na nič, čo by ho vystihovalo viac. Zrejme na svete neexistovalo slovo, ktoré by popísalo všetky stránky jeho zložitej, mnohostrannej osobnosti.

,,Keď môžu Španieli volať Francisca Paco, myslím, že Tris nie je problém," zasmiala sa. ,,Nevymýšľam si nič tretie. Nesnažím sa pretvarovať, že som niekto iný ako naozaj som... v poslednom čase," dodala tichšie.

August vycítil, že nechtiac otvoril citlivú tému, preto sa rozhodol rýchlo ju ukončiť. ,,Nuž, v tom sa už nevyznám, keďže som nikdy nemusel riešiť problém viacerých mien. Ozaj, kde je Sasha?"

,,Umýva riady po obede," pohotovo odvetila Tris. ,,Chcela som jej pomôcť, ale jej starí rodičia ma celkom surovo vyhodili pred dvere so slovami, že hostia u nich nepracujú. Neviem, prečo jej to tak trvá."

,,Nemali by sme ísť za ňou? Čo ak sa utopila v umývadle?" nadhodil August so smiechom.

,,Môžeme, keď tak veľmi túžiš po jej spoločnosti," podpichla ho Tris so slabým úsmevom. A to už začínala dúfať, že si záujem mokrého návštevníka o jeho kamarátku len namýšľala.

,,Hádam nežiarlite, madam Lovettová?" oplatil jej to August slovami, z ktorých bolo cítiť, že ich nemyslí úplne vážne.

,,Už len ja," odfrkla Tris.

,,Tak fajn." August sa postavil a bez slova odkráčal k domu Amboltovcov. Tesne predtým, ako vošiel dnu, jej veselo zamával. Tris ostala stáť obďaleč, sledujúc, ako sa mohutné drevené dvere zatvárajú a muž z kaviarne mizne vnútri. Jej vnútro opäť zaliala vlna hnevu a odplavila všetky ostatné pocity do zabudnutia. Hrdosť jej nedovoľovala ho nasledovať.

Ľahla si do lístia a s predstieraným záujmom pozorovala mraky. Snažila sa upokojiť svoje emócie, intenzívnejšie ako inokedy. Jednou rukou si ľahostajne podložila hlavu, druhou však neprestávala vytrhávať steblá trávy aj s korienkami. Keď sa nad ňou objavil tieň postavy s dlhými kučeravými vlasmi, mala chuť tváriť sa, že spí.

,,A teba tu hádam nechali, zlatko?" prihovoril sa jej nežný ženský hlas. Hnedovláska sa okamžite posadila. Až teraz si všimla, že tieň mal na sebe dlhú sukňu, ktorú by si na seba jej kamarátka v žiadnom prípade nedala.

,,Len som bola trochu unavená, pani Amboltová," usmiala sa, na čo jej Sashina stará mama láskavo pripomenula, že ju má volať Kristen. Aby ju presvedčila, že má pravdu, Tris so žiarivým úsmevom ešte raz pochválila farmu a zdôverila sa jej, že ešte nikdy nebola na krajšom mieste. ,,Vždy som chcela ísť do Dánska, ale to už asi viete," rozprávala a jej predstieraná spokojnosť sa začala meniť na skutočnú. ,,Či to len ja mám pocit, že to hovorím stále dookola?"

Stará pani sa zasmiala. ,,Áno, Sasha mi spomínala, že ste už ako malé plánovali tento výlet. Vyšlo nakoniec prekvapenie, ktoré si pre teba prichystala?"

,,Až pridobre," uškrnula sa Tris pri spomienke na to, ako na ňu svetlovlasá kamarátka nadšene mávala spred hotela v meste, do ktorého s ňou vôbec nemala ísť. Chcela poznamenať, že nevedela, že má nejakú rodinu aj v týchto končinách, no bála sa, že by to Kristen Amboltová zobrala ako výčitku. Vzhľadom na to, čo sa dnes dozvedela o Sashinej rodine, rozhodla sa byť pri rozhovoroch opatrná. Stará pani jej však napokon všetko povedala sama.

,,Som veľmi rada, že k nám Sasha konečne prišla," pokračovala. ,,Veľmi ma mrzí, že sme ju nemohli vidieť skôr..." Vzdychla si. ,,Teraz by som veľa vecí urobila inak."

,,Každý má niečo svoje," šepla Tris. ,,Sasha vás ľúbi, celou cestou sem jej svietili oči tak nadšene, ako dokážu len jej."

Pani Amboltová ju obdarila vrúcnym úsmevom. ,,Sasha je najväčší poklad, aký mi život mohol dať. Som rada, že má takú skvelú kamarátku ako si ty. Aj že si našla priateľa aj tu v okolí."

Hoci už pri prvých dvoch vetách Tris žiarila spokojnosťou, pri poslednej jej nálada opäť trochu klesla. ,Priateľa ako kamaráta alebo ako... priateľa?' pýtala sa samej seba. A nebola si istá, či by zniesla hoci len tú lepšiu možnosť.

,,August má zrejme talent ohúriť všetkých naokolo," poznamenala. Sashina babka, ktorá si nevšimla ľahký ironický tón v jej hlase, prikývla. ,,August je úžasný chlapec," povedala dôrazne. ,,Milý, šikovný, pozorný...," vymenúvala a Tris len prevracala očami. ,,...zvláda život oveľa lepšie, ako by som na jeho mieste zvládala ja," zakončila pani Amboltová.

,,Prečo?" Otázka z Tris vypadla skôr, než ju stihla zastaviť.

Stará pani si opäť vzdychla. ,,Nemala by som zasahovať do jeho súkromia. Ale kým mi Sasha pomáhala s riadom, z okna som videla, ako priateľsky sa spolu rozprávate. Časom by ti to aj tak povedal sám." Na chvíľku sa rozhostilo ticho, počas ktorého si Tris netrúfla ani dýchať. Okamžite sa jej vybavila smrť jej rodičov a vankúše mokré od sĺz po prebdetých nociach, no August jej nepripadal ako človek, ktorý by zažil niečo podobné. Bol skôr jeden z mála tých, ktorí bezvýhradne veria, že svet je dobré miesto.

Keď Kristen Amboltová opäť prehovorila, hlas mala zastretý. ,,Augusta ako dvojročného našli v parku v jednej dedine, tuším sa volala Brickenwill. Vystriedal viacero náhradných rodín, no tú pravú nikdy nenašiel. A napriek tomu zvládol detstvo s úsmevom, aký na ňom môžeš vidieť aj teraz. Som rada, že sa spriatelil práve s vami. Za tie roky, čo sem chodí na prázdniny, som si ho veľmi obľúbila."

Ticho, ktoré opäť zaplavilo rozkvitnutú lúku, preťal Sashin smiech.

,,Utopiť sa v umývadle? Vážne?" krútila hlavou.

,,Jeden nikdy nevie," počula Tris Augustov hlas. ,,Možno by si mala šťastie a dostala by si sa na Ministerstvo mágie," dodal, čo Sashu rozosmialo ešte viac. ,,Tris, tak tu si! Prečo si nešla za nami?" pribehla ku svojej kamarátke a objala ju mydlovými rukami. ,,August mal skvelý nápad. Čo keby sme všetci traja zašli na výlet do Kodane? Mohol by nám robiť sprievodcu," štebotala nadšene.

,,To znie super," odvetila Tris neprítomne. Jej pohľad ustavične blúdil smerom k jej mužovi z kaviarne. Nech sa snažila akokoľvek, nevedela si ho predstaviť ako sirotu. Jeho sebavedomý úškrn, žiariace oči a hlasný smiech sa nedali zlúčiť s obrazom, ktorý náhle uvidela. S obrazom malého ryšavého chlapčeka plačúceho za pestrofarebnými hojdačkami.

***

Prázdniny sú v plnom prúde a voľný čas nejak nikde :DD Snáď sa vám kapitola páčila, ak keď už sama neviem, čo som písala na začiatku a či je to vôbec čitateľné. Za chyby a preklepy sa ospravedlňujem, niekedy si plánujem prečítať a opraviť všetky kapitoly :) Tiež som rozmýšľala, že keď KK dokončím, prepíšem prológ a prvú kapitolu, lebo s nimi nie som celkom spokojná.

Aký je teraz váš názor na Augusta a Tris? Musím sa priznať, že ma veľmi baví o nich písať, ale občas je problém vymotať sa z tých ich dialógov :D Snáď ste sa príliš nenudili, lebo tu naozaj nebolo veľa akcie :D

Poznámka: Dedina Brickenwill je vymyslená :D

Prajem príjemné prázdniny :*

Cissi