,,Nemôžeme zmeniť karty, ktoré už boli rozdané. Ale je na nás, ako s nimi budeme hrať."

(Anonym)*

Spánok na tráve pred dedinou Flyve priniesol všetkým dlho očakávaný odpočinok. Bol to ten typ spánku, ktorý kradmo príde i odíde a človek si ani neuvedomí, že ho potreboval, kým sa znovu neprebudí. Njall sa neskôr vyjadril, že určite ešte aj slnko ľutovalo, že muselo prerušiť takú nádhernú, pokojnú noc.

Tesne pred tým, ako Ellerporten zalialo slnečné svetlo, do snov Vlkov prenikol chrapľavý hlas Severina Raeva a jediným strohým príkazom zmaril ich snahu držať oči ešte aspoň sekundu zavreté. Edward sa strhol. Pomaly sa mu do končatín vracal cit a s ním aj bolesť stŕpnutých svalov, no rýchlo sa prebral, keď si spomenul, koho stretol minulý večer. Posadil sa a pozrel do usmievavých očí Ronnyho Sandheda, stojaceho priamo nad ním. Ako prvé si všimol, že jeho oči sú tmavomodré, nie čierne ako v noci. ,,Dobré ráno," usmial sa a podal mu čutoru s vodou. ,,Pripravený opustiť Čierny les?" žmurkol. Nemal však šancu počuť odpoveď, pretože Raev, ešte stále budiaci ostatných, naňho potichu vyštekol ďalší príkaz.

Ed si doprial poriadny dúšok vody. Bola čerstvá, niekto si dal tú námahu vstať skôr ako ostatní a zájsť k potoku, ktorý sa ako tenký striebristý had kľukatil celým lesom. Odhrnul si vlasy z očí a skontroloval, či je jeho dýka na svojom mieste. Njall ležiaci vedľa neho tlmene zastonal. Slamovožlté vlasy sa mu lepili na čelo a hoci párkrát zažmurkal, nevyhnal spánok zo svojich veľkých sivozelených očí. Edward potlačil nutkanie obliať ho zvyšnou vodou z čutory. 

Po chvíli plnej šomrania a neustáleho napomínania, balenia a tichých rozhovorov sa Vlci znovu vydali na pochod, nechávajúc vozy kočovných obchodníkov ďaleko za sebou. Studený vietor im nadvihoval košele a nedlho všetkých úspešne presvedčil, že nech si oblečú hocikoľko vrstiev látky, vždy im bude zima. Napriek tomu bol ranný les nádherný. Slnko rozlievalo svoje sýte oranžové svetlo na vrcholky stromov a sviežim vzduchom poletovalo dohneda sfarbené lístie.

Pár minút po skromných raňajkách za pochodu upútalo Ronnyho zrak čosi na oblohe. 

,,Sokol," povedal okamžite. Edwardovi pár sekúnd trvalo, kým ho rozoznal. ,,To bude správa od Bryna. Už som sa bál, kde sa zase zdržal."

,,Od koho?" obrátil sa k nim Njall. 

,,Predpokladám, že od druhého Vlka, ktorý sa tu k nám mal pripojiť," pohotovo odvetil Ed, za čosi od Ronnyho vyslúžil ďalší úsmev. ,,Správne. Mal prísť už včera, ale očividne ho niečo zdržalo."

,,Skôr niekto," poznamenal Tornvald s úškrnom. ,,Tuším je Brynjar Krage rovnaký zamilovaný blázon, ako keď som ho videl naposledy." Edward s Njallom si vymenili pohľady. Jeho slová v oboch nováčikoch opäť vyvolali pocit menejcennosti. Trval však iba dovtedy, kým Ronny s rovnakým šibalským úsmevom nepripomenul Tornovi, kedy a kde sa mali tú česť minule stretnúť. ,,Ty si ani nepotreboval stretnúť krásnu devu, aby si vyrozprával všetko, čo vieš," smial sa Vlk. Potom sa otočil k Njallovi s Edom. ,,Uťahovať si z Bryna je jednou z najlepších spôsobov, ako udržať v konverzácii živosť, aj keď v hĺbke duše mu všetci závidíme. Lisbet je dievča, akému sa nevyrovná žiadne z tých, čo poznám. Múdre, šikovné, vynaliezavé... Veľakrát to bola ona, kto vymyslel stratégiu pre niektorý z našich plánov. Raeva vždy veľmi nahnevalo, že má viac rozumu ako jeho muži."

Slnko pomaly stúpalo k najvyššiemu bodu na nebi, oblaky menili svoj tvar a stromov ubúdalo. Dopoludnie vďaka Ronnyho priateľským rečiam zbehlo veľmi rýchlo a jeho otázky, vtipy a postrehy postupne rozhovorili všetkých prítomných. Edward hovoril len málo. Väčšinou počúval Njalla, ktorý súperil o slovo s jeho starším spoločníkom. Dozvedel sa, že posledná zastávka, ktorá ich čaká pred prekročením hraníc Čierneho lesa, je údolie Lillaeng, za ktorým už ležali len lúky a polia. Raev ich zas oboznámil s podrobnosťami cesty do Elendighed. Predpokladal, že za týždeň by sa mohli dostať do Gulhvede, významného mesta na križovatke obchodných ciest. Odtiaľ budú musieť ísť so zvýšenou opatrnosťou a vyhýbať sa väčším cestám, no po trase, ktorú im vlčí vodca ukázal na mape, im zvyšok putovania nepotrvá dlhšie ako dvadsať dní. 

,,Čo presne budeme robiť, keď prídeme do hlavného mesta?" opýtal sa Ed, keď dobehol Raeva, ktorý opäť kráčal na čele družiny. 

,,Ja do mesta nepôjdem, chlapče," zachripel Vlk pobavene. ,,Ak všetko vyjde tak ako má, Elendighed budeš mať tú česť navštíviť sám. My sa budeme zdržiavať nablízku, počúvať správy a spriadať plány. Sandhed ťa bude strážiť. Ak budeš mať problémy, obrátiš sa naňho."

 Edwardove oči prezrádzali prekvapenie, ktoré v ňom nová informácia vyvolala. Za tých niekoľko dní v Raevovej prítomnosti sa však naučil, že ak sa už rozhodol, akýkoľvek odpor je zbytočný. Preto len stisol päste a pokojným hlasom sa opýtal: ,,Kedy ste mi to plánovalo povedať?"

,,Neskôr, aby si nespanikáril," bezstarostne odvetil čiernooký muž. ,,Ušetril si mi prácu, keď si sa na to spýtal sám. Chcel som a poviem ti o tom viac, keď uvidím, ako sa ti bude dariť počas cesty." Viac sa od neho Edward nedozvedel. Mohol sa utešiť len tým, že do splnenia jeho novej úlohy ostávajú ešte takmer štyri týždne.

...

,,Au!"

,,Pozor na nohy. Kladieš ich príliš ďaleko od seba, rovnováhu lepšie získaš predklonom. Pokrč kolená."

Dva údere mečom.

,,To už bolo lepšie."

Rýchle seknutie čepele.

,,Čo som ti hovoril?" smial sa Ronny. ,,Očami stále sleduješ súpera. Nielen jeho ruky. Jeho oči, výraz, pohyby... každá maličkosť ti môže prezradiť, čo sa útočník chystá urobiť. A ty," opäť  nasledoval prudký výpad, ,,budeš pripravený," zakončil Vlk svoj monológ a podal Njallovi ruku, aby mu pomohol vstať zo zeme. Svetlovlasý mladík si s krivým úsmevom oprášil kolená. ,,Asi to nebude také jednoduché ako sa zdalo," zaškeril sa. 

Ronny mu oplatil úsmev. ,,Nič nie je jednoduché, keď to robíš prvýkrát. Na všetko potrebuješ množstvo energie a zručnosti získavaš tréningom. Zajtra pokračujeme. Dovtedy budeš cvičiť." Obrátil sa a jeho prenikavé modré oči si našli ďalší cieľ. ,,Edward, si na rade."

Ed podišiel o pár krokov dopredu. ,,Spomínal som už, že som nikdy nedržal v rukách meč?" opýtal sa a na pravom líci sa mu pri nesmelom úsmeve vytvorila jamka. Nebál sa. Cvičný súboj s Ronnym vyzeral veľmi jednoducho. Nepochyboval, že rovnako ako Njall, aj on zakaždým skončí na zemi a chrbát to bude už po piatich minútach poriadne bolieť, no aj tak sa naň tešil. Tmavovlasý bojovník odrážal všetky útoky so závideniahodnou ľahkosťou a po každom výpade súperovi priateľským tónom povedal, čo robil zle. Hoci s Njallom trénoval len chvíľku, Edward už vedel, že nikdy nebude chcieť iného učiteľa.

,,Asi trikrát," žmurkol naňho Ronny. Nečakane švihol rukou a jeho meč sa ocitol v Edových rukách.

,,Dobre," uškrnul sa. ,,Reflexy ujdú." Zdvihol zo zeme meč, ktorým bojoval Njall, a prehodil si ho do druhej ruky. ,,Lekcia prvá," kývol Edwardovi, aby sa postavil vedľa neho. ,,Zaujmi obrannú pozíciu." Skúmavým pohľadom preletel po postoji, ktorý jeho učeň zaujal. Obišiel okolo neho z oboch strán, občas mu zodvihol lakeť, inokedy rukou naznačil, nech sa viac vystrie. Myklo mu kútikmi úst, keď uvidel, že Ed stál presne tak, ako to nedávno ukazoval jeho priateľovi. 

Stáli na trávniku pod lesom, jesenné slnko v červenom kúpeli zachádzalo za kopce a Ronny predvádzal mladému Vlkovi základné bojové taktiky. ,,Úder zľava sa v starom jazyku nazýva benægtelse kræfter, čo doslovne znamená popretie sily. Ide o preváženie energie na opačnú stranu, ako si zvyknutý. Útok bude mono menej účinný, no výsledok rozhodne bude stáť za to, ak sa ti podarí oklamať nepriateľa a získať moment prekvapenia. Tvoje sily nikdy nebudú v rovnováhe, no práve výpad do opačnej strany či druhou rukou môže byť ten zlomový okamih, kedy získaš prevahu nad súperom. Určite si ako malý počul príbeh o Slangem, ktorý sa napriek svojej útlej postave pustil do boja s obrom a zvíťazil. Nemusím hádam dodávať, ktorý trik použil." 

Ronny by nenašiel vďačnejšieho poslucháča ako bol Edward. Vďaka svojej bystrosti sa učil a chápal rýchlo, a z bojovníkovho rozprávania sa po chvíli stala konverzácia. Keď mu na záver ukázal tri najtradičnejšie spôsoby obrany a naučil ho, ako zasadiť rýchly a účinný úder, odovzdane sklopil meč.

,,Nie je to zlé. Naozaj si ešte nebojoval?" zamrmlal, keď usúdil, že je pripravený. ,,Asi si si všimol, že nemám rád zbytočné čakanie,"  prehlásil po chvíli, načo sa Ed len zasmial. ,,Takže ak ťa ešte nebolí každý sval v tele, naber druhý dych a ukáž, čo si sa naučil. Pripravený?" 

Edward prikývol. Oči Ronnyho Sandheda zahoreli ohňom vzrušenia. ,,Poď."

Ed urobil prvý krok a zahnal sa mečom. Gaštanové vlasy mu pritom prečesal vietor a ostrie sa zalesklo v posledných slnečných lúčoch. Zbrane sa zrazili za hlasného cvengotu. Hoci sa Edward zahnal pomerne veľkou silou, narazil na odpor, ktorý ho jedným slabým pohybom zrazil na zem. Ronny sa len uškŕňal. Natiahol ruku, aby mu pomohol vstať, no ten nečakal, vyskočil a zasadil Vlkovi ďalší úder. V tmavomodrých očiach spolubojovníka sa mihlo prekvapenie, no šikovne útok zablokoval a onedlho musel Ed opäť vstávať. 

Súboj, ak sa ním vôbec dal nazvať, netrval dlho. Hoci bol Edward zvyknutý na námahu, po chvíli začal pociťovať pálčivú bolesť v ramenách, zápästiach aj krížoch. Padal a opäť vstával, útočil a jeho Ronny jeho údery odrážal s ľahkosťou a pobaveným úsmevom na tvári. Slnko sa už dotýkalo hôr, keď sa rozhodol tréning ukončiť. Ed si, rovnako ako Njall, oprášil nohavice, utrel si z čela pot a podal svojmu učiteľovi cvičný meč.

,,Ešte si ho nechaj," pokrútil hlavou Ronny. ,,Každý bojovník musí vedieť, ako svoju zbraň správne očistiť."

,,V príbehoch si bojovníci po bitke vždy zapichli čepele do zeme, aby krv nepriateľov dodala silu koreňom všetkého živého," pousmial sa Ed. Nevedel, prečo si práve teraz spomenul na jeden z miliónov rozprávok Ellen Havbrise.

Ronny sa s láskou zahľadel na striebristú oceľ svojho meča. ,,Je to pravda," povedal. ,,Aj keď myslím, že krv ich tak skoro nesfarbí." Zamyslene si zbraň prehodil z jednej ruky do druhej. ,,Myslím, že teba nebudem musieť trénovať dlho, Edward. Rýchlo sa učíš a mnohému rozumieš lepšie než ja."

,,O tom pochybujem," zamietol Ed okamžite. ,,Mám pocit, že všetci vedia viac ako ja. Aspoň čo sa týka Krvavej kráľovnej." Ukradomky pozrel na svojho spoločníka, aby videl, ako zareaguje na zmenu témy. Odkedy sa dozvedel nečakanú novinku od Raeva, chcel ohľadom svojej misie zistiť viac. Ronny Sandhed vyzeral ako niekto, na koho sa mohol obrátiť.

Majster meča sa zazubil. ,,O tej nikto nič nevie."

,,Možno sa len niektorí zabúdajú deliť o informácie."

Ronny si povzdychol. ,,Narážaš na Severina, však? Ver mi, viem, ako sa cítiš. Keď som sa pred šiestimi rokmi pridal k Vlkom, mal som ho vo veľkej úcte. A čím dlhšie som ho poznal, tým menší bol môj obdiv.  Až som pochopil jedno. Raev je muž, ktorý si prešiel mnohým a pred minulosťou sa bráni tak, že sám seba kladie do významnejšej pozície ako ostatných. Je to geniálny stratég, neoblomný a praktický. Za celý ten čas som nezažil, že by ho niečo prekvapilo. A tým, že si niektoré veci necháva pre seba, sa snaží chrániť dôležité poznatky pred mysľami nás ostatných."

,,To by bolo v poriadku," povedal Ed nepresvedčivo. ,,Ale občas by bolo lepšie povedať pravdu hneď. Dnes som sa napríklad dozvedel, že do Elendighed pôjdem zrejme sám... a ani neviem prečo. Pred pár dňami mi povedal, že mám predstierať niekoho iného, potom mám vymyslieť plán, ako poraziť Kráľovnú a predpokladám, že nakoniec bude chcieť, aby som urobil všetko, čo sa teraz rozpráva vo vymyslenom proroctve o Lesnom jazdcovi." Veľmi sa snažil, aby neznel rozhorčene, no zrádzal ho vlastný hlas. Až doteraz nevedel, čo všetko ho trápi, kým sa niekomu nezveril.

Ronny vyzeral, akoby nevedel, čo má povedať. Otvoril ústa, no potom ich zavrel, akoby si to rozmyslel. Kývol Edwardovi, aby ho nasledoval k lesu. ,,Priznám sa, že som si ani neuvedomil, čo všetko sme ti zatajili," prehovoril, keď stúpali hore trávnatým kopcom. ,,Na plánovaní som sa, samozrejme, podieľal aj ja. No všetko, čo vtedy zaznelo, boli len teórie, nič viac. Na Ulva aj Raeva si urobil veľký dojem. Pozorujú ťa dlhšie, než si myslíš." Znova si vzdychol. ,,Neviem, čo chcel Raev dosiahnuť tým, že ti to povedal už teraz. Áno, rozmýšľali sme, že práve ty by si sa dokázal dostať do Kráľovninej blízkosti a odhaliť pravdu, ktorú si tak stráži. Najprv sme však potrebovali zistiť, či by si na seba dokázal zobrať toľkú zodpovednosť a v neposlednom rade, či s tým súhlasíš." Zahryzol si do pery a zamyslene sa poobzeral dookola. 

,,Asi si myslíš, že sme poriadni sviniari, však?" spýtal sa, avšak so svojím typickým úsmevom. 

Ed mu ho opätoval. ,,Netvrdím, že mi to nenapadlo."

Ronny sa zasmial. ,,Keď budem vedieť viac, poviem ti to. Alebo nie," oči mu zažiarili. ,,Odteraz budeme vymýšľať plány spolu." Týmto vyhlásením sa ich rozhovor skončil.

...

Poobedná prestávka určená na prvý tréning priniesla viac ako jedno prekvapenie. Tentokrát to bol príchod ďalšieho člena tajného spoločenstva, s ktorým sa mali pôvodne stretnúť už vo Flyve. 

Hneď, ako sa Edward s Ronnym zadýchaní zjavili v provizórnom tábore, zjavil sa pred nimi muž v strednom veku s kučeravou hrivou vlasov a veľkými veselými očami. ,,Brynjar Krage," podával Edovi ruku. ,,Tuším si už o mne počul. Minimálne dnes."

,,Samozrejme, všetky klebety sú poctivo vyrozprávané," žmurkol naňho Ronny a bujaro sa zvítal so starým priateľom.

,,Už si ich zasvätil do umenia boja, ako vidím." Brynjar pohľadom preletel po spotených čelách najmladších Vlkov. ,,Máte neuveriteľné šťastie, že vás učí práve Ronny! Nikdy som nevidel lepšieho šermiara, ani v Torpaq Doyus. Nebyť jeho pôvodu, pasovali by ho za člena kráľovninej osobnej stráže."

,,Ale no tak," spomínaný šermiar prudko očervenel. ,,Čo by som tam robil?"

Edward ich naťahovanie sledoval s veľkým pobavením a videl, že Njall si to užíva rovnako. Unavené oči mu žiarili a jeho špinavú tvár zdobil nadšený úsmev. ,,Nikdy som nebol tak ďaleko, Ed!" zvolal, keď si k nemu jeho priateľ prisadol. ,,Veríš tomu, že stojíme na hraniciach Čierneho lesa? Odtiaľto to už bude do hlavného mesta len kúsok!"

***

* Bola som si istá, že sa jedná o Tyrionovu hlášku, ale keď som si to chcela overiť na internete, nevedelo mi ju nájsť. Ale odniekiaľ sa mi vo worde zjaviť musela a myslím, že je naozaj jeho :D.

Ahojte! Viem, že dva týždne nebola kapitola a ospravedlňujem sa, no buď som bola preč, alebo mi bolo zle a nevládala som písať. Myslím, že celé prázdniny nebudem vydávať pravidelne, keďže budem dosť často mimo domu, napríklad aj budúci týždeň. Snáď vás to neodradí v čítaní :)

Na obrázku je opäť Ronny, nejak sa mi dostal pod kožu aj s tým jeho večným úsmevom :D Čo si o ňom myslíte vy? A o prvom tréningu s mečmi? Budem sa tešiť na vaše komentáre :)

Cissi