„Odvaha nie je iba jedna z cností, ale forma každej cnosti v okamihu skúšky."  

(C. S. Lewis)

Edward pomalým krokom vyšiel z lesa. Jeho oči by sa dali prirovnať k pokojnej hladine zelenkavého jazera, no srdce mu bilo ako na poplach. Jeho rozum stále odmietal pripustiť, čoho sa stal práve svedkom. Už predtým rozmýšľal, čo sa skrýva za tvrdou zjazvenou tvárou jeho nového vodcu, no nikdy jeho mlčanlivosti nepripisoval toľkú dôležitosť. Až teraz, keď pochopil, že Ulv v tú noc rovnako ako on stratil osoby, ktoré miloval, si uvedomil, že ho ani zďaleka nepozná. Muž s divokými očami a tvárou ako vytesanou z kameňa bol preňho ako odkaz, ktorý nevedel prečítať.

Nebol si istý, či je slušné takto čítať ľudí. Pozrieť sa a premýšľať nad tým, prečo sú ich pohľady plné konkrétnych emócií a prečo robia to, čo robia. Pravdepodobne nikto okrem neho nehľadal za každým ich gestom skryté životné príbehy. 

Slnko už dávno zapadlo a tma okolo neho bola taká hustá, až sa mu zdalo, že ju vidí pred sebou v podobe čiernych rozmazaných škvŕn. V dedine ešte svietilo zopár svetiel, najmä pred dverami hostincov, ktoré plánoval navštíviť Torn. Ten sa však už zrejme vrátil. Z tábora kočovných obchodníkov bolo počuť jeho zvučný basový hlas. 

Ed zastal na mieste, kde sa chodník z vyšliapanej trávy rozdeľoval. Jedna časť pokračovala k táboru a druhá smerovala ďalej do dediny a menila sa na kameňmi vydláždenú cestu. Už pár minút sa pohrával s myšlienkou, ktorú mu vnukol Tornvald svojou otázkou, či sa k nim pripojí pri obhliadke miestnych krčiem. Z dobrých dôvodov odmietol. No ako počúval veselý odviazaný smiech, ktorý sa šíril z táborového ohniska, postupne sa v jeho hlave rodil plán. Vo Flyve v živote nebol a obchodníci sa už vrátili späť, tým pádom ho tam nikto nespozná. A on môže vyskúšať svoju novú rolu pozorovateľa.

 Ktovie, možno ľudia pod vplyvom alkoholu prezradia viac ako zvyčajne. V detstve počul jeden príbeh o tom, ako sa hlavný hrdina dozvedel kľúčovú informáciu v krčme, kde strávil noc. A napriek všetkému smútku, všetkým vraždám, všetkým zabudnutým piesniam cítil, že aj skutočný život je rozprávkou. Možno bude šťastie priať aj jemu.

Podišiel bližšie ku stene jedného z domov, aby splynul s jeho tieňom a obišiel tábor tak, aby si ho nikto nevšimol. Už ako malý sa dokázal pohybovať nečujne aj po lese plnom suchého lístia a zmiznúť,keď sa mu to hodilo. Aj preto ho už ako dieťa začali volať Skovrider. Občas dedinčania so smiechom utrúsili, že tieňochodectvo ovládajú len démoni, no Edward na tom nevidel nič ťažké. ,,Ak sa chceš stať lesom, najprv počúvaj, potom porozumej a potom už len cíť," povedala mu raz Ellen Havbrise a on sa ňou celý život riadil. Mohol sa stať hocičím a hocikým. ,Možno aj namysleným synom Nyflodského šľachtica,' napadlo mu teraz. No bude to preňho oveľa väčšia výzva.

Tvár si zakryl tmavou kapucňou svojho zeleného plášťa a pridal do kroku. Zastal, až keď sa pred ním objavili staré obhorené dvere s množstvom zárezov. Zvnútra sa ozýval hlasný smiech a výkriky. Nad hlavou sa mu hojdala tabuľa s nápisom hostinca, no bol už takmer nečitateľný. Rozoznával len obraz parohov nad niečím, čo kedysi mohla byť hlava jeleňa. Trvalo mu hodnú chvíľu, kým sa rozhodol stlačiť mosadznú kľučku a vojsť dnu.

Hlasitosť smiechu sa zväčšila a Edwarda zahalil mrak svetlosivého štipľavého dymu, ktorý, ako si neskôr všimol, vychádzal z obrovskej fajky tučného muža s hustou bradou. Rukávom si utrel oči, ktoré mu okamžite začali slziť. Zamieril do roku malej kamennej miestnosti, kde sa dym ešte nestihol dostať. Akonáhle dokázal znova vidieť, nenápadne sa poobzeral. Hostinec vo Flyve sa vôbec nepodobal na Zlatý dub, kde sa Ed schádzal s rovesníkmi pri výnimočných príležitostiach. Samozrejme, bolo to predtým, ako Krvavá Kráľovná zakázala dedinčanom navštevovať svojich susedov z iných osád. 

Táto miestnosť pripomínala skôr tie pochybné miesta, kam rozhodne nemienil nikdy vkročiť. Steny, stoly aj podlaha boli špinavé a vzduch bol nasiaknutý hneď niekoľkými odpornými zápachmi. Staršia žena v zašpinenej zástere rozdávala poháre veľké ako džbány. ,Ak si aj Torn chcel niečo vypiť, určite nešiel sem,' pomyslel si Edward znechutene. No možno práve tu nájde, čo hľadá. Keď okolo neho prechádzala krčmárka, požiadal ju o jedno slabé pivo. Tá sa naňho zamračila, zvrtla sa a o pár sekúnd sa vrátila s objednaným nápojom.

,,Hej, ty," oslovil ho jeden z mužov zachrípnutým hlasom. Plešatú hlavu mal zakrytú dotrhanou šatkou a tvár mal neustále skrytú za obrovským pohárom medoviny. ,,Teba som tu ešte nevidel. Zkade si?" opýtal sa. Jazyk sa mu plietol a znel trochu duto, akoby hovoril do olovenej rúry. 

,,Odnikiaľ," odvetil Ed.

,,Takže si cudzinec, há?" položil muž dosť zbytočnú otázku. Edward len mykol plecami. 

,,Moja žena zomrela," pokračoval. ,,Zabili ju tí odporní -" poriadne si odpil z pohára. Keď ho opäť položil na stôl, mrmlal si niečo, čomu sa ani pri veľkej snahe nedalo rozumieť. ,,...ale očul som, že Lesný jazdec všetkých zachráni," zachytil Ed zopár zrozumiteľných slov.

,,Naozaj?" rozhodol sa zahrať hlúpeho.

,,Jasná vec. Vraj je to v dákom proroctve či čo. Dúfam, že tú sviňu zabije čo najskôr."

,,Kráľovnú?"

,,Koho iného?" osopil sa naňho opitý muž. Potiahol nosom a znova sa napil. Ed po ňom zopakoval. Pivo chutilo horkejšie ako to, čo si dal raz za čas v Tarne. ,,Moja mama vždy hovorila, že je to čarodejnica z pekiel," poznamenal dedinčan.

,,Prečo?" vyzvedal Edward. A konečne dosiahol, čo potreboval. Muž sa rozhovoril.

,,Šak vôbec nestarne, človeče," vykríkol, akoby to bolo nad slnko jasnejšie. ,,Je jak chodiaca múmia! Len blázon by neveril, že ovláda dajakú temnú mágiu, ona aj ten jej pomocník!"

,,Kto?" Táto informácia Eda skutočne prekvapila. O údajom "pomocníkovi" počul prvý raz. 

,,Chlap celý v čiernom. Žije tak dlho jak ona, možno aj dlhšie, a vykoná každý jej príkaz. Vraj je veľmi krutý a učil sa čarovať od nej samotnej. Vo svetle mesiaca je však neviditeľný. Ale na rozdiel od nej je smrteľný. Tú krvavú ženskú nejde zabiť, je to démon v ľudskej koži! Vraj je taká krásna, že sa do nej zaľúbi každý, kto ju uvidel, no namojveru! Ja by som jej šak vrazil meč do srdca, strige jednej! Na mňa jej kúzla neplatia!"

Muž začal rozhadzovať rukami a posledné slová kričal tak nahlas, až sa otočilo aj zopár jeho priateľov. ,,Sklapni, Frostin, veď ty neudržíš v ruke ani palicu, nieto meč!" zachechtal sa tenkým hlasom bradatý chlap s hustým obočím. Niekoľko ďalších sa po jeho poznámke rozrehotalo.

,,Kým si ožratý, buď radšej ticho," ohradil sa Frostin a Ed len pobavene vytiahol obočie. Našťastie boli muži príliš zaujatí špekuláciami o Kráľovnej.

,,Podľa mňa je to drak, čo sa ukrýva po celé stáročia v ľudskej podobe!" vykríkol trasľavým hlasom mladík sotva starší od Edwarda. Ostatní ho okamžite vysmiali. ,,Ale čoby, je to posledná žijúca čarodejnica, to je predsa jasné! Pred šesťdesiatimi štyrmi rokmi zabila svojich rodičov, aby sa dostala na trón a nechala hlavné mesto navždy zmiznúť, aby ho nikto nevedel nájsť," namietol ďalší muž. Zo všetkých pôsobil najviac triezvo. ,,Vraj len tam je niečo, čo ju dokáže poraziť."

,,Porazí ju predsa Lesný jazdec!" vykríkol Frostin a pozrel sa na muža, akoby bol to najhlúpejšie stvorenie, aké kedy videl. ,,A čo je podľa teba v tom meste, keď si taký múdry?" dobiedzal dedinčan s krátkou strapatou šticou ryšavých vlasov. 

,,To nikto nevie. Možno kúzlo, možno nejaká zbraň alebo elixír," pokrčil plecami muž. 

Frostin sa zarehotal. ,,Hovorí a sám nevie o čom!" 

Tu sa muž nahneval. Zaťal päste a rázne vstal zo stoličky. ,,Ako keby niekto vedel, čo sa naozaj stalo, ty tupá hlava bez mozgu!" Hostincom sa ozývali čoraz hlasnejšie výkriky a Edward vedel, že ak mužov čo najskôr nezastaví, celé sa to môže skončiť veľmi zle. Rozum mu pracoval na plné obrátky.

,,Naozaj," povedal pomaly a nahlas, aby ho počuli aj cez rastúci hluk. Nasadil trochu vyšší tón a snaží sa výraznejšie artikulovať a pritom rozprávať ako cudzinci zo Stendalenu, ktorí raz zavítali do Čierneho lesa. Rozumel im, ale mali prízvuk, ktorý mu ako malému pripadal veľmi smiešny.

,,Ako to, že nikto nevie, čo sa stalo?" zvraštil obočie, akoby si až teraz uvedomil, aké dôležité a záhadné veci tu riešia. Naschvál narážal jazykom do zubov a s výsledkom bol celkom spokojný. Muži, ktorí si nevšimli, kedy sa medzi nimi objavil a považovali ho za ďalšieho opilca, sa k nemu obrátili. Zmĺkli. Keď dlho nič nehovorili, Ed pokračoval.

,,Ako to, že si nikto nepamätá pravdu?" opýtal sa a rozhodil rukami. Dedinčania zaváhali. ,,Asi všetkých začarovala," povedal pomaly Frostin. Tvár sa mu postupne rozjasňovala. ,,To je ono, jasná vec! Všetkých, čo by si dačo mohli pamätať, začarovala! Lebo je čarodejnica!" zvolá nadšene. Chvíľu si vychutnával, že práve on vyriešiť túto záhadu, a potom sa reč zvrtla na jedlo. ,,Jak by som si dal poriadne bravčové!" zvolal ryšavý muž a všetci sa k nemu túžobne pridali. Edward usúdil, že môže odísť. 

Nenápadne sa odlepil od steny, o ktorú sa opieral, a mierne kolísavým krokom kľučkoval pomedzi prevrátené stoličky a trojicu chlapov, čo uprostred miestnosti predvádzali akýsi čudesný tanec. Neprítomným pohľadom blúdil po stenách, no kútikom oka zachytil postavu, ktorá sa k nemu blížila odzadu. Keď už bol pri dverách, zastal a otočil sa. Ocitol sa oproti mužovi, taktiež zahalenému do tmavého plášťa. Z tváre mu videl len ostro rezanú bradu a jemné čierne strnisko. 

,,Nie si odtiaľto," povedal. Nemyslel to ako otázku, jednoducho konštatoval. Jeho hlas neznel zvučne ako Tornov, hlboko ako Ulvov ani chrapľavo ako Raevov. Nevedel ho k ničomu priradiť. Snáď k tichému hrmeniu začínajúcej búrky alebo k hlasu skalných elfov, čo sa za starých čias zakrádali lesmi ako sivé tiene. 

Edward netušil ako, no odrazu vedel, že tomuto človeku sa neoplatí klamať. ,,Nie," priznal. Nebol si istý, či neznámy prekukol jeho pretvárku, preto stále rozprával svojím opileckým hlasom. Muž naňho spoza kapucne vrhol temný pohľad. ,,Čo tu robíš?" opýtal sa.

Ed zažmurkal. Raev ho varoval, aby nikomu nič neprezrádzal. ,,To nie je tvoja vec," odbil ho.

,,Zaujíma ma to," nedal sa odradiť muž. Myklo mu ústami, ktoré potom ostali zmrazené v nebezpečnom úškrne. Ruku nehlučne položil na vydúvajúcu sa časť pod plášťom. Mal tam ukrytú zbraň?

,,Cestujem." Edward hrdo zdvihol hlavu. Je načase predstaviť mu svoju rolu Silversvaeda. ,,Oco mi zaplatil odvoz až do Rigdomu," prihlúplo sa uškŕňal. Muž si odfrkol. ,,V týchto časoch je nebezpečné cestovať sám," zavrčal. Ed sa zamračil. Nevedel, či si to neznámy uvedomoval, ale znelo to ako vyhrážka. ,,Do toho ťa nič nie je," zopakoval.

,,Čo vieš o spoločenstve Vlkov?" vyštekol muž náhle. Edward zažmurkal. ,,Tých už predsa porazili, nie?" začudoval sa. ,,V Nyflode ich popravili. Videl som to." Mužovi sa zablyslo v očiach. Rýchlym pohybom ruky strhol Eda ku stene. Ten sa nezabudol zatváriť vystrašene, hoci dýku za opaskom mal vždy pripravenú. Možno bola chyba zmieniť sa o poprave, o ktorej mu rozprával Raev. Nemal zbytočne provokovať.

Neznámy si ho dlho premeriaval, doslova nasával okolitý vzduch a nahlas vydychoval. Potom však prehovoril úplne pokojným hlasom. ,,Si dobrý," povedal bez náznaku akýchkoľvek emócií. ,,Ulv vie, kde hľadať správnych ľudí." Otvoril dvere a spolu s Edwardom zmizli v nočnej tme. Tam sa muž uvoľnil a zložil si kapucňu. Odhalil tvár bojovníka s lesklými očami, ktoré v zlom svetle vyzerali ako čierne. Ed bol zvedavý, ako by vyzerali ráno. 

,,Teda, to, čo si predviedol..." Tlmene sa zachechtal. ,,Aj by som ti uveril, keby som nebol dopredu informovaný, že prídeš." Usmial sa. Jeho biele zuby vyzerali trochu ako tesáky. ,,Ronny Sandhed," vystrel k nemu ruku a pevne ju stisol. ,,Teší ma, Skovrider."

,,Stačí Edward," odvetil automaticky Ed. Teraz však už bol naozaj zmätený. Premeral si muža od strapatých čiernych vlasov až po špičky jazdeckých čižiem. Nezabudol sa pozastaviť pri dvoch dýkach ukrytých vo vnútorných vreckách plášťa a meči, ktorého rukoväť sa v mesačnom svetle leskla ako striebro. Potom mu došlo. ,,Si jeden z Vlkov, s ktorými sme sa tu mali stretnúť, že?" 

Muž ho obdaril žiarivým úsmevom. ,,Jasná vec," napodobnil opitého Frostina z hostinca. ,,Počul som celý ten rozhovor. Som rád, že sa ti podarilo tých mužov upokojiť, inak by sa asi strhla bitka. Bol skvelý nápad prísť sem! Prečo mi nikdy nenapadlo zbierať informácie týmto spôsobom?" Uznanlivo potľapkal Edwarda po pleci a potom ukázal smerom k táboru. ,,Mali by sme sa vrátiť, zajtra vyrážame," poznamenal a obaja vykročili ku miestu, kde sa dedina stretávala s lesom.

,,Ospravedlňujem sa, ak som ťa zneistil," rozprával cestou muž, ktorý sa predstavil ako Ronny. ,,V poslednom čase mi prischla úloha testovať nováčikov. Zvykne to byť zábava. Poznáš Torna Venriusa?" opýtal sa. Ed prikývol. 

,,Tak ten mi na prvý krát prezradil všetko, čo vedel. Bol veľmi hrdý, že sme ho prijali medzi seba a jednoducho sa musel pochváliť. Mal si vidieť, ako ho za to Raev zvozil! Ale ty si sa vynašiel, išlo ti to skvele!" Jeho úprimný úsmev sa preniesol aj na Edwarda. Nevedel prečo, no cítil sa s ním dobre. ,,Ako si vedel, že som to ja?" spýtal sa Ronnyho.

,,Raev mi o tebe rozprával pár dní po tom, ako si ho zachránil pred vojakmi. Urobil si naňho dojem. Asi som ti to nemal povedať, no on to aj tak nikdy neprizná a také veci človeka potešia, nie?" zazubil sa. ,,Vysoký mladý muž s gaštanovými vlasmi, ktoré si už asi rok nestrihal, a s očami zelenými ako prvé jarné lístie. Myslím, že ten popis by na nikoho iného nesedel." Ed sa zasmial. 

Keď s Ronnym dorazili do tábora, pri ohni sedel iba Raev. Ulv bol pravdepodobne ešte v lese, Njall sa rozvaľoval v tráve mrmlajúc čosi zo sna a Torn sa celý červený vytratil, hneď ako zbadal Edwardovho spoločníka.

***

Snáď sa vám táto kapitola páčila, dosť ma bavilo ju písať :) Čo hovoríte na Ronnyho? (Na obrázku je on.) Myslíte, že bude patriť medzi vaše obľúbené postavy, či ani nie? (Ja jeho charakter vymýšľam za pochodu, takže sama neviem, čo z neho vylezie :DD) Ed sa o Kráľovnej dozvedel zase niečo nové, aj keď je otázne, či sa rečiam takého Frostina dalo veriť :D

Mám na vás jednu otázku. Myslíte, že mám zmeniť obálku knihy na túto? 

V programe, kde robím obálky, mi dĺžne a mäkčene berie iba v jednom type písma, ak som rozmýšľala, že príbeh premenujem. Stále je to "Krvavá kráľovná", len v starom jazyku :). Aký je váš názor? Mám obálku vôbec meniť? A ak áno, s pôvodným názvom alebo s týmto? Budem vďačná za akúkoľvek odpoveď :)

A chcela som vám tiež povedať, že na budúci týždeň asi nepridám kapitolu. Možno sa mi podarí ju napísať do stredy, no ak to nestihnem, tak bude asi až o dva týždne, lebo potom odchádzam na zájazd do Škandinávie :D Veľmi sa tam teším a jeden z dôvodov je aj ten, že konečne budem vedieť, ako vyzerá napríklad také Dánsko a môžem lepšie opísať Trisine zážitky. A aj Ellerporten je vlastne inšpirovaný škandinávskou prírodou :) Od 15.6. preto týždeň nebudem aktívna, no hádam mi to odpustíte :) 

Vaša Cissi