Dvadsiata kapitola! No chápete to? :DD Ak nepočítam short story, tak je to môj najdlhší príbeh (a asi ním aj ostane, keďže toto je len začiatok, ehm :D) Viem, že teraz asi všetci gúľate očami, že okolo toho robím taký rozruch, ale vážne som sa s nijakým svojím príbehom nedostala tak ďaleko... musím osláviť premiéru :D.

Venujem book_loverka_28 :)

~*~

,,A čo ak sú sny skutočnosťou v inej realite?"

(Anonym)

Tris sa už dobrých desať minút poriadne krútila hlava. Mala pocit, že jej život sa s jej odhodlaním začať odznova zmenil na jazdu po horskej dráhe. Nie, nestala sa hrdinkou so zvláštnymi schopnosťami, vlastne vôbec nezažila nič prelomové, aby sa jej život zmenil. Vnímala to sama. Keď konečne nabrala odvahu zbaliť si veci a vydať sa do krajiny svojich snov, akoby svetu ukázala, že je odhodlaná stať sa tým, kým celý život chcela. A svet sa postaral o to, aby na svoj výlet do smrti nezabudla. 

Aj keď sa jej to zdalo ako tisícky rokov, ešte stále stála vedľa Sashi a Augusta na námestí pri zmrzlinovom stánku. Pohľadom sledovala raz jedného, raz druhého a jej mozog sa snažil pochopiť situáciu, do akej sa dostala. Niekedy však mozog na podobné chvíle nestačí. Po zlomku sekundy v realite, no po neskutočne dlhých úvahách vo svojom vnútri, sa rozhodla tentokrát ho z jej dobrodružstva úplne vynechať. S nadšením prijala nevysvetliteľné a užívala si vzrušujúce šteklenie v žalúdku, ktoré jej prinášalo. 

,,Ako dlho sa poznáte?" zamračene si ich premeriavala Sasha. ,,Ani jeden ste to nikdy nespomenuli."

,,Nepoznáme sa," odvetila Tris a ignorovala Augustove vytiahnuté obočie. ,,Raz som ho obsluhovala v kaviarni, to je všetko. A to som ti spomenula, lebo ak si si ešte za tie roky nevšimla, hovorím ti všetko," vysvetľovala s nesmierne dôležitým výrazom na tvári. ,,Zato ty, slečna Tajnostkárka, máš čo vysvetľovať."

Zelené oči ich nového spoločníka prezrádzali mierne znepokojenie. ,,Môžem vedieť, prečo sa o mne rozprávate, akoby som tu nebol?" nadškrtol. ,,A môžete sa prestať tváriť, akoby som bol vec, za ktorú sa obe nesmierne hanbíte?"

Sasha sa zachichotala, zato Tris konečne pocítila vnútorné uspokojenie. Konečne sa ocitla v situácii, kedy ona mohla určovať podmienky. Ak si chce tajomný muž z kaviarne získať jej pozornosť, musí si ju zaslúžiť, čo rozhodne nebude jednoduché. A v tej chvíli sa za svoju škodoradosť necítila ani trochu vinná.

Plavovlasé dievča si začalo nakrúcať už aj tak kučeravé vlasy okolo prsta. ,,Augusta som stretla asi predvčerom-" 

,,Určite predvčerom," prerušil ju so žmurknutím. Tris, ktorá ho kútikom oka celý čas sledovala, si sklamane všimla, že ho ich bláznivá debata nijak nerozhodila. Tváril sa síce dotknuto, no keď sa ich pohľady čírou náhodou stretli, v očiach sa mu zablyslo pobavenie, ktoré inak tak s prehľadom skrýval. 

,,Augusta som stretla určite predvčerom," opravila sa so smiechom. ,,Ráno som ti už tuším spomínala, že starí rodičia majú ranč neďaleko Frederikshavnu," začala. ,,A nie sú jediní. Asi dva kilometre od seba sú po údoliach roztrúsené väčšie aj menšie farmy. No a na prázdniny tam prišiel aj synovec jedného z našich susedov. Stretli sme sa, keď ma skoro zrazila jedna z jeho kráv." Tris si všimla, že Augustove oči už doslova sršia smiechom. Sasha sa zaškerila a prehodila si objemné vlasy na druhú stranu. ,,Celkom vtipná príhoda, raz ti ju porozprávam. Nemohla som vedieť, že sa poznáte, rovnako ako som nevedela, že sa dnes objaví na trhu. Chcela som, aby ste sa zoznámili, keď prídeš k nám."

,,Aha," prehodila Tris trochu sklamane. ,,Takže žiadna záhada?" 

,,Myslíš, že som nejaký tajomný zločinec, čo ťa sleduje na každom kroku?" podpichol ju jej vysnívaný mokrý návštevník. Celé mesiace fantazírovala, aké by to bolo, keby sa znova stretli. Prečo má teraz, keď sa jej splnil ďalší sen, chuť mu jednu streliť za tie sebavedomé úškrny?

,,Tak nejak," opätovala mu žmurknutie. ,,Zrejme so schopnosťou sa premiestňovať."

,,Čože?" nechápal. 

Uškrnula sa. ,,Ešte pred chvíľou si bol za volantom a púšťal si ma na prechode. A kým som prešla tých pár krokov na námestie, stihol si ma poohovárať s mojou najlepšou kamarátkou."

August sa len pobavene zasmial. Z jej nepríjemných reakcií si očividne nerobil ťažkú hlavu. ,,Kým si ty prešla tých pár stoviek metrov na námestie, stihol som zabočiť za najbližšiu zákrutu a zaparkovať. Zbadal som Sashu, ako pri stánku balansuje s miliónom kopčekov zmrzliny, a tak som sa jej prihovoril. Záhada vyriešená."

Trisine akvamarínové oči si ho podozrievavo premeriavali. Nevedela, prečo si stále odmieta priznať, že ich stretnutie bola obyčajná náhoda, rovnaká, aké sa na svete raz za čas stávali každému. ,,Vážne? Kde máš zaparkované auto?" pokračovala vo výsluchu. Provokovať zelenookého cudzinca ju jednoducho bavilo.

August sa zachechtal a rukou si prehrabol vlasy neidentifikovateľnej farby. Tris nevedela, či sa jej to len zdá, no na slnku menili farbu z mahagónovej na gaštanovú, pri končekoch takmer ryšavú. Aj tento nevysvetliteľný fakt jej nahováral, že s mužom z kaviarne niečo nebude v poriadku. Jeho vlasy ju fascinovali ešte viac ako svetlé, trávovozelené oči. ,,Mám ťa zviesť do hotela, aby si mi uverila?" usmial sa. 

,,Tých pár stoviek metrov prejdem aj sama," odvrkla. ,,Mimochodom, sľúbil si mi zmrzlinu," spomenula si, aby sa rozhovor konečne presmeroval na inú tému. S potešením sledovala, ako August vrhol ľútostivý pohľad smerom do jeho poloprázdnej peňaženky. ,,Čo si bude dáma priať?" opýtal sa ironicky.

Tris dlho uvažovala, že si dá rovnako veľkú porciu ako jej kamarátka, no potom sa rozhodla predsa len zachovať milo. ,,Postačí jedna čokoládová," pokúsila sa o úsmev.

,,Rozkaz," uklonil sa a obrátil sa smerom k predavačovi. 

...

,,Ja. Už. Nevládzem!" Sasha sa hodila na posteľ, ktorá sa pod jej váhou zvýšenou o konečných päť kopčekov zmrzliny nebezpečne zatriasla. Po hodinách strávených na malom námestí sa konečne odhodlali vrátiť do hotela. Cez okno im do izby presvitalo mesačné svetlo. ,,Túto noc budem spať ako zarezaná!"

,,Škoda. Takže žiadna pyžamová párty?" opýtala sa Tris, ktorá sa uvelebila na stoličke a vyložila si nohy na stôl. ,,Ja sa cítim skvelo," poznamenala. Jej kučeravá kamarátka vyprskla. ,,Jasné, keď si celé dopoludnie vylihovala v posteli," neodpustila si. ,,Rob si pyžamovú párty aj do rána, ale sama. Ale ak budeš ráno znova ako zombie, ja ťa kriesiť nebudem. Plánujem s tebou aj Augustom navštíviť starkých. Ozaj," vrhla na hnedovlásku skúmavý pohľad, ,,ako sa ti pozdáva? Myslím, že bude fajn stráviť s ním leto." Zamračila sa. ,,Čo je? Tváriš sa, akoby som ti oznámila, že mi máš vymenovať fázy bunkového dýchania."

Tris sa naozaj zatvárila zhrozene. Trvalo hodnú chvíľu, kým začala Sashinho suseda akceptovať. Dokonca bola ochotná ešte niekedy v živote ho vidieť, no stráviť s ním leto? Vylúčené! 

Musela však priznať, že August bol lepší spoločník, ako si spočiatku myslela. Keď dostala svoju zmrzlinu a Sasha si kúpila ďalšie dva kopčeky, všetci traja si sadli do prútených kresiel pod veľký tmavomodrý slnečník a rozprúdil sa medzi nimi živý rozhovor. Najviac rozprávala, ako sa dalo predpokladať, Trisina kamarátka. Ospevovala dánsku prírodu a podrobne vykresľovala každý jeden detail ranča jej starých rodičov, Hansa a Kristen Amboltovcov. Rozhadzovala pri tom rukami tak, až omylom zhodila klobúk panej sediacej pod vedľajším slnečníkom. Nasledujúcich päť minút strávila ospravedlňovaním a sľúbila, že jej kúpi čokoládu. Pani začala protestovať, ale jej syn, pehavé blonďavé chlapčisko s MacQueenom na tričku, odškodné s nadšením prijal aj za ňu. Potom začal rozprávať August. Začal svojou zimnou návštevou Londýna a rozosmial Tris príhodou s kravou zvanou Hornede Boob, v preklade Rohaté trdlo. 

...

,,Naháňa všetko, čo jej príde do cesty," krútil hlavou. ,,Musím jej však poďakovať. Keby si predvčerom za svoj cieľ neurčila Muajsy, asi by som vás dve nikdy nestretol." 

,,Ale áno," protirečila Sasha. ,,Zrejme, keď by som pre zmenu ja naháňala tvoju kravu z našej záhrady." 

,,Prečo voláš Sashu Muajsy?" vyzvedala Tris. Bolo jasné, že obaja vedia niečo, čo ona nie, a to sa jej ani trochu nepáčilo. ,,Muaj v albánčine znamená 'mesiac'," povedala Sasha, akoby išlo o samozrejmosť. ,,Včera sme s Augustom hrali hru Hádaj, na čo myslím a všetko som uhádla na prvý pokus." 

,,Bolo to neuveriteľné!" zvolal August. ,,Pri hocijakej inej hre by som si myslel, že podvádza, no teraz bolo jediné možné vysvetlenie, že dokáže čítať myšlienky."

,,Tak ma začal volať Mesačné oko," doplnila Sasha. ,,Tvrdí, že poriadna jasnovidka musí mať veštecké meno."

Tris sa vtedy opäť na chvíľu urazila. Bolo jasné, že jej kamarátka so svojím novým susedom strávila veľa času a má v pláne urobiť to znova. Keby to neznamenalo, že bude v ich skupine navyše, vôbec by jej to neprekážalo. No teraz bolo jasné, že strávi prázdniny opäť v tieni niekoho lepšieho a to jej úplne zobralo náladu. Navyše jazyky boli vždy jej silnou stránkou a predsa August vedel preložiť Sashine meno, ktoré sa, len tak mimochodom, dozvedel pred dvoma dňami a Tris ho poznala od detstva. Nezdalo sa jej to spravodlivé.

,,Áno, Sasha tak občas pôsobí," zasmiala sa silene. ,,Ja som si na jej jasnozrivosť už zvykla."  August ju obdaril zvláštnym, prenikavým pohľadom. Na chvíľu jej napadlo, že vie, ako sa cíti, no nemôžu tu byť jasnovidní všetci, no nie? ,,A čo ty, Tris?" opýtal sa. ,,Prečo si sa rozhodla navštíviť práve Dánsko?"

,,Neviem," začala, no potom sa rozhodla, že bude úprimná. ,,Vždy ma priťahovali severské krajiny," povedala a v jej očiach sa na chvíľu znova objavili iskričky nadšenia. ,,Škandinávska príroda, ich legendy, Vikingovia, fjordy... jednoducho všetko."

August sa zoširoka usmial. ,,Mňa tiež! Už keď som ako malý pozeral Thora, som sa rozhodol, že tam budem bývať. Vieš, do Dánska chodím iba na prázdniny. Bohužiaľ, škola ma stále drží v malej dedinke v Anglicku." 

,Preto nemá dánsky prízvuk,' napadlo Tris. ,Záhada vyriešená,' počula v duchu jeho ironický hlas. A ani nevedela ako, odrazu sa reč zvrtla na filmy. Od Thora sa cez všetky Marvelovky postupne dostali až k Harrymu Potterovi a len vtedy ich debata začala naberať na vášnivosti. Tris si ani neuvedomila, že sa opäť cíti ako plnohodnotný člen kolektívu. A to vďaka jednej Augustovej otázke, ktorý si všimol, že ju niečo trápi.

...

Áno, rozhodne sa s mužom z kaviarne s nádhernými zelenými očami cítila dobre. ,,Ale stráviť s ním prázdniny? Nepreháňaj," vyslovila svoje myšlienky nahlas a teatrálne prevrátila očami. Vtom sa jej zablyslo v očiach. ,,Ale ak sa ti páči, nebudem ťa tu držať. Sama si mi kedysi povedala, že city sa nedajú ovládať," posmešne sa zaškerila. Očakávala vlnu protestov, no tá neprichádzala. Až potom si všimla, že jej priateľka už zaspala skrútená do klbka v hore paplónov. 

S úsmevom si povzdychla. V spánku Sasha vyzerala o pár rokov mladšie. Svetlé vlasy mala rozhodené na vankúši a ružové pery roztiahnuté do spokojného úsmevu. Na okrúhlych lícach sa jej vytvorili rozkošné jamky. ,Ani sa nečudujem, že sa Augustovi páči,' pomyslela si, no potom sa zarazila. Netreba robiť unáhlené závery, veď sa poznajú sotva tri dni. Ešte je šanca, že sa všetko vráti do starých koľají. Ale chcela to vôbec? Nemodlila sa predsa za to, aby sa stalo niečo neočakávané? 

S hlavou plnou starostí a túžob sa aj ona uložila do postele. Keďže Sasha zaspala v tej, ktorú si Tris ráno rezervovala pre seba, musela sa uspokojiť s druhou posteľou pri okne. Zdalo sa jej, že je tvrdšia a možno aj trochu užšia, no aspoň mala výhľad na nočné mesto a hviezdy, ktoré len slabo blikali vo farebných svetlách budov. Spomenula si na to, čo jej pri rozlúčke povedal August. ,,Vieš, že keď spíš prvú noc na neznámom mieste, sen, ktorý sa ti sníva, má v sebe magickú moc? Dúfam, že sa ti bude snívať niečo pekné a že sa to splní." 

Povedal to s tým svojím žiarivým úsmevom a bolo jej jasné, že si z nej výnimočne nestrieľal. Aj ona už o niečom podobnom počula, no nikdy sa jej nesnívalo nič zvláštne. S myšlienkou na zelené oči mokrého návštevníka napokon zaspala, tešiac sa na svoj magický sen.

...

Ocitla sa na lesnej ceste, ktorá sa jej zdala povedomá, no nevedela si vybaviť, odkiaľ ju pozná. Zelené lístie na stromoch jej niekoho pripomínalo, no nepamätala si, koho. A teraz to ani nebolo dôležité. 

Okolo nej nehybne stáli stromy, mala pocit, že ju sledujú. Nevidela jasne, akoby sa pozerala cez kameru. Listy na stromoch sa jej zlievali do neurčitej zelenej farby a smiech jej spolužiakov potláčalo burácanie blízkeho vodopádu. Vedela, že ten vodopád tam je, no nevidela ho. Keď sa opýtala Aarona, či ho počuje tiež, zaváhal. A jej kamarátka Sasha len neurčito pokrčila plecami. No musel tu niekde byť, predsa si ho nevymyslela...

Zarazila sa. Telom jej prebehli zimomriavky a náhle sa jej rozjasnilo pred očami. Toto všetko už predsa raz zažila. Počula šumiaci vodopád, počula smiech spolužiakov, s ktorými bola na školskom výlete v Dánsku. 

V Dánsku...? Túto informáciu predtým nemala, tým si bola istá. 

,Je to sen,' pomyslela si s narastajúcou istotou. Toto miesto predsa pozná a keďže tu predtým nebola, muselo sa jej to snívať. A aj toto je tým pádom sen. ,Ak by som nesnívala, zobudila by som sa predsa v hoteli,' snažila sa logicky odôvodniť svoju teóriu. Bolo to však ťažké. Zatiaľ vždy, keď sa jej niečo snívalo, o tom vedela až po prebudení. Nevedela si zvyknú na pocit, že sa nachádza inde ako v realite. 

Kráčala pár krokov za ostatnými spolužiakmi. Na chvíľu sa k nej Sasha otočila a naznačila jej, nech sa k nim pridá. Snažila sa prinútiť nohy, aby išli rýchlejšie, ale odmietali ju poslúchať. Kráčali stále rovnakým tempom a nech sa s nimi snažila robiť čokoľvek, neprestávali v činnosti. V diaľke už videla čistinku, na ktorú majú namierené. Malé údolie v lese, ktorý nazývali... ,Čiernym,' spomenula si. ,Nazývajú ho Čiernym pre ten p -' Jej myšlienkové pochody prerušila vlna paniky. Požiar. Presne to je to, čo sa stalo... alebo sa ešte len stane. A oni idú priamo k nemu. Idú do údolia, kde leží mesto z bieleho kameňa, ktoré onedlho zhorí v plameňoch a všetci budú mŕtvi. Odrazu si na všetko spomínala až príliš jasne.

,,Nechoďte tam!" zvolala. Jej spolužiaci však pokračovali v chôdzi, akoby ju vôbec nepočuli. ,,Sashi, stoj! Nechoď ďalej, je to nebezpečné!"  revala z plných pľúc, no cítila okolo seba vzduchovú bariéru, ktorá zabraňovala šíreniu jej hlasu. 

Znenazdajky všetci spadli na zem, ako keby boli len bábky, ktorým niekto pustil všetky povrázky. Trisine nohy boli odrazu voľné. Rozbehla sa k nim, no už skôr, ako uvidela ich bledé tváre, vedela, že je neskoro. Sú mŕtvy. Všetci. 

Sashine bezduché telo jej s prerezaným hrdlom ležalo pri nohách. V jasných modrých očiach sa jej zračila číra hrôza a ústa mala pootvorené, akoby chcela vykríknuť alebo niečo povedať. Tris v tej chvíli zabudla na to, že to nie je skutočné. Pocity, ktoré ju zavalili, rozhodne neboli snom. ,,Nie!" vykríkla tak prenikavo, až sa zľakla vlastného hlasu. Kľakla si k telu svojej kamarátky a pustila sa do plaču. Horúce slzy padali na Sashinu tvár a ako stekali po krku, miešali sa s jej krvou. ,Tá krv,' zalapala po dychu.

Tá krv bola všade.

...

,,Tris! TRIS!" Vysoký hlas jej najlepšej priateľky ju prinútil prestať plakať. Zhlboka sa nadýchla a rozochvene sa poobzerala okolo seba. ,,Tá krv," hlesla neprítomne. 

,,To bude dobré, bol to iba sen. Iba sen, Trissy, nič viac." Sasha ju upokojujúco objala a držala ju dovtedy, kým sa jej priateľka poriadne neprebudila.

,,Sashi," vydýchla Tris s úľavou. ,,Bála som sa, že sa ti niečo stalo."

,,Bol to iba sen," usmiala sa Sasha a zahľadela sa jej do očí. Boli stále rovnako jasné a modré, no rozhodne neboli také príšerne prázdne. ,,Iba sen, nič viac. Rozumieš?" Tris prikývla. Zvyšok noci sa však rozhodla prespať v posteli so Sashou.

***

Čo si myslíte o Trisinom sne? A o Augustovi? Budem rada za každý komentár vote a ďakujem za všetky predchádzajúce :)

Cissi